BRATISLAVA 15. mája (WEBNOVINY) – Ciele opísané v Programe stability Slovenska na roky 2013 až 2016 sú správne, jej kroky však idú presne opačne proti týmto cieľom.
Znižovanie deficitu
Vláda je podľa programu stability odhodlaná pokračovať v znižovaní deficitu verejných financií.
Po tohtoročnom znížení schodku na plánovaných 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) by mal totiž deficit ďalej klesať na 2,6 % v roku 2014, 2 % v roku 2015 a 1,3 % výkonu ekonomiky v roku 2016.
„Dosiahnutie týchto cieľov zastaví nárast podielu verejného dlhu na HDP a umožní jeho postupné znižovanie od roku 2015,“ konštatuje rezort financií v návrhu Programu stability Slovenskej republiky na roky 2013 až 2016, ktorý spolu s národným programom reforiem poputuje na posúdenie do Bruselu.
Dosiahnutie stanovených cieľov si pritom podľa rezortu financií vyžiada ďalšie konsolidačné opatrenia. V roku 2014 budú potrebné v celkovom objeme 1 % HDP, o rok neskôr 1,6 % HDP a v roku 2016 by to malo byť 1,8 % HDP.
Časť opatrení je však podľa ministerstva už zahrnutých v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. „Ostatné opatrenia budú špecifikované v priebehu prípravy návrhu rozpočtu,“ konštatuje sa v materiáli.
Podľa Mikloša sa dá súhlasiť tak s vyhlásením, že treba konsolidovať, pretože zdravé verejné financie sú základom pre dlhodobý udržateľný hospodársky rast.
Súhlasiť sa podľa neho dá aj s tým, že sú potrebné štrukturálne reformy v rôznych oblastiach. „Vláda sa hlási k správnym cieľom a aj ich zrejme naplní, avšak spôsobom, ktorý zo strednodobého a dlhodobého hľadiska ohrozuje konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky,“ tvrdí.
Ako príklad uviedol napríklad reformu zákonníka práce. Vláda síce deklaruje, že je potrebné zlepšovať podmienky na trhu práce, jej samotná reforma zákonníka práce však podľa Mikloša priamo podmienky na trhu práce zhoršuje.
Podobné je to s deklaráciami o zlepšovaní podnikateľského prostredia, ktoré sa v skutočnosti nenapĺňajú a naopak Slovensko sa prepadáva v rebríčkoch podnikateľského prostredia. „Vláda aj definuje oblasti, v ktorých sú štrukturálne reformy dôležité, avšak v zásade vo väčšine oblastí ide opačným smerom,“ vyhlásil Mikloš.
Problém poslanec za SDKÚ-DS vidí aj v spôsobe samotnej konsolidácie. Napriek tomu, že v samotnom programe stability sa podľa neho konštatuje, že zvyšovanie spotrebných a majetkových daní je menej škodlivejšia ako zvyšovanie daní z príjmov, vláda sa vybrala vyšším zdaňovaním práce a zvyšovaním odvodov. Okrem daní najviac šetrí na vyberaní prostriedkov z druhého piliera a sama na sebe nešetrí. Podľa Mikloša štát totiž šetrí na sebe iba necelých 50 mil. eur a aj väčšinu skutočného šetrenia presunul na samosprávy. „Vláda nešetrí na vlastných výdavkoch, ak rieši konsolidáciu, tak zvyšovaním takých daní, ktorými ohrozuje hospodársky rast,“ zhrnul bývalý minister financií.
Minister financií Peter Kažimír so svojím predchodcom nesúhlasí. Tvrdí, že fiškálny cieľ na rok 2014 zostáva pre vládny kabinet pevný, pretože hlavnou úlohou je dostať sa z procedúry nadmerného deficitu. Tvrdí, že konsolidácia je postavená na reálnych plánoch, na zlepšovaní výberu daní či na reforme verejnej správy. „Pre mňa je dôležité, že tomu veria trhy. Ciele na rok 2014 považujem za nespochybniteľné, nech sa deje, čo sa deje,“ tvrdí minister. V ďalších rokoch bude podľa neho závisieť aj od externého prostredia či vývoja vo výbere daní a odvodov. Po ministrovom prejave bola rozprava k programu stability v parlamente ukončená. Poslanci budú o dokumente hlasovať vo štvrtok.
