BRATISLAVA 29. novembra (WebNoviny.sk) – Najväčšou prekážkou pre nediskriminačnú súťaž na slovenských železniciach sú vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Ich zásluhou je pôsobenie nedotovaných dopravcov ešte ťažšie ako v susedných krajinách. Tvrdí to šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková. Vlaky RegioJet medzi Bratislavou a Košicami sú podľa nej síce plné, ale dopravca pôvodne počítal s väčším počtom vozňov a cestujúcich, teda aj s vyššími tržbami. Nemôže to však dosiahnuť, lebo takmer polovica obyvateľov Slovenska má nárok cestovať vlakom zadarmo.
Štátna Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) má podľa expertky vytvorené oveľa výhodnejšie podmienky na prevádzku nedotovaných IC vlakov ako súkromný RegioJet. „Napríklad tým, že tie isté súpravy nasadzuje aj na výkony financované štátom. Môže si tak znížiť náklady na odpisy, údržbu alebo stráženie IC vlakov v noci a vylepšiť ich celkovú ekonomiku,“ uviedla v utorok pre agentúru SITA Mertinková. Náklady pri vozňoch sa podľa ZSSK do posledného centu a položky rozúčtovávajú na dve časti, ktoré súvisia s prevádzkou nedotovaných komerčných IC vlakov a dotovaných vlakov. „Prísne oddelene sa evidujú aj výkony realizované v rámci objednávky pre štát a výkony v rámci IC vlakov,“ informovala agentúru SITA hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová. RegioJet v pondelok oznámil, že s prevádzkou vlakov z Bratislavy do Košíc a späť skončí v prvom štvrťroku 2016. Zdôvodnil to nečinnosťou ministra dopravy Jána Počiatka, ktorý podľa prepravcu nezabránil ZSSK v poškodzovaní konkurenta nekalou súťažou a podnákladovými cenami v IC vlakoch. Ministerstvo a štátny prepravca to odmietli.
„Ak ZSSK tvrdí, že cestovné v jej IC vlakoch nie je pod nákladmi, mala by vysvetliť, prečo je cestovné v rýchlikoch na tej istej trase podstatne vyššie a prečo vlastne štát prispieva na prevádzku týchto rýchlikov, ak sú finančne sebestačné,“ uviedla Mertinková. Financovanie štátnej spoločnosti označila za veľmi neprehľadné, pričom každoročné vyúčtovanie jej zmluvy so štátom je mimo verejnej kontroly. „Vlastne sa ani nevie, aké nákladové položky jej prepláca štát,“ dodala. Cestovné v IC vlakoch podľa ZSSK nie je nižšie ako v rýchlikoch a naopak. Cena a podmienky zliav v dotovaných vlakoch sú regulované. Pri IC vlakoch sú stovky cenových pásiem, platí to najmä pri kúpe lístka cez internet.
Napríklad, ročná dotácia by sa mala znižovať o odpisy za vlaky zakúpené z eurofondov. „Z verejných zdrojov totiž nie je možné financovať nákup vlakov a potom aj ich odpisy,“ upozornila Mertinková. Ročne ide asi o 15 mil. eur. „Namiesto toho štát každoročne ZSSK doplatí ďalších 15 mil. eur. ZSSK tak vlastne získa 30 mil. eur navyše bez toho, aby to musela vysvetliť verejnosti,“ priblížila Mertinková. Celá situácia by podľa nej bola oveľa prehľadnejšia, keby železniční manažéri aj politici niesli zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Napríklad, keby sa v prípade prehratého súdu podieľali na odškodnom. Obvinenie vo vzťahu k europrojektom je podľa ZSSK nezmysel a klamstvo. „ZSSK si neuplatňuje odpisy súvisiace s eurovlakmi do zúčtovania výkonov objednaných štátom, z dôvodu zamedzenia dvojitej kompenzácie. Kontrola zúčtovania europrojektov sa robí viackrát do roka na národnej aj celoúniovej úrovni,“ uviedla Morháčová.
Ministerstvo dopravy uviedlo, že vyhodnotenie plnenia zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme sa každoročne robí formou protokolu s vyúčtovaním nákladových a výnosových položiek. Najvyšší kontrolný úrad SR v roku 2013 overil efektívnosť vynakladania verejných zdrojov na prevádzku osobnej železničnej dopravy a podľa rezortu nič podstatné nevytýkal. Ministerstvo potvrdilo, že z verejných zdrojov nie je možné financovať nákup vlakov a následne ich odpisy. „“Tieto skutočnosti sú každoročne zohľadnené už v spomínanom protokolárnom vyhodnotení plnenia zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme,“ uviedol rezortný hovorca Martin Kóňa.
ZSSK by podľa RegioJetu mala zverejniť, z čoho financuje stratovú prevádzku IC vlakov. „Rovnako tak, čo všetko je do ekonomiky jej IC vlakov zahrnuté, a aké náklady sú naopak nezákonne skryté v ekonomike dotovaných vlakov,“ uviedol hovorca RegioJet Aleš Ondrůj. ZSSK by podľa súkromného prepravcu mala vrátiť všetky dotácie na prevádzku rýchlikov. „Pokiaľ tvrdí, že komerčné IC vlaky sú priebežne v pluse, tak celkom určite musia byť ziskové tiež rýchliky, ktoré prepravujú omnoho viac cestujúcich, a na ktoré ZSSK berie dotácie,“ predpokladá Ondrůj.
„IC vlaky ZSSK nie sú krížovo financované z dotácií štátu. Majú samostatné hospodárenie oddelené od vlakov, ktoré si zmluvne objednáva štát,“ uviedla Morháčová. Štát podľa nej poskytuje kompenzácie medzi výnosmi a nákladmi výlučne na vlaky, ktoré si objednáva na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. „Hospodárenie overuje nezávislý audítor, ktorý nikdy nevzniesol výhrady v tejto veci,“ dodala. Štátne IC vlaky mali vlani stratu 1,1 mil. eur.
RegioJet pochybuje o priebežnom zisku štátnych IC vlakov. „ZSSK i ministerstvo dopravy priznalo stratovosť IC vlakov ešte pred príchodom RegioJetu. Znížením cestovného a odchodom časti cestujúcich do rýchlikov zadarmo sa ich ekonomika celkom určite nezlepšila. Skôr naopak a ich prevádzka sa už na jar tohto roku stala v pôvodnom rozsahu ekonomicky neudržateľná,“ dodal Ondrůj.
