Manipulujú verejnú mienku, alebo vám dokonca vyhrajú voľby. Nie je pre nich problémom otriasť akciovými trhmi až podlomiť ekonomiku celej krajiny, či vystrašiť ľudí, že ich idú čipovať. Bez ťažkostí tiež dokážu, a to doslova zo dňa na deň, zmeniť prospešnú vec na strašiaka, alebo nebezpečnú vec urobiť žiadúcou. Reč je o dezinformáciách – a pozor – za pravdivé ich považuje až 60 percent Slovákov. Z dezinformácií sa stal obrovský problém súčasnosti, pri ktorom ide doslova o život – potvrdili to hneď štyria slovenskí ministri počas záverečnej debaty ITAPA OPEN TALK. Tá bola vyvrcholením jubilejného 20. výročia medzinárodného 3-dňového kongresu ITAPA 2021 s podtitulom Ako sa stať najlepším.
Na stole je viacero iniciatív
„Ocitli sme sa v hybridnej vojne, ktorá zasiahla celý svet. Už nevieme, čomu môžeme veriť a čomu nie. Pritom odlíšenie pravdy od lži je základným predpokladom pre to, aby sme sa mohli rozhodnúť správne,“ vyhlásila šéfka slovenskej informatizácie Veronika Remišová, ktorá zároveň sociálne siete označila ako spoločenskú hrozbu. Práve tu sa totiž klamlivý, škodlivý a nenávistný obsah takmer nekontrolovateľne šíri.
Hoci aj giganty na čele s najväčšou sociálnou sieťou Facebook pritvrdzujú v boji s dezinformáciami, realita dokazuje, že to nestačí. Podľa politikov by tak za to mali začať niesť zodpovednosť. Aj preto sa napríklad Veľká Británia rozhodla uplatniť priamu reguláciu sociálnych médií, pričom vysokopostavení manažéri môžu potenciálne čeliť pokutám – ak škodlivý obsah nezablokujú. Podľa našej vládnej špičky, ktorá sa zúčastnila ITAPA OPEN TALK debaty, je nesmierne dôležité, aby v tomto boji boli všetky členské krajiny únie jednotné. „Dnes je na stole viacero iniciatív, vyzdvihnem tú kľúčovú – Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií. Ide o aktivitu na úrovni Európskej únie, ktorá bude sfinalizovaná koncom roka a rieši skutočne všetko. Okrem regulácie vo forme zníženia reklamných príjmov dezinformátorov obmedzí tzv. mikrotargety na základe psychologických profilov užívateľov, zjednotí definície rôznych foriem nedovoleného manipulatívneho správania v online priestore, posilní práva používateľov, zavedie povinnosť zverejňovať spoľahlivé informácie vo verejnom záujme, zlepší prístup k overovaniu faktov a vysporiada sa so slobodou,“ upresnil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.
Faktom je, že sociálne siete nám dali falošnú predstavu o slobode, ktorá sa nám zdá bezbrehá. A vďaka tomu sa online priestor stal tiež priestorom nenávisti, klamstiev i podnecovania k násiliu. Budeme konkrétnejší: v polovici októbra dobodal útočník nožom britského konzervatívneho politika Davida Amessa, pričom polícia aktuálne vyšetruje súvislosť medzi radikalizáciou útočníka a sociálnymi sieťami. V roku 2016 zas bola zastrelená britská poslankyňa Jo Coxová, ktorá bola terčom online vyhrážok na sociálnych sieťach. „Dôsledky týchto javov akoby sme stále nedokázali úplne vyhodnotiť. Pritom odborníci varujú, že hoaxy, nenávisť a klamstvá môžu zvrátiť politickú situáciu v ktorejkoľvek krajine, podlomiť ekonomiku, či viesť dokonca k smrti ľudí,“ doplňuje Veronika Remišová.
Do štátnych inštitúcií mieri 50 expertov
V prípade boja s dezinformáciami platí, že keď my sami neochránime našu kritickú infraštruktúru, a teda aj obyvateľov, stávame sa nedôveryhodnými voči našim zahraničným partnerom a spojencom – Európskej únii i NATO.
Aj preto má Slovensko v riešení aktuálne tri dokumenty, ktorých prioritou je boj s dezinformáciami na celoštátnej úrovni. Prvý je v gescii Bezpečnostnej rady SR. Ide o materiál Koordinovaný mechanizmus odolnosti SR voči informačným operáciám, ktorého finalizácia je na dobrej ceste. Rezort obrany – ako potvrdil počas ITAPA OPEN TALK minister Jaroslav Naď – si naplno uvedomuje rozsah a dopady moderných a neustále sa vyvíjajúcich hrozieb: „Aj preto pracujeme a postupne finalizujeme akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám, ktorého súčasťou sú aj opatrenia namierené na posilnenie spoločenskej odolnosti a boj proti dezinformáciám. Samozrejme, prijímame aj ďalšie opatrenia, ktoré sa týkajú napríklad vzdelávania a výučby princípov mediálnej gramotnosti či kritického myslenia.“ Tretí dokument je z dielne ministerstva vnútra, a ide o národný projekt Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám. „Vďaka tomuto projektu príde do štátnych inštitúcií 50 expertov, ktorí budú zapojení do úsilia čeliť nenávistnému a škodlivému obsahu,“ reagoval Roman Mikulec, minister vnútra. Ako ďalej pripomenul, s nenávistným obsahom veľmi efektívne bojuje aj Polícia SR, ktorá má profil na Facebooku s vyše 350-tisíc sledovateľmi, a ktorej cieľom je upozorňovať na nepravdivé informácie, či aj konať proti radikalizmu. „Aktuálne tu prebieha niekoľko trestných konaní,“ konkretizoval Mikulec.
Keď obmedzíme IT giganty
Obozretnejší však musíme byť aj pred krokmi samotnej Európskej únie. Lebo tá síce zobrala na seba bezpečnostné právomoci, ale nevykonáva ich zatiaľ dostatočne. „Americké IT firmy ako Apple, Amazon, Google, či Facebook majú na trhu dominantné postavenie, ktoré neraz zneužívajú. Je preto pochopiteľné, že sa Európska únia snaží oslabiť ich vplyv a zabezpečiť vyrovnanú hospodársku súťaž. Avšak, a to zdôrazňujem, pri tomto boji musí mať na zreteli aj to, aký dopad na bezpečnosť v kyberpriestore to bude mať,“ vyhlásil na ITAPA 2021 Tomáš Valášek, člen Zahraničného výboru NR SR. To znamená, že ak sa už aj odhodláme prekopať digitálny trh, mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako neprísť o výhody. „Dnes Apple kontroluje všetky aplikácie, ktoré ponúka vo svojom App Store. EÚ chce docieliť, aby bol otvorený podobne ako Android. V prípade, že sa to podarí, v App Store si stiahneme aj aplikácie, ktorých jediným cieľom bude zbierať o nás dáta či zapnúť mikrofón a kameru aj vtedy, keď by zapnuté byť nemali,“ konkretizuje Tomáš Valášek.
Nezabúdajme na humanitárnu podporu
Boj Európskej únie s technologickými gigantmi do určitej miery poukazuje na ešte stále laxný prístup k bezpečnosti, ktorý si ale už skutočne nemôžeme dovoliť. Snaha o zmenu však je – keďže sa pripravujú viaceré mimoriadne dôležité dokumenty. Podľa Martina Klusa, štátneho tajomníka MZVaEZ SR, musíme dávať pozor na to, aby Slovensko bolo aj naďalej aktívnou súčasťou pokračujúcej tvorby, realizácie a implementácie kľúčových materiálov pre našu bezpečnosť. „Musíme dohliadnuť na to, aby všetky východiská hybridných a kybernetických hrozieb, ktoré poznáme aj zo slovenských reálií, boli zahrnuté v nových strategických dokumentoch EÚ a NATO.“
Ako sme už uviedli – skvalitňovať bezpečnostné prostredie musíme aj priamo na Slovensku, aj keď je to výzva, ktorá si vyžaduje celospoločenský prístup. Je teda potrebné zapojiť nielen rezort obrany či silové zložky, ale i súkromnú a akademickú sféru. „V boji s hybridnými hrozbami musíme byť zodpovední a rovnako aj pripravení investovať prostriedky. Podporíme všetky zmysluplné procesy, ktoré posilnia akcieschopnosť a efektivitu v oblasti bezpečnosti a obrany aj digitálneho priestoru,“ potvrdil aj Marian Majer, štátny tajomník Ministerstva obrany SR.
Vladimíra Marcinková, predsedníčka Výboru NR SR pre európske záležitosti, zdôraznila, že aj pri ťažkých hybridných hrozbách, ktorým čelíme, musíme myslieť na to, že Európsku úniu robí odlišnou jej humanitárny rozmer: „Pre mňa je zásadné, aby sme aj vo vypätých situáciách mysleli na európsky dohovor o ľudských právach a dokázali ľuďom bojujúcim o život dať adekvátnu humanitárnu podporu.“ Mimochodom, aj v prípade takýchto situácii robia dezinformácie ťažkosti, keď napríklad ovplyvňujú verejnú mienku v otázke pomoci migrantov.
Kyberbezpečnosť začína od nás
Denná realita kybernetickej bezpečnosti sa týka každého z nás, pričom klišé typu ‚ja nie som zaujímavý‘ už nefunguje. „Každý z nás môže byť aktívnou súčasťou incidentu, a to aj nechtiac, prípadne obeťou incidentu tretej strany,“ povedal Rastislav Janota, riaditeľ Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK-CERT. Uzatvoril, že je dôležité, aby každý z nás mal pri svojej dennej práci s počítačom na pamäti bezpečné správanie na internete: „Ochránite tým seba, svojho zamestnávateľa i ostatných užívateľov.“
Informačný servis