Vláda bude o projekte výstavby ropovodného prepojenia rokovať až koncom tohto roka, čiže o rok neskôr ako sa pôvodne plánovalo. V súčasnosti sa znova vytvárajú pracovné skupiny, ktoré majú posudzovať možnosti trasovania ropovodu medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom.
O projekte výstavby ropovodu z Bratislavy do rakúskeho Schwechatu bude rozhodovať vládny kabinet až niekedy koncom roka. Materiál o aktuálnom stave prác na projekte ropovodu pritom uvažoval rezort hospodárstva predložiť na rokovanie vlády už v decembri minulého roku. „Rokovania a napokon aj zapracovanie a schválenie koridoru pre ropovod v rámci nového územného plánu bratislavského kraja boli predmetom dlhodobejšieho riešenia, ako všetci zainteresovaní predpokladali,“ zdôvodnila posun v termínoch spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorá má projekt na starosti.
Ide sa znova hľadať trasa
Firma Bratislava-Schwechat Pipeline upozorňuje, že v súčasnosti nejestvuje žiadna konkrétna trasa ropovodu cez Bratislavu. „Do tohto momentu nie je možné hovoriť o konkrétnej, presne stanovenej trase, ale len o návrhoch, respektíve alternatívach viacerých technických a technologických možností trasovania. Všetko ostatné sú len špekulácie,“ tvrdí prokurista firmy Robert Nemcsics. Práve možné trasy ropovodného prepojenia vyvolali veľkú diskusiu tak zo strany ochranárov, ako aj laickej verejnosti. Rezort hospodárstva je však presvedčený, že sa nájde trasa, s ktorou budú nakoniec spokojní všetci.
Vzniknú odborné komisie
Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci so spoločnosťou Bratislava-Schwechat Pipeline sa dohodli so zástupcami Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy na vzniku odborných komisií, ktorých cieľom bude posudzovanie možnosti trasovania ropovodu z rozličných hľadísk, vrátane dopravy, životného prostredia či územného plánovania. „Proces trasovania ropovodu nemôže byť realizovaný bez diskusie, posúdenia a schvaľovania na úrovni samospráv a následne aj príslušných orgánov štátnej správy. Aj preto veríme, že odborné komisie prispejú ku konštruktívnej diskusii, s dostatočným množstvom informácií a bez náznakov démonizovania a prekrucovania faktov o ropovode, s ktorými sa často stretávame,“ konštatoval Nemcsics.
Pracovné skupiny vytvorí spoločnosť aj v spolupráci s niektorými organizáciami v pôsobnosti hlavného mesta. Jednou z nich je aj Bratislavská vodárenská spoločnosť. Aj zástupcovia aktivistov z OZ Nie ropovodu sa budú môcť zúčastňovať rokovaní komisií.
Dohoda na ropovode z roku 2003
Ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline má prepájať ropovodný systém Družba s rafinériou Schwechat pri Viedni. Realizáciu projektu majú na starosti slovenský prepravca ropy, spoločnosť Transpetrol, a rakúska firma OMV. Tie sa na projekte dohodli ešte v roku 2003. Od vtedy boli rôzne termíny, kedy by sa malo s výstavbou ropovodu začať. Ropovod by mal stáť 75 až 140 mil. eur. Dĺžka ropovodného prepojenia by mala predstavovať od 81 kilometrov do 152 kilometrov. Ropovod by mal byť postavený najneskôr do šiestich rokov od začiatku výstavby.
