Pred niekoľkými rokmi európski úradníci s plnou vážnosťou začali s hľadaním takzvaných kazítiek v spotrebičoch. Medzi zákazníkmi sa totiž rozšírilo presvedčenie, že výrobcovia ich montujú do svojich výrobkov, aby tak zabezpečili ich skoršie ukončenie životnosti a tým nákup nových výrobkov. Sranda, nesranda, Slovensko má kazítka nielen vo výrobkoch.
Iniciatívny blbec horší ako triedny nepriateľ
Povestnými kazítkami sú totiž aj naši politici. Aspoň čo sa týka energetiky, určite. Nie, že by všetko, do čoho sa naši politici v energetike zamiešali, bolo zlé, či na hlavu padnuté, ale veľa vecí svojou zbytočnou iniciatívou pokazili.
Ako sa hovorilo za čias minulých – iniciatívny blbec horší ako triedny nepriateľ. Ale, ktorý politik by si nechal ujsť príležitosť sľúbiť na billboardoch lacné energie a ešte sa ľudí blbo pýtať, či ich vlastne chcú? Ktorý politik nerád svojim voličom, hlavne teraz pred voľbami, nasľubuje, že všetku energetiku znárodníme a potom poručíme vetru, dažďu, plynu, elektrine a i rope, dokonca aj svetovým trhom?
Energetické nekonečné príbehy
Krásnymi príkladmi politických kazítiek sú naše dva energetické nekonečné príbehy. Dostavba Atómovej elektrárne Mochovce a generálna oprava Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Dať príkaz dostavať dva jadrové bloky v Mochovciach talianskej spoločnosti Enel, ktorá mala s jadrom asi také skúsenosti ako Eskimáci s bryndzovými haluškami, bol určite skvelý obchod. Otázkou však je, že pre koho.
Slovensko má ďalší energetický nekonečný príbeh
A tak to aj dopadlo, plánovaná dostavba tretieho bloku 2012, skutočnosť 2023. „Znárodniť“ Vodnú elektráreň Gabčíkovo a vyhovoriť sa na jej akútnu generálnu opravu, ktorú dovtedajší prenajímateľ nechcel akože vykonať, bol tiež perfektný kauf. A znova tá istá otázka, pre koho? Generálka bola taká akútna, že ani po vyše ôsmich rokoch nezačala. Čo nezačala, ešte ani nevieme, kto ju urobí a za koľko.
Odborníci sa do politiky nehrnú
Za všetkými týmito nekonečnými príbehmi môžeme nájsť jedného politika, ktorý nám robil náčelníka dlhé roky. Ale nenahovárajme si, že ostatní sú iní. Keď ho sem tam striedali vo funkcii noví náčelníci, dobre v energetike urobili hlavne vtedy, keď sa do nej nemiešali. Keď sa nemiešali regulačnému úradu do cenotvorby, znárodnené energopodniky či lacné energie. Lebo lacné energie neexistujú, respektíve na chvíľu môžu, ale skôr či neskôr nás dobehnú.
Smutné je, že v parlamente rozumie rozdielu medzi elektrinou a plynom aj po príchode ministra hospodárstva do pléna zhruba tak 3,5 človeka. Najhoršie na tom je, že tieto parlamentné energetické zelené mozgy svojimi legislatívnymi parádičkami energetiku priamo či nepriamo ovplyvňujú.
Škoda, že sa do parlamentu nehrnú energetickí odborníci, ktorých má Slovensko neúrekom. Ale tí radšej pri pohľade na úroveň našej politiky zostávajú na svojich miestach v energetických firmách, či na úradoch. Vedia, že tam budú určite prospešnejší.
Nezostáva nám nič iné ako veriť, že do nového parlamentu si zvolíme už aj odborníkov na energetiku. Je to totiž téma, ktorá ešte bude svetu dlho vládnuť. Šašov si dokážeme každé voľby navoliť do našej národnej rady až vyše hlavy, tak by sa to už mohlo konečne aj obrátiť.
