V Európe rozvoj veternej energie ťahá predovšetkým Nemecko a Veľká Británia. Na Slovensku sa za polrok nenainštaloval ani megawatt nových veterných zdrojov.
V Európe v prvom polroku tohto roka pribudlo 6,1 gigawattu (GW) inštalovanej kapacity veterných elektrární. Vyplýva to zo štatistík organizácie WindEurope, podľa ktorej je tento rok na kontinente pozitívnym pre rozvoj veternej energie, avšak upozorňuje aj na niektoré znepokojujúce trendy.
Najviac v Nemecku
Z celkovej novej inštalovanej kapacity bolo 4,8 gigawattu inštalovaných na pevnine, z čoho až 2,2 gigawattu pribudlo v samotnom Nemecku. Nasledovala Veľká Británia s 1,2 gigawattu a Francúzsko s 492 megawattmi. Mimo pevniny sa podľa údajov WindEurope v prvom polroku inštalovalo 1,3 gigawattu novej kapacity veterných elektrární. Realizovalo sa pritom 18 takýchto offshore projektov v štyroch členských krajinách Európskej únie, a to v Nemecku, Veľkej Británii, Belgicku a Fínsku.
Ako uvádza Pierre Tardieu z WindEurope, rok 2017 tak vyzerá z pohľadu novej inštalovanej kapacity veterných elektrární pozitívne, faktom však je, že za týmto nárastom stojí predovšetkým zopár krajín. „Najmenej desať krajín Európskej únie nenainštalovalo tento rok ani jediný megawatt,“ podotkol.
Na Slovensku ani megawatt
Medzi krajinami, ktoré tento rok nenainštalovali zatiaľ ani megawatt dodatočnej kapacity veterných elektrární, je aj Slovensko. Podobne sú na tom aj Česká republika či Maďarsko, v Poľsku pribudlo chudobných necelých 6 megawattov veternej kapacity. V susednom Rakúsku pre porovnanie za prvých šesť mesiacov pribudlo v kapacite veterných elektrární ďalších 107 megawattov.
