Slovensko sa zrejme tak skoro nových veterných elektrární nedočká. Investori znova upozorňujú, že výstavba veterných elektrární opäť zamrzla. Projekty už mesiace stoja v EIA procese. Ministerstvo životného prostredia SR podľa SAPI-Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) umelo zdržiava procesy EIA v prípade projektov veterných elektrární.
Celkovo tri projekty s výkonom 127 megawattov podľa asociácie už mesiace bez udania dôvodov čakajú na záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR v procese hodnotenia vplyvov na životné prostredie (EIA).
„Ak by niekto chcel držať vysoké ceny energií, závislosť na plyne z iných krajín, nerobil by to inak. Krajiny ako Česko, Estónsko, ale aj mnohé ďalšie začali zjednodušovať a urýchľovať povoľovacie procesy pre veterné elektrárne ešte v roku 2022. Práve preto, že dnes patria k zdrojom s najnižšou výrobnou cenou elektriny,“ upozorňuje Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI.
Ministerstvo nedodržalo zákonné lehoty
Aktuálne rezort životného prostredia podľa neho nedodržal zákonné lehoty na vydanie záverečného stanoviska v procese EIA v prípade troch projektov. „V prípade jedného z týchto projektov uplynie o chvíľu už pol roka od predloženia tzv. odborného posudku. Predkladatelia pritom nemajú informáciu ani prečo mešká vydanie záverečného stanoviska, ani kedy by sa tak mohlo stať,“ dodal Karaba.
Bez tohto záverečného vyjadrenia rezortu životného prostredia, ktoré hovorí či a za akých podmienok môže byť projekt v danej lokalite realizovaný, nemôžu investori pokračovať v ďalších povoleniach.
Vláda má šancu priniesť poriadok do povoľovania obnoviteľných zdrojov. Úprava legislatívy však neprebieha tak, ako by mala
Ako ďalej upozorňuje Karaba, investori už len do spracovania samotnej EIA správy o hodnotení investujú stovky tisíc eur. Jej súčasťou sú totiž napr. stovky hodín monitoringov živočíchov priamo v lokalite, spracovanie hlukových štúdií či hydrogeologických posudkov.
„Ak platia zákonné povinnosti pre investorov, teda povinnosť spracovať pomerne detailné a náročné štúdie, mali by platiť aj lehoty na ich posúdenie zo strany štátu,“ podotkol Karaba. Ako upozorňuje, už teraz sú v príprave projekty veterných parkov v investičnej hodnote viac ako 1,4 miliardy eur. Situácia prvých predložených projektov môže podľa Karabu investorov odradiť od pokračovania v ich príprave.
Projekty naďalej čelia zdĺhavým procesom
Slovensko by podľa vládou schváleného Národného energetického a klimatického plánu malo mať už v roku 2030 v prevádzke 750 megawattov veterných elektrární. Napriek tomu projekty veterných parkov čelia aj naďalej zdĺhavým procesom.
SPP naďalej plánuje investície do OZE, plynári evidujú veľký záujem priemyslu o dodávky „zelenej“ elektriny
Do roku 2050 bude Slovensko kvôli rastúcej spotrebe elektriny podľa Útvaru hodnoty za peniaze, analytickej jednotky rezortu financií, aj v prípade výstavby nového jadrového zdroja potrebovať až 8000 megawattov veterných elektrární.
„Pôjde o investície v hodnote viac ako 12 mld. eur. Štát dnes opäť vysiela signál investorom, ktorí by mali záujem ich preinvestovať u nás do zelenej energetiky, že Slovensko nie je seriózny partner. Podobný signál vyslal už v roku 2012, kedy zaviedol neoficiálny tzv. stop-stav na všetky zelené zdroje, takisto bez opory v zákone,“ konštatoval Karaba.
Hrozba aj pre ceny elektriny
Pomalé a najmä nie veľmi transparentné povoľovanie je podľa neho hrozbou aj z pohľadu cien elektriny nielen pre domácnosti, ale aj priemysel. Veterné elektrárne totiž patria spolu s fotovoltickými elektrárňami medzi najlacnejšie zdroje elektriny.
Veterné elektrárne čaká „život po živote“. Budú úplne recyklovateľné, zostáva vyriešiť lopatky
„Slovensko je jednou z najviac priemyselných krajín v EÚ a veľkí priemyselní odberatelia mali v roku 2024 tretiu najvyššiu cenu elektriny v Európe. Ak sa majú zachovať pracovné miesta a životná úroveň ľudí, potrebujeme lacné zdroje nie o 15 rokov ale čo najskôr,“ uzavrel Karaba.
Minulý rok postavili viac ako 100 megawattov veterných elektrární napríklad aj v Bosne a Hercegovine, či v Srbsku. Z pohľadu využívania tohto obnoviteľného zdroja energie predbehlo Slovensko s 3 megawattmi inštalovaného výkonu veterných elektrární aj Kosovo so 137 megawattmi výkonu.
