Vianočné kolá anglických futbalových súťaží priniesli počas desaťročí nespočetné množstvo nezabudnuteľných momentov. Gólové prestrelky, dramatické obraty, „žolíkov“ z lavičky či zápasy, na ktoré sa spomína celé generácie.
Medzi všetkými týmito príbehmi však existuje jeden, ktorý sa nevrýl do pamäti fanúšikov pre skóre ani tabuľkové postavenie, ale pre svoju takmer filmovú absurditu. Odohral sa na Vianoce roku 1937 a jeho hlavným hrdinom bol brankár, ktorý bránil… hoci už nebolo čo.
Vianoce zahalené hmlou
Dňa 25. decembra 1937 hostil Stamford Bridge tradičné londýnske derby medzi Chelsea a Charlton Athletic. Už vtedy bolo bežné hrať ligové zápasy aj počas Vianoc a tribúny bývali plné fanúšikov, ktorí si sviatky spájali aj s futbalom. Tento zápas sa však rýchlo začal vymykať zvyklostiam.
Slabé štandardky ničia nádeje Liverpoolu na prvú štvorku Premier League, myslí si kouč Arne Slot
Nad štadiónom sa postupne usadila hustá hmla, akú si Londýn nepamätal celé roky. Viditeľnosť sa z minúty na minútu zhoršovala, až sa hráči v druhom polčase sotva rozoznávali. Po približne hodine hry už rozhodca nemal na výber – duel musel pre nepreniknuteľnú hmlu ukončiť. Hráči zamierili do šatní, diváci začali opúšťať tribúny a Stamford Bridge sa pomaly vyprázdňoval.
Len jeden muž o tom netušil.
Brankár, ktorý zostal sám
Sam Bartram, brankár Charltonu Athletic a už vtedy rešpektovaná postava anglického futbalu, stál na opačnom konci ihriska. Pre hmlu nevidel, čo sa deje v strede poľa, a pre hluku z tribún za svojou bránkou nepočul ani rozhodcov hvizd. Vo svojej hlave mal jediný obraz – jeho spoluhráčom sa darí, útočia a on musí byť pripravený na prípadný rýchly protiútok Chelsea.
A tak tam stál.
Organizátori afrického šampionátu po 20. minúte zápasov púšťajú fanúšikov zadarmo, aby zaplnili prázdne tribúny
Minúty plynuli a Bartram zostával v plnom sústredení. S rozpaženými rukami, mierne pokrčenými kolenami, presúval váhu z nohy na nohu a hľadel do mliečnobielej prázdnoty pred sebou. K jeho bránke sa nik nepribližoval, no to ho len utvrdzovalo v presvedčení, že Charlton má zápas pod kontrolou. V hustom opare k nemu doliehali už len tlmené zvuky z diaľky a siluety divákov na tribúne za ním, ktoré sa zdali byť čoraz nehybnejšie.
Takto prešlo takmer pätnásť minút.
„Myslel som si, že sa im nedarí dostať loptu dopredu“
Až keď sa z hmly vynorila postava policajta, Bartram pochopil, že niečo nie je v poriadku. Muž v uniforme mu pokojne oznámil, že zápas bol dávno ukončený, ihrisko je prázdne a on je na ňom úplne sám. Brankár zostal zaskočený, no vzápätí sa situácia zmenila na úsmevnú historku, ktorú neskôr sám rád rozprával.
„Stál som tam s rozpaženými rukami a hľadel do šera, ale nikto neprišiel. Na tribúnach na druhom konci som rozoznal len neurčité siluety ľudí. Zdalo sa, že sa na niečo pozerajú, ale nevydávali žiadny zvuk. Čím dlhšie som tam stál, tým viac som sa znepokojoval. Myslel som si, že súper nevie dostať loptu na našu polovicu ihriska!“ spomínal Bartram.
Futbalový folklór, ktorý prežil desaťročia
Príbeh „brankára v hmle“ sa stal jedným z najikonickejších momentov v dejinách anglického futbalu. Nie pre chybu, nie pre tragédiu, ale pre číru oddanosť svojej úlohe. Sam Bartram v ten deň neinkasoval gól, no ani nemal šancu – bránil bránku, ktorú už nikto neohrozoval.
Vianočný zázrak Burkiny Faso na africkom šampionáte, zápas Alžírska ozdobil Zinedine Zidane
Jeho kariéra pritom zďaleka nestála len na tomto momente. Za Charlton Athletic odohral neuveriteľných 623 zápasov a stal sa klubovou legendou. Napriek tomu si ho futbalový svet dodnes spája najmä s tým hmlistým vianočným popoludním na Stamford Bridge.
V čase, keď sa opäť hrá v sviatočnom rytme a anglické štadióny žijú vianočnými kolami, sa tento príbeh vracia ako pripomienka, že futbal nie je len o výsledkoch a tabuľkách. Je aj o ľudských momentoch, o úsmevných nedorozumeniach a o hráčoch, ktorí sú ochotní stáť na svojom mieste až do poslednej sekundy – aj keď už dávno nie je čo brániť.
