Východoslovenská distribučná upozorňuje, že každý, kto využíva služby niekoho iného, by mal za tieto služby platiť. V opačnom prípade sa obohacuje na úkor niekoho iného.
O poplatku za prístup do distribučnej siete, takzvaný G-komponent, sa na slovenskej energetickej scéne vášnivo diskutuje už zhruba päť rokov. Nielen energetici mali tú česť sa touto problematikou zaoberať. Okrem politikov sa museli tejto nie ľahkej záležitosti venovať aj súdy. Niektorí politici na tento poplatok , ktorý zľudovel ako G-komponent, boli dokonca žalovať v Bruseli. Platbu, ktorú by mali uhrádzať výrobcovia elektriny, ktorí reálne využívajú distribučnú sústavu, jej kapacitu a služby, kritizujú okrem politikov aj samotní výrobcovia. Najmä tí menší, ktorí vyrábajú zelenú elektrinu. Distribučné spoločnosti, ktoré sú na druhej strane barikády, však tvrdia, že zavedenie G-komponentu je len spravodlivým vyvrcholením celej problematiky.
Spravodlivosť v platbách
Východoslovenská distribučná (VSD) upozorňuje, že každý, kto využíva služby niekoho iného, by mal za tieto služby platiť. V opačnom prípade sa obohacuje na úkor niekoho iného. „S udržiavaním distribučnej sústavy sú spojené náklady, ktoré sú špecifické. Sú to náklady, ktoré by prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemal, ak by výrobca sústavu nevyužíval. Je preto žiaduce, aby sa výrobca na týchto nákladoch podieľal. Zavádza sa tým princíp proporcionality a väčšej spravodlivosti v platbách za prístup. V opačnom prípade by ostali tieto náklady na pleciach distribučnej spoločnosti, alebo by ich musel zaplatiť niekto iný, a to odberatelia elektriny. Tým by ale platili za niekoho, kto prístup do sústavy využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa VSD Andrea Danihelová.
Finančný riaditeľ a člen predstavenstva Západoslovenskej distribučnej (ZSD) Marián Kapec je tiež presvedčený, že je správne a spravodlivé, ak platbu za prístup do distribučnej sústavy uhrádzajú všetci užívatelia sústavy. „To jest tak odberatelia elektriny, ako aj výrobcovia elektriny, keďže obaja títo užívatelia sústavy distribučnú sústavu využívajú. Nepovažujeme za správne a spravodlivé, ak by platbou za prístup boli zaťažení výlučne odberatelia elektriny,“ podotkol Kapec.
Platiť by mali všetci výrobcovia
V minulosti všetky náklady na prevádzku a údržbu distribučnej sústavy znášali len odberatelia elektriny. „Zjednodušene povedané, ak mal prevádzkovateľ distribučnej sústavy dve elektrické vedenia, pričom na jednom bol pripojený výrobca elektriny a na druhom odberateľ elektriny, tak náklady na prevádzku a údržbu oboch týchto elektrických vedení znášal iba odberateľ elektriny,“ vysvetlil Kapec. V roku 2013 sa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) rozhodol, že od začiatku roka 2014 budú znášať náklady na prevádzku a údržbu distribučnej sústavy tak odberatelia elektriny, ako aj výrobcovia elektriny, keďže aj výrobcovia elektriny distribučnú sústavu využívajú. Distribučné spoločnosti sú presvedčené, že platiť G-komponent by mali aj všetci výrobcovia elektriny. „Platiť by mali všetci výrobcovia elektriny, ktorí prístup do sústavy reálne využívajú, a teda dodávajú elektrinu do distribučnej sústavy. Podľa tejto logiky postupuje aj naša spoločnosť,“ zdôraznila Danihelová.
Naivita výrobcov zelenej elektriny?
„Je potrebné zvýrazniť, že platba za prístup ako taká je na úrovni prenosových sústav úplne legitímna, a to v rámci celej EÚ. Z povahy logiky veci pritom nie je absolútne žiadny rozdiel, či výrobca využíva sústavu na úrovni veľmi vysokého napätia alebo nízkeho napätia. Preto neobstoja argumenty výrobcov, že oni „prístup do sústavy nepotrebujú“.“
Už sme spomínali, že G-komponent je kritizovaný hlavne zo strany výrobcov elektriny z OZE. Marián Kapec zo ZSD vie aj prečo. „Znamená to pre nich náklad, s ktorým nepočítali, keď budovali svoje zariadenie na výrobu elektriny. Bolo však z ich strany tak trochu naivné očakávať, že počas 15 ročnej doby podpory ich výroby elektriny budú ich náklady spojené s výrobou elektriny a jej dodávkou nemenné, najmä vzhľadom na výšku podpory, ktorá im bola schválená,“ hovorí Kapec.
Sieť vraj nepotrebujú
Časť výrobcov elektriny tvrdí, že distribučnú sústavu nevyužívajú a využívať nepotrebujú, dôvodiac tým, že ak vyrobenú elektrinu dodajú priamo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy do jeho distribučnej sústavy v odovzdávacom mieste, ktoré je na hranici medzi zariadením výrobcu elektriny a distribučnou sústavou, distribučnú sústavu nevyužívajú, a teda platbu za prístup do sústavy nie sú povinní uhrádzať. „Zabúdajú však na to, že bez prístupu do distribučnej sústavy by ich podnikanie nebolo možné, pretože by elektrinu nemali komu dodávať. Využívanie distribučnej sústavy predstavuje už samotné právo dodávať (vpúšťať) elektrinu do tejto sústavy. Výrobcovia, ktorí elektrinu dodávajú do sústavy, teda z prístupu do sústavy výrazným spôsobom profitujú, ale odmietajú podieľať sa na jej financovaní,“ zdôraznil Kapec.
Podľa Daniehlovej je možno na mieste tiež otázka, či odberateľom neprekáža, že sa nedobrovoľne skladajú na tento G-komponent namiesto tých, ktorí ešte z využívania distribučnej sústavy aj podnikateľsky profitujú.
Koľko musia platiť?
Výška platby G-komponentu sa odvíja od výšky kapacity, ktorú pre daného výrobcu rezervuje distribučná spoločnosť v sústave, a tá sa zasa odvíja od veľkosti zdroja, respektíve výšky inštalovaného výkonu zdroja. V zmysle cenovej vyhlášky úradu by mal výrobca uhrádzať platbu za prístup vo výške 30 % hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy alebo z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení. „A to vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa cenového rozhodnutia úradu,“ doplnila Danihelová.
Podľa západoslovenských energetikov vyjde jedno megawattovú solárnu elektráreň (ak nemá viac ako 300 kilowattový odber) G-komponent ročne približne 17 tisíc eur. „Cena elektriny, ktorú má tento výrobca elektriny garantovanú na 15 rokov, je 425,12 eur za megawatthodinu (ak bol pripojený v roku 2010). Ročný výnos pri využití len tisíc hodín ročne je tak 425 tisíc eur. Ročná platba výrobcu elektriny za prístup do distribučnej sústavy tvorí v tomto prípade približne 4 % na celkových ročných výnosoch výrobcu elektriny,“ uviedol Kapec. Rovnako jedno megawattová bioplynová inštalácia platí ročne približne 17 tisíc eur. Ročná platba tohto výrobcu elektriny za prístup do distribučnej sústavy tvorí v tomto prípade približne 2 % na celkových jeho ročných výnosoch.
Ústavný súd to zamotal
Rozhodnutie Ústavného súdu SR pri G-komponente celú problematiku iba viac zamotalo. Myslia si to východoslovenskí energetici. „Ústavný súd konštatoval, že nemožno uložiť platbu za prístup výrobcovi, ktorý neprejavil záujem o právo prístupu, a teda neprejavil vôľu prístup využívať. Samozrejme, táto vôľa výrobcu by mala byť zakotvená v zmluve. A týmto sa dostávame do patovej situácie, ktorú niektorí výrobcovia navodili. Zmluvy pouzatvárať odmietli, hoci sa rozhodli fakticky prístup využívať. Prisvojujú si teda právo sami rozhodovať, či za niečo, čo v skutočnosti využívajú, budú aj platiť,“ zdôraznila Danihelová. Podľa nej by tak mal byť správny výklad taký, že výrobca má právo zvoliť si, či chce prístup do siete alebo nie. Ale ak sa už ho rozhodol mať, tak musí uzatvoriť aj zmluvu. „Žiaľ, nie všetci výrobcovia toto rešpektujú. Zaujímavé by bolo opýtať sa týchto výrobcov, na základe čoho si potom prisvojujú právo distribučnú sústavu užívať, a to dokonca bezplatne,“ dodala Danihelová.
„Výberom platby za prístup do distribučnej sústavy od výrobcov elektriny sa nezvýšili výnosy prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Tie zostali nezmenené, pričom jediným následkom výberu platby za prístup do distribučnej sústavy od výrobcov elektriny bolo zníženie platieb odberateľov elektriny. Konkrétne o 10 % pri odberateľoch pripojených do distribučnej sústavy na napäťovej úrovni veľmi vysokého napätia, respektíve o 13 % pri odberateľoch pripojených do distribučnej sústavy na napäťovej úrovni vysokého napätia.“
Prvé prehraté súdne spory
Niektoré distribučné spoločnosti v súčasnosti evidujú aj prvostupňové rozhodnutiach v ich neprospech, čo sa týka G-komponentu. Východoslovenská distribučná konkrétne štyri. „V prospech VSD zatiaľ rozhodnutie košických súdov nie je, ale evidujeme rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý v analogickom prípade konštatoval, že výrobca bez zmluvy o prístupe nemá právny titul na užívanie sústavy, a ktoré vnímame ako prvé pozitívne vnesenie svetla do tejto problematiky,“ hovorí Danihelová. Západoslovenská distribučná nemá zatiaľ žiadne, ani prvostupňové rozhodnutie súdu v tejto veci.
Väčšina zmluvy uzatvára
Západoslovenskí aj východoslovenskí energetici však zo strany väčšiny výrobcov elektriny vidia ochotu uzatvárať zmluvy o prístupe do siete. „Závisí to od uvedomelosti daného výrobcu, a od jeho prístupu k problematike. Našťastie väčšina výrobcov na území VSD nevyhľadáva umelo nedokonalosti v zákone za účelom jeho obchádzania a zmluvy sa nám darí uzatvárať v pomerne vysokom počte,“ uviedla Danihelová. „Vyše 90 % výrobcov elektriny, ktorí platia platbu za prístup do distribučnej sústavy, má s nami uzatvorenú písomnú zmluvu o prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy. Menej ako 10 % výrobcov elektriny, ktorí platia platbu za prístup do distribučnej sústavy, nemá s nami uzatvorenú písomnú zmluvu o prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy z historických dôvodov, keďže boli pripojení do distribučnej sústavy v čase, kedy sa zmluva o pripojení a ani zmluva o prístupe neuzatvárali, nakoľko tieto zmluvy právna úprava platná v čase ich pripojenia do distribučnej sústavy nepoznala,“ doplnil Kapec.
Odpájať ich zatiaľ nechcú
Distribučné spoločnosti zatiaľ nechcú odpájať výrobcov elektriny, s ktorými nemajú uzavretú zmluvu o prístupe do siete. „Nechceli sme túto problematiku doteraz riešiť touto cestou, považujeme to za krajné riešenie. Je potrebné si ale uvedomiť, že nemožno očakávať, že náklady spôsobené výrobcami budeme znášať. Je možné, že svoj prístup v tejto veci prehodnotíme – zákonné zmocnenie na to existuje,“ uviedla Danihelová.
Západoslovenská distribučná sa stretla s prípadmi, keď výrobcovia elektriny pristúpili k výpovedi zmluvy o prístupe, ktorej jediným cieľom bolo vyhnúť sa platbe za prístup do distribučnej sústavy. „Takúto výpoveď sme vzali na vedomie, pričom sme výrobcov elektriny upozornili na následky zániku zmluvy o prístupe, medzi ktoré patrí okrem iných aj odpojenie zariadenia na výrobu elektriny od distribučnej sústavy. Časť takýchto výrobcov elektriny následne svoju výpoveď zmluvy o prístupe vzala späť a časť výrobcov elektriny sa snažila zvrátiť následky zániku zmluvy o prístupe prostredníctvom príslušného súdu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým nám mal súd zakázať realizovať kroky spojené so zánikom zmluvy o prístupe. Všetky návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia boli príslušnými súdmi ako nedôvodné zamietnuté a výrobcovia elektriny s nami následne uzavreli nové zmluvy o prístupe,“ dodal Kapec.
Ako ukončiť celý spor?
Východoslovenská distribučná upozorňuje, že súčasná právna úprava týkajúca sa G-komponentu nie je dokonalá, a viaceré aspekty upravuje len implicitne. „Samozrejme, je potom dôležité, ako sa zákon číta a vykladá. Či ako norma, podľa ktorej ducha a účelu mám postupovať, alebo spôsobom nájsť za každú cenu nedokonalosť, ktorá sa dovedie účelovo formalistickým výkladom až ad absurdum. Veci by teda zrejme pomohlo, aby sa dnešná legislatíva sprecizovala, a explicitne zakotvil vzťah medzi faktickým využívaním prístupu výrobcu (dodávaním do sústavy) a jeho povinnosťou uzatvoriť zmluvu o prístupe,“ konštatovala Danihelová.
Podľa Mariána Kapca, spory s výrobcami elektriny týkajúce sa platby za prístup do distribučnej sústavy pramenia v účelovej interpretácii príslušnej právnej úpravy, ktorá zintenzívnela po tom, ako ústavný súd odmietol vyhlásiť vo svojom náleze platbu za prístup do sústavy za protiústavnú. „Ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy rešpektujeme platnú právnu úpravu, nebránime sa však jej precizovaniu, a to najmä s ohľadom na množstvo súdnych sporov, ktoré vyvolala. Budeme akceptovať akékoľvek riešenie tejto témy tak zákonodarcom, ako aj regulátorom, keďže my nie sme tí, ktorí určujú pravidlá, či a kto má platbu za prístup do sústavy platiť, a kto má byť tak zaťažený nákladmi na prevádzku a údržbu distribučnej sústavy,“ uzavrel Kapec.
