Na konci uhorkovej sezóny prišli opoziční poslanci s informáciami o možnom lobingu a úplatku pri schvaľovaní zákona o tepelnej energetike a najvyšší súd s rozhodnutím vo veci prenájmu gabčíkovskej vodnej elektrárne.
Uhorková sezóna sa pomaly, ale isto, blíži k svojmu záveru. Informačné suchoty v energetickej oblasti chcela minulý týždeň preťať skupinka opozičných poslancov, ktorí sa pasujú za energetických odborníkov. Zvolali tlačovku, na ktorej podľa ich presvedčenia odhalili korupciu pri písaní a schvaľovaní zákona. Konkrétne malo ísť o zákon o tepelnej energetike. V ňom si mali veľkí teplári vylobovať uznesenie, ktoré by malo sťažiť odpájanie sa od centrálneho zásobovania teplom, čiže od tepla vyrobeného vo veľkých teplárňach. A mali za to aj zaplatiť sprostredkovateľovi blízkemu vtedajšej aj súčasnej vládnej strane. Dokazovať to má mailová komunikácia, s ktorou spomínaní poslanci mávali nad hlavami a ktorú majú od niekoho, kto je ešte v utajení, ale možno sa podľa poslancov v budúcnosti odtajní. Ak išlo o korupciu tak nie je o čom. Vyšetriť, obviniť, odsúdiť a zavrieť. Ale to musia vyšetriť kompetentné orgány a nie nejaký Detektív oriešok z parlamentu, ktorý je už teraz presvedčený o vine, vinníkovi aj o treste a ktorý o chvíľu bude pravdepodobne zvolávať tlačovku o tom, ako kompetentné orgány v tom nekonajú, keďže sú pod vládou najsilnejšej strany.
Možno však išlo len o obyčajný lobing. Asi nie príliš profesionálny, ale lobing, ktorý tu vždy bol a vždy bude. Aj keď akože tajný. Na oko tajný preto, lebo poslanci neboli a zatiaľ ani nie sú schopní, ale hlavne ochotní, vypracovať a schváliť riadny zákon o lobingu, ktorý by dával jasné mantinely pre lobistov. Prečo doteraz taký zákon Slovensko nemá? Jednoduchá odpoveď: Poslancom, u ktorých sa lobuje za “správne“ znenie zákona to totiž jednoducho vyhovuje.
Jeden z poslancov, ktorý sa pasuje za experta v tepelnej energetike sa už niekoľko rokov snaží o zmenu zákona. Vykrikuje, že domové kotolne sú pre domácnosti výhodnejšie ako teplo od veľkých teplárov. Bez relevantných podkladov a analýz, ale so silným krikom o určite lacnejšom teple. Ak by teda platila rovnica, že veľkí teplári si vylobovali zákon pre nich šitý na mieru, lebo ich viac chráni pred zutekaním ďalších odberateľov, tak potom v jeho prípade možno jednoducho hovoriť o lobingu kotlikárov, ktorí chcú pochopiteľne predať viac a viac domových kotolní a chcú, aby im bol v tom zákon povolnejší. Ale na takéto tvrdenie nemáme dôkazy. A už vôbec nemáme dôkazy a nechceme špekulovať o tom, či môže byť za svoj postoj v tejto problematike od niekoho platený, podobne ako to možno bolo podľa opozičných poslancov v spomínanom prípade o lobingu veľkých teplárov. Môžno mu fakt ide o dobro pre ľud. Aj keď tomu už v našej krajine verí iba hŕstka brutálnych optimistov.
Možno si domácnosti v bytovke vedia vyrobiť lacnejšie teplo ako komoditu. Lenže treba povedať aj „B“. Že k samotnej cene tepla je nutné prirátať ďalšie nemalé náklady spojené so prevádzkovaním kotolne. O tom už bojovníci za domové kotolne neradi hovoria. Tiež by mohli bojovníci vysvetliť ľuďom, ktorí si domovú kotolňu nemôžu dovoliť, že vďaka susednej bytovke, ktorá si ju zabezpečila budú za teplo platiť viac, lebo fixné náklady teplárov sa budú jednoducho preratúvať medzi menej odberateľov.
Treba jasne povedať, že pokiaľ si samosprávy, na ktorých pleciach by mala byť samotná tepelná koncepcia, neurobia v nej poriadok, tak tu bude stále priestor pre lobistov, úplatky a iné Slovensku príznačné neduhy.
Gabčíkovo sa zamotáva
Koncom minulého týždňa zaujala ešte jedna informácia ohľadom prenájmu Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Najvyšší súd SR totiž potvrdil rozhodnutie krajského súdu, podľa ktorého je zmluva spred zhruba desiatich rokov o prenájme vodnej elektrárne medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou neplatná. Situácia sa nám teda pekne zamotala. Hlavne vzhľadom na to, že Slovenské elektrárne na čele s talianskym Enelom vedú so štátom medzinárodnú arbitráž. Tá sa začala potom, ako štát pred vyše rokom “násilne“ ovládol gabčíkovsku vodnú elektráreň, s čím mali elektrárne a jeho vtedajší majoritný taliansky akcionár problém, a tak požadujú od štátu náhradu škody vo výške necelých 590 miliónov eur. Aj štát sa cíti poškodený za to, že nemohol vo svojej réžii deväť rokov prevádzkovať spomínanú elektráreň, a od elektrární, v ktorých mimochodom má 34-percentný podiel, žiada odškodné vo výške necelých 500 miliónov eur. Ktože sa bude tešiť z miliónikov?
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
