Viac ako tretina Slovákov pozná minimálne jedného človeka, čo schvaľuje násilie voči oponentom

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
násilie, útok, päsť
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Viac ako tretina Slovákov, teda 36 percent, pozná minimálne jedného človeka, ktorý schvaľuje použitie násilia proti názorovým oponentom. Vyplýva to z prieskumu DEKK Inštitútu, ktorý sa uskutočnil v septembri na vzorke 1 017 respondentov.

Konkrétne podľa prieskumu pozná 13 percent opýtaných jedného človeka, ktorý schvaľuje násilie, 15,6 percenta pozná dvoch až piatich takýchto ľudí a 7,4 percenta šesť a viac ľudí, ktorí schvaľujú násilie voči oponentom. Naopak, žiadneho podobného človeka nepozná 57,5 percenta respondentov. Zvyšných 6,5 percenta sa k veci nevedelo vyjadriť.

Podobný prieskum sa doposiaľ nerealizoval

„Podobný prieskum sa v minulosti nerealizoval, takže nevieme, či táto miera stúpla, alebo klesla. Vieme však, že polarizácia na Slovensku dlhodobo rastie. Sme treťou najpolarizovanejšou spoločnosťou v Európe hneď za Poľskom a Maďarskom,“ povedal v tejto súvislosti výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.

Zároveň poukázal na to, že podľa Svetového prieskumu hodnôt (World Value Survey) rastie počet Slovákov, ktorí sú presvedčení, že na dosiahnutie želanej spoločenskej zmeny sú potrebné radikálne riešenia, ktoré umožňuje iba revolúcia.

„Toto presvedčenie sa za posledných 25 rokov zvýšilo deväťnásobne. V roku 1990 išlo o necelé tri percentá populácie, v roku 2023 ide až o štvrtinu ľudí,” doplnil Kosnáč. K depolarizácii spoločnosti existuje podľa šéfa DEKK Inštitútu množstvo individuálnych aj národných riešení.

Fáza polarizácie

„Každý jednotlivec má vďaka zdravej sebareflexii šancu identifikovať fázu polarizácie, v ktorej sa sám nachádza, aj keď to môže byť emocionálne bolestivé. Pri národnej úrovni môžeme spomenúť moderovaný medziskupinový kontakt. Veľkomestá na celom svete majú problém stretu kultúr v kombinácii s extrémnym individualizmom. Bojujú proti tomu napríklad vytváraním podujatí, na ktorých sa zúčastňujú ľudia z rôznych kmeňov,“ zdôraznil Kosnáč.

Pre niektoré názorové, etnické či náboženské skupiny však podľa neho môže byť kontakt zložitý. Preto pomáha, ak toto stretnutie nie je spontánne, ale iniciuje ho pre obe strany dôveryhodná osoba, teda facilitátor.

Nezávislá výskumná organizácia

„Skúsenosti nám ukazujú, že to funguje. Ľudia sú k sebe milší, znižuje sa kriminalita a polarizácia sa umierňuje,“ dodal Kosnáč. DEKK Inštitút je nezávislá výskumná organizácia, ktorá vznikla začiatkom roka 2020 z iniciatívy niekoľkých mladých vedcov, študentov a humanitárnych pracovníkov.

Je slovenským reprezentantom vo World Values Survey Association (WVSA), najväčšej prieskumnej organizácii študujúcej hodnoty na svete, na ktorej spoločenskovedných dátach stojí veľká časť rozhodovania OSN, OBSE či Svetovej banky, a vo World Association for Public Opinion Research (WAPOR), svetovej asociácii profesionálov z oblasti zberu a dizajnovania prieskumov verejnej mienky.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie DEKK Inštitút