BRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) – Ministerstvá majú pripraviť všetky legislatívne zmeny, ktoré by mali zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku, najneskôr do konca tohto roka. Vládny kabinet na svojom stredajšom rokovaní schválil návrh Ministerstva hospodárstva SR (MH), ktorý jednotlivým ministerstvám kvôli zlepšeniu podnikania odporúča konkrétne úlohy. “Mojou snahou je zvrátiť negatívny vývoj a výrazne skvalitniť podnikateľské prostredie. Bude však nutné, aby sa na odstránení týchto nežiaducich bariér podieľali koordinovane všetky ústredné orgány štátnej správy. Na tomto sme sa už zhodli v programovom vyhlásení vlády,“ uviedol v tejto súvislosti minister hospodárstva Juraj Miškov vo vyhlásení, ktoré k tejto problematike poskytlo ministerstvo. Už do konca marca tohto roka by sa podľa neho mali pripraviť legislatívne zmeny potrebné realizovať v krátkodobom horizonte.
Ministerstvo hospodárstva navrhlo implementovať celkovo dvadsaťsedem opatrení pre zlepšenie podnikania na Slovensku. Rezort hospodárstva okrem iného chce vytvoriť štandardizované formuláre pre malých a stredných podnikateľov, kompletné presunutie agendy Obchodného registra SR na internet, jeho očistenie od nefunkčných firiem a zjednodušenie vykonávania zápisov, zmien a výmazov v tomto registri. Ďalej ministerstvo navrhuje redukciu administratívnej záťaže v systéme odvodov, skvalitnenie legislatívneho procesu v oblasti sociálneho zabezpečenia a pracovného práva či elektronizáciu konania s orgánmi verejnej správy.
Začínajúci podnikatelia by mali mať podľa predstáv ministerstva hospodárstva uľahčený prístup k štartovaciemu kapitálu napríklad formou poskytovania zvýhodnených úverov či zlepšením dostupnosti rizikového kapitálu. “Podnikaniu by prospela aj výrazná redukcia vysokého počtu častých zmien daňových a odvodových zákonov, ktoré sa častokrát prijímajú uprostred účtovného obdobia a komplikujú tak život desaťtisícom podnikateľov,“ doplnilo ministerstvo, ktoré chce taktiež znížiť základné imanie pre vybrané druhy právnických osôb.
Rezort chce v rámci zlepšovania podnikania na Slovensku zjednodušiť stavebné konanie pre stavby menšieho rozsahu, ktoré sú v súlade s územným plánom. “Možnosťou povinného zrýchleného vydania stanoviska alebo povolenia pri stavbách menšieho rozsahu pri zvýšenom poplatku by sa výrazne odľahčilo podnikanie na Slovensku,“ spresnilo ministerstvo, ktoré tiež odporúča zvýšenie limitov pre povinnosť platiť preddavky na daň z príjmu.
“Z hľadiska vymožiteľnosti práva považujeme za potrebné zlepšiť kvalitu a výkonnosť súdnictva, vykonať úpravy občianskeho súdneho poriadku a Obchodného zákonníka smerom k zefektívneniu procesných postupov,“ dodal rezort hospodárstva. V oblasti obchodného práva správa odporúča rezort aktívne podporovať využívanie alternatívnych metód riešenia sporov. Výraznou podporou podnikania na Slovensku by podľa ministerstva bola aj registrácia všetkých voľných živnosti iba oznamovacím spôsobom, rozšírenie služby jednotných kontaktných miest o ďalšie registračné a oznamovacie povinnosti a zavedením jednotných úradných hodín na väčšine úradov.
Podľa správy, ktorú ministerstvo predložilo na rokovanie vlády, obdobie od júna 2009 do mája minulého roka bolo pre slovenských podnikateľov zložité. “Za negatívne možno považovať najmä chronické problémy, ktoré dlhodobo prekážajú podnikateľom pri ich podnikateľských aktivitách a niektoré nesystémové zásahy do legislatívneho prostredia, ktoré spôsobili aj opätovné zhoršenie pozície Slovenska v medzinárodnom ratingu,“ konštatovalo ministerstvo hospodárstva.
Kabinet schválil nové pravidlá odmeňovania štátnych manažérov
Nominácie a odmeňovanie štátnych manažérov v spoločnostiach s účasťou štátu vláda už zrejme nebude riešiť spätne. “V budúcnosti budú naozaj všetci nominanti prechádzať konkurzmi. Naším materiálom sa naozaj snažíme zaviesť transparentné podmienky do budúcnosti,“ reagoval štátny tajomník ministerstva hospodárstva Martin Chren na otázku o budúcnosti už dosadených manažérov. Podľa neho tak za nich a ich odmeňovanie ponesie zodpovednosť najmä konkrétna politická strana, ktorej sa príslušná nominácia týka.
Štátni manažéri dosadení do spoločností s účasťou štátu budú odmeňovaní po novom. Ako vyplýva z návrhu pravidiel výberu, riadenia a odmeňovania zástupcov štátu v orgánoch spoločností, ktorý schválil vládny kabinet, odmeňovanie štátnych manažérov v dozorných radách a v predstavenstvách bude závislé najmä od výšky obratu danej spoločnosti, rentability tržieb (predstavuje podiel čistého zisku ku konsolidovaným tržbám) a od počtu zamestnancov.
„Na základe týchto ukazovateľov bude pripravený takzvaný skóring jednotlivých spoločností. Na základe skóringu, ktorého maximálny počet bodov je 21, sa vypočíta zložka ekonomického významu,“ uviedol rezort hospodárstva, ktorý návrh na rokovanie predložil.
Odmeny štátnych zástupcov v dozorných radách budú okrem zložky ekonomického významu pozostávať ešte z pevnej zložky, ktorá by mala byť stanovená na základe výšky priemernej mzdy na Slovensku. Odmeny štátnych zástupcov v predstavenstvách by okrem zložky ekonomického významu a pevnej zložky mohli pozostávať ešte aj z takzvanej variabilnej zložky. Tá sa podľa návrhu stanoví ako maximálne 50 % súčtu pevnej zložky a zložky ekonomického významu. „Variabilná zložka bude zástupcovi štátu vyplácaná raz ročne, na základe vyhodnotenia kľúčových výkonností,“ spresnil rezort hospodárstva.
Súčasný model odmeňovania štátnych manažérov podľa ministerstva žiadnym spôsobom neberie do úvahy ekonomický význam spoločnosti. „Odmeny členov orgánov boli stanovené na základe nejasných pravidiel a kritérií. Týmto spôsobom bude zabezpečené, aby motivácia členov orgánov smerovala k vykazovaniu čo najvyššieho podielu zisku spoločnosti na svojich tržbách, a tak prispela čo najväčšou mierou do plnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu SR,“ dodalo ministerstvo. Rovnako ako spôsob odmeňovania zástupcov štátu v spoločnostiach nie je podľa ministerstva transparentné a systémové ani stanovenie výšky odstupného. Ministerstvo hospodárstva preto navrhuje, aby zástupca štátu, nominovaný do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, po skončení svojho funkčného obdobia nemal nárok na žiadne odstupné.
Pre zástupcu štátu, ktorý vykonáva kumulovanú funkciu to znamená, že je zároveň v pracovnoprávnom vzťahu s danou spoločnosťou, výšku odstupného vo väčšine prípadov čiastočne upravuje kolektívna zmluva. Podľa schváleného návrhu bude vykonávateľ akcionárskych práv povinný zabezpečiť úpravu z pracovnoprávneho vzťahu na vzťah založený Manažérskou zmluvou. „Úprava benefitov zástupcu štátu v orgánoch spoločností v Manažérskej zmluve bude zahŕňať finančnú odmenu delenú na fixnú a variabilnú zložku, nefinančné benefity, ale aj prípadnú úhradu nákladov na stravovanie a ubytovanie, cestovných nákladov, pričom je možné taktiež dohodnúť model prispievania do systémov sociálneho a zdravotného zabezpečenia,“ vysvetlil v návrhu rezort hospodárstva.
Vláda schválila aj pravidlá pre výber štátnych manažérov do funkcií. Napríklad pri menovaní členov dozorných rád nebude potrebné výberové konanie. „Dozorná rada predstavuje vo väčšine prípadov kontrolný orgán, ktorý priamo nezasahuje do operatívneho riadenia spoločnosti, a preto nie je potrebné od zástupcu štátu vyžadovať úroveň odbornosti v odbore podnikania danej spoločnosti na takej úrovni, ako sa vyžaduje v prípade zastúpenia štátu v predstavenstve. Do dozornej rady preto nebude potrebné realizovať výberové konanie a zástupca štátu môže byť priamo navrhnutý zo strany vykonávateľa akcionárskych práv,“ vysvetlilo ministerstvo.
Pri výbere člena do predstavenstva spoločností však bude povinné výberové konanie. Tohto výberového konania sa bude môcť podľa schváleného návrhu zúčastniť každý, kto bude spĺňať podmienky definované v podkladoch výberového konania. „Odborné podmienky budú stanovené pre každú obsadzovanú pozíciu individuálne,“ spresnilo ministerstvo. Výberové konanie by mala podľa návrhu mať na starosti výberová komisia, ktorú určí vykonávateľ akcionárskych práv v danej spoločnosti.
Navrhované pravidlá budú po schválení záväzné pre všetky spoločnosti so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu. Ministerstvo by však chcelo presadiť, aby navrhované pravidlá pre odmeňovanie platili aj v podnikoch, kde štát drží menej ako 100 % akcií. „V spoločnostiach, ktorých štát nie je 100-percentným vlastníkom, vykonávateľ akcionárskych práv prerokuje s inými akcionármi pravidlá tak, aby sa tieto stali súčasťou vnútorných predpisov obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu a odmeny zástupcov štátu boli stanovené v súlade s týmto návrhom,“ konštatovalo v návrhu ministerstvo.
Do roku 2013 chce vláda vysokorýchlostný internet pre všetkých
Vláda na svojom stredajšom zasadnutí schválila aktualizovanú stratégiu rozvoja širokopásmového pripojenia na internet na Slovensku. Ako sa píše v materiáli, ktorý na rokovanie predložilo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, cieľom schválenej stratégie je zabezpečiť dostupnosť širokopásmového pripojenia s prenosovou rýchlosťou minimálne 1 megabit za sekundu do konca roku 2013. Do konca roku 2020 chce pritom vláda umožniť pre všetkých občanov, verejnú správu, podnikateľský sektor i tretí sektor prístup k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu s prenosovou rýchlosťou až 30 megabitov za sekundu.
Predošlá stratégia, prijatá v roku 2005, bola zameraná najmä na celoplošné pokrytie širokopásmovým prístupom prvej generácie. Ten dosahoval v domácnostiach rýchlosť iba 256 kilobitov za sekundu a v komerčnom sektore a verejnej správe 2 megabity za sekundu. Nová stratégia si preto kladie za cieľ rozšíriť siete novej generácie, ktoré budú dosahovať vyššie rýchlosti.
S novou stratégiou podľa schváleného materiálu súvisí aj potreba prispôsobiť doterajšiu reguláciu. Na rozdiel od predošlej, metalickej prístupovej siete, ktorá vznikala v podmienkach štátneho monopolu, sú totiž optické prístupové siete budované na Slovensku v konkurenčnom prostredí. Približne v 80 % ich súčasného pokrytia je v súčasnosti k dispozícii viacero optických sietí od rôznych poskytovateľov.
Problémy alebo stagnáciu s rozširovaním moderných sietí širokopásmového pripojenia podľa vlády možno očakávať len v redšie osídlených oblastiach. Riešenie preto vidí v spoločnom využívaní sietí viacerými poskytovateľmi. To môže napomôcť v budovaní nových sietí a znížiť bariéry pre vstup nových operátorov, respektíve pre rozšírenie pokrytia jestvujúcich operátorov aj do oblastí s redším osídlením.
Registrácia štátnych firiem pre DPH
Vláda chce zvýšiť príjem štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty (DPH). V stredu na svojom rokovaní preto odsúhlasila návrh ministerstva financií, aby sa právnické osoby v pôsobnosti štátnych orgánov a ich rozpočtových a príspevkových organizácií dobrovoľne registrovali pre DPH. Tento krok by mal zabezpečiť, že každý nákup tovarov v iných členských štátoch Európskej únie (EÚ) bude zdaňovaný na Slovensku.
„Právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, sa môžu svojimi nákupmi tovarov v iných členských štátoch EÚ podieľať na príjmoch štátneho rozpočtu tým, že na základe registrácie pre daň budú nakúpené tovary v iných členských štátoch EÚ zdaňovať v tuzemsku,“
uvádza rezort financií.Kabinet Ivety Radičovej zároveň uložil jednotlivým ministrom ako aj ostatným vedúcim ústredných orgánov štátnej správy úlohu zabezpečiť, aby všetky právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami a ktoré sú v ich riadiacej a zriaďovateľskej pôsobnosti, požiadali miestne príslušný daňový úrad o dobrovoľnú registráciu pre DPH.
Urobiť by tak mali do konca marca tohto roka. Rovnaký krok vláda odporučila aj predsedom samosprávnych krajov, predsedovi Združenia miest a obcí Slovenska a prezidentovi Únie miest Slovenska.
Dopady navrhnutého opatrenia môžu byť podľa manažérky KPMG Slovensko Zuzany Blažejovej vo všeobecnosti pozitívne. Pre agentúru SITA však zároveň uviedla, že dosah predkladaného opatrenia na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu je na základe pripraveného materiálu nejednoznačný a pre jeho správne posúdenie sú potrebné dodatočné informácie a podrobnejšia analýza.
Podľa ministerstva financií sa dá predpokladať, že každý zo spomínaných orgánov nakupuje v iných členských štátoch EÚ určité tovary. Môže to byť napríklad odborná literatúra, časopisy, vedecké a odborné publikácie, výpočtová technika, investičný majetok či spotrebný tovar. Ak by sa tieto nákupy zdaňovali na Slovensku, príjmy verejnej správy by v tomto roku mohli podľa odhadov rezortu stúpnuť o 3,3 mil. eur a v budúcom roku o 6,7 mil. eur.
Súhlasí s poslaneckým návrhom novely zákona o pomoci z EÚ
Ministerstvá a verejné inštitúcie budú musieť poskytovať informácie o porušovaní pravidiel pri čerpaní eurofondov, ak parlament schváli novelu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorú predložil poslanec NR SR Ivan Štefanec (SDKÚ-DS). Vláda na stredajšom rokovaní súhlasila s poslaneckým návrhom novely spomínaného zákona. Parlament medzitým posunul novelu tohto zákona do druhého čítania.
Podstatou novely zákona je sprístupnenie správ o nezrovnalostiach pri čerpaní eurofondov, ktoré boli zistené kontrolou orgánov zodpovedných za ich implementáciu. Navrhovaná novela zároveň stanovuje podmienky, za akých sa budú tieto správy poskytovať verejnosti. Podľa doterajších pravidiel totiž informácie zo správ o zistených nezrovnalostiach nebolo možné sprístupňovať tretím osobám, pokiaľ k sprístupneniu neexistoval súhlas členského štátu.
„Toto umožňovalo zakrývať problémy spôsobené zlým fungovaním kontrolných mechanizmov, ktorých výsledkom bolo neskoré odhaľovanie neoprávneného čerpania,“ informoval v januári Štefanec. Údaje nebolo možné sprístupniť ani na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zákon by mal byť účinný od 1. mája tohto roka. Správy o zistených porušeniach finančnej disciplíny sa budú sprístupňovať postupom v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Po prijatí novely by mali verejné inštitúcie zverejňovať kompletné informácie. Okrem popisu zisteného problému pri čerpaní eurofondov budú musieť pomenovať porušené predpisy a uviesť subjekt, ktorého sa zlé čerpanie týka. „Úrady budú zverejňovať aj výšku neoprávnene čerpanej sumy a aj to, ako vzniknutý problém budú riešiť,“ dodal Štefanec. O tom, že nejde o malé sumy, svedčia podľa neho aj zverejnené údaje ministerstva financií o čerpaní štrukturálnych fondov programového obdobia 2004 až 2006 k 30. septembru minulého roka. Nezrovnalosti v jednotlivých operačných programoch dosiahli za uvedené obdobie kumulatívnu výšku okolo 49,9 mil. eur.
Správy o problémoch s čerpaním sa nebudú zverejňovať automaticky. Preto bude možné sprístupniť len takú správu, ktorú prijímateľ už vyrovnal alebo pre vyrovnanie, ktorej už bola uzatvorená dohoda o splátkach medzi riadiacim orgánom a prijímateľom. Sprístupniť bude možné tiež správu, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný správny orgán alebo súd. V týchto prípadoch je podľa poslanca predpoklad, že nezrovnalosť je potvrdená a jej sprístupnením nebude ohrozený princíp prezumpcie neviny osôb, ktoré ju spôsobili. Dôvodom tohto obmedzenia je, že správa v skoršej fáze preverovania obsahuje aj informácie, ktoré sú ešte nepreukázané. „Následne sa nemusí podozrenie potvrdiť, ale kontrolovaná firma či obec by už mali poškodené meno,“ vysvetlil svoj iniciatívny návrh Štefanec.
Rezort dopravy chce zlúčiť poštový a telekomunikačný úrad
Poštový regulačný úrad (PRÚ) a Telekomunikačný úrad SR (TÚ) by sa kvôli zefektívneniu ich činnosti mohli zlúčiť pravdepodobne od 1. januára 2013. Navrhuje to ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja v analýze činnosti rezortu a subjektov v jeho pôsobnosti. Vláda na stredajšom zasadnutí však tento materiál vypustila. Podľa návrhu uznesenia malo ministerstvo dopravy do konca tohto roka predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o založení spoločného regulačného úradu pre elektronické komunikácie a poštové služby. Rezort Jána Figeľa (KDH) považuje za vhodnejší termín vytvorenia spoločného regulačného úradu pre elektronické komunikácie a poštové služby začiatok roka 2013. Príprava na zlúčenie PRÚ a TÚ by sa pritom mohla začať už v tomto roku. Spojenie oboch úradov má ročne ušetriť mzdové náklady okolo 73,6 tis. eur.
Ak by bol spoločný regulačný orgán založený začiatkom budúceho roka, podľa ministerstva dopravy by to spôsobilo niektoré riziká. „Termín 1. 1. 2012 sa dostáva do kolízie s procesom schvaľovania nových zákonov, ktorých účinnosť sa predpokladá v lete 2011, respektíve 1. 1. 2012. Časový rámec konvergencie úradov v roku 2011, respektíve od 1. 1. 2012 nie je vhodný. Poštový regulačný úrad, ako aj Telekomunikačný úrad SR stoja pred strategickými činnosťami,“ uviedlo ministerstvo s tým, že z týchto dôvodov uprednostňuje ich spojenie k 1. januáru 2013. TÚ totiž čaká v terajšom roku implementácia nového regulačného rámca, ako aj rozhodnutie o univerzálnej službe a prideľovanie frekvencií. PRÚ sa v súčasnosti taktiež zameriava na implementáciu nového regulačného rámca pre oblasť poštových služieb a ich úplnú liberalizáciu od začiatku roka 2012.
„Pri vytvorení spoločného regulačného orgánu neodporúčame zrušenie sídla v Žiline a jeho premiestnenie do Bratislavy, keďže môže dôjsť k strate kvalifikovaných zamestnancov, ktorí v súčasnosti zabezpečujú regulácie poštových služieb, a takýto krok sa taktiež nejaví ako ekonomicky vhodný,“ navrhlo ministerstvo dopravy. PRÚ má sídlo v Žiline a TÚ v Bratislave. TÚ má 165 zamestnancov, z toho 131 odborných. PRÚ zamestnáva 16 pracovníkov, z toho je 13 odborných. Predsedu oboch úradov volí a odvoláva Národná rada SR na návrh vlády, podpredsedov menuje a odvoláva vláda. Funkčné obdobie predsedov a podpredsedov je šesť rokov, funkciu môžu vykonávať najviac dve obdobia po sebe. Predsedovi TÚ končí funkčné obdobie vo februári 2015 a podpredsedovi v máji 2013, predsedovi PRÚ vo februári 2014 a podpredsedovi v novembri 2013.
O vytvorení spoločného regulačného úradu pre elektronické komunikácie a poštové služby rozhodla vláda pôvodne už v roku 2005. Ministerstvo dopravy vypracovalo návrh príslušného zákona, Legislatívna rada vlády však predloženú podobu zlúčeného zákona neschválila. Ministerstvo následne vypracovalo novú podobu zlúčenia. Dotknuté subjekty sa na definitívnej podobe zlúčenia nedohodli. Spoločný regulačný orgán pre elektronické komunikácie a poštové služby pôsobí v súčasnosti v 18 členských štátoch Európskej únie. Samostatné regulačné orgány pre elektronické komunikácie sú zriadené vo Veľkej Británii a Dánsku a pre poštové služby vo Veľkej Británii a Španielsku. Reguláciu poštových služieb v Dánsku vykonáva národný regulačný orgán pre dopravu a v ďalších štyroch členských krajinách pôsobia multisektorové regulačné úrady. Opačnému vývoju ako je riešenie spájania regulátorov nasvedčuje súčasný vývoj, keď sa v poslednom čase špecializujú a vznikajú európski regulátori alebo konzultačné orgány Európskej komisie zvlášť pre elektronické komunikácie a poštové služby. Agenda elektronických komunikácií a poštových služieb spadá pod rôzne generálne riaditeľstvá v Európskej komisii.
Ministerstvo dopravy zároveň pripravuje zlúčenie Slovenskej správy ciest a Národnej diaľničnej spoločnosti ku koncu roka 2011. Tento zámer takisto vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Dôvodom spojenia oboch subjektov je prelínanie mnohých ich činností. „Účelom zlúčenia je vytvorenie silnej a trhovo úspešnej spoločnosti na úseku investičnej výstavby, správy a údržby diaľnic a ciest,“ zdôvodnil rezort dopravy potrebu ich zlúčenia.
Rezort dopravy zároveň analyzuje možnosti spojenia krajských stavebných úradov a krajských úradov pre dopravu a pozemné komunikácie. Ministerstvo chce pripraviť aj analýzu ďalšieho smerovania Inštitútu urbanizmu a územného plánovania URBION s predpokladaným posilnením jeho činností do konca septembra tohto roka.
Kabinet odsúhlasil nové znenie zákona o kolektívnom investovaní
Kolektívne investovanie na Slovensku by sa malo riadiť novými pravidlami. Návrh nového zákona o kolektívnom investovaní schválila v stredu vláda. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť od začiatku júla tohto roka. „Rekodifikácia zákona o kolektívnom investovaní bola v prvom rade vyvolaná záväzkom SR implementovať smernicu UCITS IV, ktorá je ďalším krokom pre odstraňovanie bariér na jednotnom trhu EÚ. Popri tejto motivácii sa stala legitímnou aj potreba zmodernizovať slovenskú národnú legislatívu tak, aby sa posilnila konkurencieschopnosť slovenských hráčov na trhu kolektívneho investovania,“ uviedol pre agentúru SITA výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností (SASS) Ivan Znášik.
Asociácia pritom predpokladá, že nový zákon o kolektívnom investovaní umožní správcovským spoločnostiam využiť nové legislatívne prostredie na úspešné pôsobenie na jednotnom európskom trhu.
„Je škoda, že podobné prokonkurenčné prostredie nie je budované aj na úrovni daní a poplatkov,“ dodáva Znášik. Nová legislatíva prinesie podľa SASS na strane odstraňovania bariér pomocou smernice nové inštitúty cezhraničného poskytovanie služieb súvisiacich s kolektívnym investovaním. Ide hlavne o cezhraničnú správu fondov, cezhraničné zlučovanie fondov, možnosť vytvárania aj cezhraničných „master-feeder“ štruktúr, či celkovú reformu cezhraničného predaja fondov. „Pre slovenských podielnikov budú tieto zmeny viditeľné cez možnosť vytvárania strešných podielových fondov (s podfondami) a vydávania samostatných tranží podielových listov,“ uvádza Znášik.
Ministri schválili navrhované zmeny v osobnej asistencii
Od začiatku júla tohto roka by sa mali zmierniť podmienky čerpania peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý v stredu schválila vláda. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhuje umožniť rodinným príslušníkom vykonávať vymedzené úkony osobnej asistencie svojmu ťažko zdravotne postihnutému (ŤZP) príbuznému vo zvýšenej miere. „Vypúšťajú sa súčasné limitujúce podmienky, ktorými sú zamestnanie, štúdium alebo odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu v rozsahu minimálne 3 650 hodín ročne,“ uvádza ministerstvo.
Novelou zákona sa má od druhého polroka tohto roka zvýšiť ochrana príjmu fyzickej osoby s ŤZP pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu z trojnásobku na štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. „Predpokladáme, že v roku 2011 sa zvýšená ochrana príjmu dotkne 261 poberateľov peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Pri každom z uvedených poberateľov sa priemerne zvýši ich príjem za druhý polrok tohto roka priemerne o približne 454 eur,“ odhaduje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie sa má ochrana príjmu fyzickej osoby s ŤZP zvýšiť z 1,3-násobku na 1,4-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu v tom prípade, ak sa peňažný príspevok na jej opatrovanie poskytuje fyzickej osobe v produktívnom veku. „Predpokladáme, že zvýšenie ochrany príjmu sa v roku 2011 dotkne 25 354 poberateľov tak, že sa zvýši mesačná výška peňažného príspevku na opatrovanie priemerne o 19,18 eura,“ uvádza rezort práce.
Zo zákona sa má vypustiť povinnosť fyzických osôb s ŤZP vo výkazoch o počte hodín vykonávanej osobnej asistencie uvádzať vykonané činnosti osobnej asistencie. V záujme znížiť výdavky zo štátneho rozpočtu rezort práce navrhuje, aby úrady práce a sociálnych vecí nemuseli vydávať rozhodnutie o zvýšení peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov alebo o zvýšení peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu úpravy sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. „Predpokladáme, že upustenie od povinnosti vydávanie rozhodnutia vo vybraných prípadoch predstavuje úsporu na poštovnom v roku 2011 v sume 361,5 tisíc eur, v roku 2012 vo výške 367,8 tisíc eur a v roku 2013 v sume 374 tisíc eur,“ dodáva ministerstvo.
Vláda prerušila rokovanie o rozvoji bratislavského letiska
Vláda prerušila rokovanie o návrhu zámerov rozvoja letiska Bratislava a malých letísk. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja navrhlo dať bratislavské letisko do dlhodobého prenájmu formou koncesie na 30 až 50 rokov s tým, že o udelení koncesie súkromnému investorovi na prevádzkovanie letiska v medzinárodnom tendri rozhodne do 30. júna 2012.
Na rozvoj bratislavského letiska v najbližších desiatich rokoch treba minimálne 350 mil. eur, najmä na kompletnú rekonštrukciu a predĺženie hlavnej vzletovej a pristávacej dráhy, dobudovanie a skvalitnenie rolovacích dráh, či vybudovanie odmrazovacieho stojiska pre lietadlá a rozšírenie počtu parkovacích stojísk lietadiel pred terminálom. Pôvodne navrhovaný čas prenájmu bratislavského letiska na 20 až 30 rokov ministerstvo predĺžilo na žiadosť ministerstva financií. Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) najprv navrhoval, aby bol celý proces výberu konzultanta a tender na výber koncesionára letiska ukončený do konca roka 2012. Rezort financií žiadal tento termín skrátiť najneskôr do marca budúceho roka, nakoniec sa dohodli na kompromisnej lehote do leta nasledujúceho roka. Ministerstvo financií zdôvodnilo navrhované predĺženie času prenájmu bratislavského letiska tým, že kratšia doba by znižovala motiváciu investorov vložiť peniaze do jeho rozvoja. „V prípade, ak bude doba prenájmu viac ako 30 rokov, bude si to vyžadovať novelizáciu zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona o civilnom letectve,“ uviedol rezort dopravy.
Príprava na odovzdanie letísk Poprad – Tatry, Žilina a Sliač do konca roka 2016 regionálnym samosprávam mala podľa rezortu dopravy začať už v tomto roku. Štátu patrí na týchto letiskách cez ministerstvo dopravy majoritný, respektíve úplný podiel akcií od takmer 98 % do 100 %. Letisko Piešťany, kde má štát vlastnícky podiel okolo 22 %, by malo byť odovzdané regiónu ako prvé zo všetkých malých letísk do konca roka 2011. „Odovzdaniu malých letísk regiónom musí predchádzať dôkladná príprava a jej súčasťou musí byť aj rozsiahla osveta štátu pre jednotlivé regióny a intenzívna komunikácia s nimi. Regióny musia samé prísť k záveru, že je pre nich prínosom, ak majú takýto nástroj pre rozvoj turizmu, ekonomiky a zamestnanosti a môžu priamo ovplyvňovať jeho činnosť,“ uviedol rezort dopravy s tým, že musia akceptovať, že ich to bude určitý čas aj niečo stáť.
Štát plánuje poskytnúť dotáciu pre letisko Sliač v tomto roku 4,08 mil. eur a do roku 2015 sa má táto suma postupne znížiť na 962,1 tis. eur. Letisko Poprad-Tatry má dostať od štátu v terajšom roku 2,7 mil. eur a v roku 2015 už len 681 tis. eur. Dotácia pre žilinské letisko má v tomto roku dosiahnuť 3,2 mil. eur a o štyri roky 1,99 mil. eur. Letisko Piešťany by malo získať od štátu v tomto roku 347 tis. eur a o štyri roky 320 tis. eur.
Spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. je zapísaná v Obchodnom registri SR od mája 2004, disponuje základným imaním vo výške 292,428 mil. eur. História letiska siaha do roku 1946. Letisko malo ku koncu júna 604 zamestnancov v pracovnom pomere. Spoločnosť je v úplnom vlastníctve štátu, keď Fond národného majetku spravuje 50,30 % akcií a ministerstvo dopravy 49,70 % akcií.
Vláda súhlasila s dohodou o leteckej doprave medzi EÚ a Kanadou
Vláda na stredajšom zasadnutí vyslovila súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Kanadou. Kabinet zároveň odporučil hlave štátu ratifikovať dohodu po vyslovení súhlasu parlamentom a vyjadriť súhlas s jej predbežným vykonávaním. Európska únia a Kanada podpísali dohodu o leteckej doprave 17. decembra 2009 v Bruseli. Dohoda medzi EÚ a Kanadou vytvorila na ich leteckom trhu nové liberálne podmienky pôsobenia leteckých dopravcov, čím sa tento trh stal jedným z najotvorenejších na svete. Európska komisia predpokladá, že už v prvom roku po nadobudnutí platnosti dohody vznikne viac ako tisíc pracovných miest priamo spojených s leteckou prevádzkou a celkový ekonomický prínos dosiahne okolo 70 mil. eur. Počet cestujúcich medzi štátmi EÚ a Kanadou by mal v prvých niekoľkých rokoch vzrásť zo súčasných 9 mil. na 12,5 mil. ročne.
Vláda súhlasila aj s protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými. Prezidentovi odporučila ratifikovať protokol po vyslovení súhlasu parlamentom a vyjadriť súhlas s jeho predbežným vykonávaním. Protokol k dohode obsahuje záväzok oboch strán obmedziť alebo znížiť nepriaznivý vplyv medzinárodného letectva na životné prostredie a vzájomné uznávanie regulačných rozhodnutí. Súčasťou protokolu je aj nový článok Social Dimension, ktorý má zabezpečiť ďalšie otvorenie trhu sprevádzané vysokými pracovnými štandardami a s tým súvisiacimi právami zamestnancov. Sú v ňom aj otázky týkajúce sa zabránenia znižovaniu nových príležitostí, ktoré protokol vytvára, a čiastočného prístupu dopravcov EÚ k leteckej doprave subvencovanej USA. EÚ a USA podpísali dohodu o leteckej doprave 30. apríla 2007 vo Washingtone, vláda SR ju schválila 5. septembra 2007 a Národná rada SR 18. októbra 2007. Dohoda nadobudla platnosť 30. marca 2008. Protokol k dohode bol podpísaný 24 júna 2010 na zasadnutí ministrov dopravy EÚ v Luxemburgu.