BRATISLAVA 4. marca (WebNoviny.sk) – Úspory má 66 % Slovákov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť Kruk. V sporení výrazne prevažujú ľudia bez záväzkov s podielom 78 %. Sporia si však tiež dlžníci, z ktorých má úspory viac než polovica oslovených.
Na východe Slovenska sporia viac
„Slováci majú peniaze najčastejšie uložené na sporiacom a bežnom účte v banke, výnimkou nie sú úspory v hotovosti,“ hovorí tlačová hovorkyňa spoločnosti Kruk Jana Žaludová.
Oklieštené stavebné sporenie v roku 2019 bude slúžiť ako doplnok k hypotékam
Podiel ľudí s úsporami výrazne rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Úspory má 77 % ľudí s vysokoškolským vzdelaním, 69 % so stredoškolským vzdelaním s maturitou a 55 % Slovákov so základným vzdelaním. Podľa prieskumu si sporia Slováci podobne bez ohľadu na to, v akom veľkom meste žijú, no o niečo viac si sporia v Prešovskom a Žilinskom kraji.
Rezerva na nečakané situácie
Cieľom sporenia je s absolútnou prevahou vytváranie rezervy na nečakané situácie. Tento účel sporenia uvádza ako hlavný 58 % Slovákov.
Nasleduje sporenie na dôchodok, čo uviedlo 35 % oslovených, a až potom uvádzajú respondenti rôzne spotrebné účely sporenia, ako je napríklad rekonštrukcia domu či bytu, nákup auta či domácich spotrebičov alebo odpočinkové a zábavné aktivity.
V priemere má najviac Slovákov úspory vo výške 1 až 3-násobku mesačného platu. Takú výšku úspor uviedlo 21 % respondentov. Nasledujú úspory vo výške 3 až 6-násobku mesačného platu, resp. do výšky svojho ročného príjmu. V oboch prípadoch takú výšku úspor uviedlo 15 % respondentov.
