Podľa slovenského prepravcu ropy, spoločnosti Transpetrol, rozhodnutie o realizácii projektu, respektíve výbere niektorej z možných alternatív trasovania je plne v kompetencii slovenskej vlády, prípadne rezortného ministerstva.
Definitívna trasa nového ropovodu medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom ešte stále nie je určená. Ako uviedla pre portál vEnergetike.sk spoločnosť Transpetrol, ktorá je spolu s rakúskou firmou OMV investorom projektu, trasovanie slovensko-rakúskeho ropovodu bude ešte predmetom posudzovania jednotlivých alternatív. „A to tak z pohľadu všetkých okolností a možností jeho realizácie, ako aj z pohľadu ekonomickej efektívnosti, či potrieb, záväzkov a povinností v oblasti energetickej bezpečnosti Slovenska respektíve EÚ,“ dodal slovenský prepravca ropy.
Významný európsky projekt
Projekt ropovodu Bratislava-Schwechat Pipeline je zaradený medzi strategické projekty v rámci EÚ v oblasti energetiky. „V súčasnosti obe strany zúčastnené na projekte spracovávajú relevantné údaje s ním súvisiace, ktoré budú súčasťou Implementačného plánu Európskej komisie na nasledujúce roky v oblasti energetických infraštruktúrnych projektov,“ konštatoval Transpetrol. Podľa slovenského prepravcu ropy rozhodnutie o realizácii projektu, respektíve výbere niektorej z možných alternatív trasovania je plne v kompetencii slovenskej vlády, prípadne rezortného ministerstva. Trasa ropovodu na území Rakúskej republiky, ktorá tvorí viac ako 70 % celkovej dĺžky plánovaného ropovodu, je pripravená na realizáciu na sto percent.
Cez Karpaty alebo mesto
Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú založili Transpetrol a OMV, vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa Transpetrolu finančne nákladnejšie. Ropovod by mal stáť 75 až 140 miliónov eur.
Dlhodobý projekt
Myšlienka slovensko-rakúskeho ropovodu je stará viac ako desať rokov. Transpetrol mal začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúva. Ostatne sa hovorilo, že ropovod mal byť postavený v tomto roku. Ani tento termín už nie je reálny. Výstavba ropovodu si totiž podľa pôvodných plánov vyžiada zhruba šesť rokov.
Proti bola jedna politická strana
Na výhodnosti projektu sa zhodli skoro všetky slovenské politické strany. Proti výstavbe sa vyjadrovala len strana Most-Híd, ktorá je v súčasnosti vo vládnej koalícii. Proti slovensko-rakúskemu ropovodu už dlhší čas bojujú aktivisti.
