Vianočné obdobie je najkratším liturgickým obdobím cirkevného roka. Začína sa večer 24. decembra vigíliou, čiže predvečerom sviatku. Tradícia vigílnych slávení pochádza zo židovstva, v ktorom sa deň začína predchádzajúcim večerom. Slávnostné vianočné omše sa preto slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Nadväzuje to aj na biblickú tradíciu, podľa ktorej sa Ježiš Kristus narodil v noci.
Hlavná omša sa slúži počas predpoludnia druhého dňa, na Sviatok Božieho narodenia, ktorý je najdôležitejším dňom Vianoc. Druhým v poradí je je sviatok slávnosti Zjavenia Pána, čiže Troch kráľov, ktorý sa slávi 6. januára. Pripomína Božie zjavenie sa svetu vo svojom novonarodenom synovi. Vianočné obdobie sa týmto sviatkom chýli ku koncu, keďže nedeľu po Troch kráľoch stanovila cirkev za posledný vianočný deň.
Po vianočnom období nasleduje v kresťanskej liturgii cezročné obdobie, po ktorom sa 40 dní pred Veľkou nocou začína Popolcovou stredou pôstne obdobie. Zelený štvrtok otvára Veľkonočné obdobie, ktoré sa končí ôsmou veľkonočnou nedeľou, čiže sedem týždňov po Veľkej noci. Obdobie do začiatku Adventu znova vypĺňa cezročné obdobie.