Kým od roku 2017 počet odsúdení za extrémistické trestné činy stúpal až na rekordných 173 v roku 2020, vlani nastal opäť pokles a súdy uložili iba 136 takýchto trestov.
Skonštatovala to mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) vo svojom profile na sociálnej sieti. Súvisieť to môže s organizačnými zmenami, ktoré zaviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka začiatkom minulého roka.
Samostatné oddelenie
TIS pripomenulo, že extrémizmu vrátane exponovaných prípadov, sa prokuratúra začala opäť výraznejšie venovať v roku 2017 po presune tejto agendy na Úrad špeciálnej prokuratúry, kde vzniklo samostatné oddelenie zaoberajúce sa extrémizmom.
Žilinka však vlani vytvoril oddelenie organizovaného zločinu, terorizmu a extrémistickej kriminality, pod ktorý zaradil aj pôvodne samostatné oddelenie extrémistickej kriminality. Ako zdôraznilo TIS, jeho rozhodnutie okamžite vyvolalo obavy z oslabenia boja proti extrémizmu.
Viac trestov súčasne
„Na hodnotenie, či boli na mieste, je ešte priskoro. A to aj pre dlhšiu zotrvačnosť v justícii či potrebu zohľadniť spoločenské posuny aj na základe prípadných odstrašujúcich prípadov, či naopak väčšej ľahostajnosti. Prvé štatistické údaje od Žilinkovej organizačnej zmeny však naznačujú, že na spomínaných obavách niečo byť môže,“ doplnili a poukázali na zníženie poctu odsúdených za extrémistické činy v roku 2021.
Mimovládka však uviedla, že počet súdených a odsúdených (niektorí páchatelia dostali viac trestov súčasne) zostáva takmer konštantný.
Nižšia závažnosť
„Pri pohľade na typ uložených trestov je zároveň zrejmé, že závažnosť potrestaných konaní bola zväčša nižšia. Nepodmienečných trestov, teda natvrdo odsúdených extrémistov, boli len jednotky aj v uplynulých rokoch, vlani však súdy neuložili trest odňatia slobody ani v jednom prípade,“ pokračovala TIS.
Dlhodobo najpočetnejšia je skupina takzvaných iných trestov (napríklad zákaz účasti na verejných podujatiach) či prepadnutia vecí.