Ďalšie úniky zahraničných akcionárov zo slovenských energetických podnikov sa zatiaľ údajne nechystajú. O tom, ale aj o dostavbe elektrárne v Mochovciach, plánoch vlády s matkou SPP a o ďalších energetických témach sme sa rozprávali s ministrom hospodárstva TOMÁŠOM MALATINSKÝM.
Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce sa predlžuje a predražuje. Prečo teda vláda nedá povel svojim zástupcom v predstavenstve Slovenských elektrární, aby zahlasovali za nový rozpočet potrebný na dostavbu Mochoviec? V čom je problém? Slovenské elektrárne totiž upozorňujú, že neschválenie nového rozpočtu môže mať za následok ďalšie meškanie dostavby blokov.
– Stále nemáme dostatok informácií o tom, ako budú Slovenské elektrárne garantovať tie termíny dostavby, ktoré predložili. Tiež ešte nemáme zdôvodnené navýšenie rozpočtu, ktoré požadujú. Problém je ten, že niektoré ceny s dodávateľmi sú zatiaľ len odhadované. Doteraz sme schválili navýšenie rozpočtu na dostavbu Mochoviec len o takú sumu, ktorá bola konkrétne dohodnutá s firmami a bola odôvodnená kvôli technologickým zmenám. Ďalšie rokovania budú pokračovať. Máme ambíciu v ďalších mesiacoch sa vyjadriť aj k ďalšiemu navýšeniu rozpočtu.
Podľa našich informácií Mochovce, ako aj 66-percentný podiel v Slovenských elektrárňach, chce ovládnuť istý ruský investor. Vláda preto neschválením navýšeného rozpočtu na dostavbu Mochoviec skúša trpezlivosť talianskej skupiny Enel, ktorá majoritný podiel v elektrárňach vlastní, a takto ju chce donútiť k predaju jej podielu. Je niečo na tejto informácii pravda?
– Určite nie je náš zámer naťahovať talianskeho investora. Našim zámerom je, aby sme vytvorili dostatočný tlak, ktorý by zaistil včasné a optimálne drahé dostavanie jadrovej elektrárne Mochovce. Pre obe strany je prioritou dokončiť toto dielo. Myslím si, že ešte existuje množstvo prekážok, aby mohol Enel dnes bez problémov svoj podiel predať, pretože sú stále neuzavreté viaceré záležitosti, ako napríklad vyrovnanie za privatizáciu Slovenských elektrární, či súdne spory súvisiace s Gabčíkovom. Takže ja si myslím, že majoritný podiel Slovenských elektrární nie je dnes zrelý na to, aby sa predával. Ale, že nejakí záujemcovia sú tak tie informácie máme, či už z tlače alebo z nejakých rokovaní. Dnes to však nie je témou dňa.
Slovensko sa stále po siedmich rokoch nedohodlo s Enelom na vyrovnaní za privatizáciu Slovenských elektrární. Už bývalý minister hospodárstva v prvej vláde Smeru Ľubomír Jahnátek navrhoval tzv. „nulový variant“, s ktorým vtedy vláda súhlasila a problém bol len s SNS. Kde je teda problém?
– Nulový variant bol v nejakom kontexte dohadovaný. My dnes tvrdíme, že sa napríklad nepodaril dodržať termín dostavby Mochoviec, nepodarilo sa dohodnúť na nových veciach. V súčasnosti máme teda názor, že sa treba vysporiadať s celou vecou na základe nových podmienok a dohodnúť sa na novom variante vysporiadania sa za privatizáciu. My sme nejaké rokovania už v tejto veci viedli. Keďže sme sa nevedeli celkom dohodnúť tak sme prerušili tieto rokovania. Teraz sa venujeme výhradne problematike dostavby tretieho a štvrtého bloku. Ale predpokladám, že v nejakom čase budeme musieť opäť otvoriť tieto rokovania.
Ako minister podporujete aj projekt výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Je podľa Vás potrebné, aby malo Slovensko takýto nový zdroj?
– S novou elektrárňou nemôžeme rátať skôr ako v roku 2025. V súčasnosti teda nemôžeme vedieť ako sa bude meniť situácia na energetickom trhu. Pokračujeme v prípravnej fáze tohto projektu. Dnes sme ešte nezačali nejaké diskusie o financovaní tohto zdroja, či o štátnych garanciách. Myslíme si, že by bola škoda, keby sme teraz rezignovali na tento zdroj, ale ako tento zdroj budeme financovať a aké garancie bude v tomto projekte poskytovať štát, tak to ešte dnes presne nevieme.
Ako prebiehajú rokovania s ruskou spoločnosťou Rosatom o jej prípadnom vstupe do tohto projektu?
– Rosatom je presne ten záujemca, ktorý by chcel vedieť odpovede na otázky okolo financovania projektu alebo okolo garancií štátu. Vzhľadom na našu a európsku legislatívu nie sme v tejto chvíli pripravení na toto odpovedať. Ide najmä o garanciu výkupnej ceny elektriny, ktorú ruský investor požaduje. Toto je však pre nás problém. Keď sa urobila pred začiatkom tohto projektu dohoda s českou spoločnosťou ČEZ tak takéto garancie nevyžadoval. Rosatom však chce, aby sa toto už dnes vyriešilo. Hovoríme ruskému investorovi, že nech vstúpi do projektu, dokončíme environmentálnu štúdiu a než začneme so samotnou výstavbou elektrárne sa pokúsime vytvoriť model, ktorý by mohol ich požiadavky zabezpečovať. Ale dnes to povedať pred rozhodnutím sa ruského investora, tak to nevieme. S ruským investorom rokovania aj naďalej pokračujú.
Čo sa Vám ako ministrovi ešte nepozdáva pri podmienkach, ktoré si firma Rosatom dala?
– Je tam viacero podmienok, ale ja ich teraz nechcem špecifikovať, pretože sú všetky rokovania v pracovnej fáze.
Ako vnímate vstup spoločnosti EPH do slovenskej energetiky?
– Dnes je to skoro hodnotiť. Nový investor má ambíciu urobiť reštrukturalizáciu v SPP. Po nej očakávame zlepšenie fungovania podniku. Každopádne nový investor je evidentne odlišný od toho predchádzajúceho, pretože išlo o dva nadnárodné koncerny, ktorých rozhodovanie bolo niekedy komplikovanejšie, keďže sa jednalo o dvoch veľkých európskych hráčov. Z tohto pohľadu si myslím, že nový investor je v rozhodovacom procese omnoho rýchlejší. Tým, že nie je svetový hráč, tak môže za SPP „kopať“ naplno. Predchádzajúci investori, ktorí boli aktívne zapojení do európskych tranzitných projektov, totiž možno niekedy podporovali medzinárodné plynové trasy, ktoré neboli výhodné pre SPP.
Kedy bude jasné, či štát využije svoje predkupné právo na kúpu 49-percentného podielu matky SPP?
– Mali sme ambíciu túto otázku uzavrieť dokonca marca. Pred konečným verdiktom je však pre nás nevyhnutné vedieť, do akej miery vieme vyrokovať pozitívnu zmenu v zmluve s Gazpromom, alebo aké budúce vzťahy budú k zásobníkom plynu. Posledný termín, kedy sa máme rozhodnúť, je do konca septembra. Rozhovory, ktoré sa vedú s Gazpromom vyzerajú veľmi sľubne, takže to konečné rozhodnutie by mohlo uzrieť svetlo sveta. Sú náznaky, že by to mohlo byť pre štát zaujímavé.
Čiže keď som to správne pochopil, ak sa dohodnete s Gazpromom na výhodnejšej zmluve o dodávkach plynu a na budúcich vzťahoch k zásobníkom plynu, tak odporučíte vláde kúpu 49-percentného podielu SPP?
– Keď vyrokujeme dobré podmienky s Gazprom a keď vyrokujeme dobré podmienky vo vzťahu k zásobníkom, tak je SPP ako obchodník relatívne konkurencieschopný a mohol by fungovať. To by mohol štát využiť.
Máte nejaké informácie, že by zo Slovenska mohli odísť aj ďalší zahraniční akcionári z energetických podnikov? Ak áno o koho ide?
– Boli tu indície a diskusie okolo Západoslovenskej energetiky. Chcem povedať, že pred vyše týždňom nás navštívil najvyšší predstaviteľ nemeckej skupiny E.ON, ktorý mne osobne potvrdil, že zo Západoslovenskej energetiky neodchádzajú. Takisto mi predstavitelia RWE deklarovali, že neplánujú odísť z Východoslovenskej energetiky a majú dlhodobý záujem tu ostať. Na druhej strane mi toto rozhodnutie tlmočili zástupcovia RWE tu na Slovensku, ktorí povedali, že čo sa nakoniec rozhodne v Nemecku pri nejakých strategických poradách to nevedia predvídať. Ale zatiaľ je deklarácia, že neodchádzajú.
Po nástupe do vlády Ste spolu s premiérom nahlas zauvažovali o založení energetického holdingu, pomocou ktorého by štát kontroloval svoje akcie v energetických podnikoch. Je založenie takéhoto holdingu ešte reálne?
– Táto myšlienka je samozrejme ešte reálna. Vyslovili sme ju však v čase, keď sme nepredpokladali takú veľkú turbulenciu akcionárskych zmien, aká nastala. Zahltilo to ministerstvo okamžitou agendou, takže v tejto chvíli sme trošku ten projekt pozastavili. Stále sa však tejto myšlienky držíme. Máme ho rozpracovaný, ale najprv ukončíme procesy akcionárskych zmien.
Mohol by štát napríklad prostredníctvom takéhoto holdingu spätne nakupovať akcie energetických firiem, ktorých sa zbavujú zahraniční investori?
– Jednoznačne by tá možnosť tu bola. Keby by bol takýto holding vznikol pred akcionárskymi zmenami, tak by sa mohol aktívne do toho zapojiť aj štát. Toto však nebola primárna myšlienka toho celého projektu, aj keď to nevylučovala. Primárna myšlienka bola, že štát prostredníctvom takéhoto holdingu by napríklad vedel upísať akcie cez burzu v nejakom menšom pomere a získané zdroje investovať napríklad do rozvoja teplárenstva.
Premiér stále odmieta privatizáciu. Vy ako minister by Ste si vedeli predstaviť privatizáciu či už niektorých energetických alebo aj iných podnikov?
– Ja by som si vedel určite predstaviť privatizáciu niektorých podnikov. Nakoniec máme ambíciu predať podiel v Slovak Telekome. Majetok štátu by sa však dal aktívnejšie využívať inou formou ako rovno predajom. Na Fonde národného majetku sú stále menšinové podiely, ktoré pre štát nemajú ale vôbec žiadny zmysel. Takže tam by som privatizačný proces spustil. Toto je môj pohľad, každopádne privatizácia ako taká nie je na programe dňa.
Hovorili ste s premiérom, že niektorých podnikov by sa mohol štát zbaviť?
– Áno, veď táto vec je jednoducho navrhnutá. Je to v kompetencii Fondu národného majetku. Môj názor napríklad je, že držať spoločnosti SAD nemá nejaký význam.
Ako vidíte v blízkej budúcnosti vývoj cien elektriny a plynu pre slovenských spotrebiteľov?
– Na Slovensku je politická deklarácia, aby sme najmä ceny plynu uchovali v dnešnej podobe. Treba povedať, že v okolitých krajinách je cena plynu pre domácnosti vyššia. Toto politické rozhodnutie sa budeme snažiť po diskusii v SPP splniť. To je samozrejme politika. Okolo toho však funguje aj trh. Ten trh tie ceny plynu si myslím, že bude znižovať. Cena elektriny je problémová, pretože veľkoobchodná cena je taká nízka, že rentabilita akejkoľvek investície bez podpory štátu je skoro nevypočítateľná. Príkladom je zastavenie výroby v Malženiciach. Cena elektriny kvôli budúcim investíciám preto podľa mňa bude na trhoch rásť.
Akú budúcnosť vidíte pri obnoviteľných zdrojoch energií? Vidíte priestor, že by sa na Slovensku znova stavali veľké slnečné elektrárne, či veterné elektrárne?
– V obnoviteľných zdrojoch máme nejaký záväzok voči Európskej únii, ktorý splníme bez toho, aby sme vyvíjali nejakú iniciatívu napríklad vo zvyšovaní podpory obnoviteľných zdrojov. Práve máme v parlamente zákon, ktorý istým spôsobom konzervuje podporu takýchto zdrojov, pretože práve priemysel je citlivý na takéto podpory. Chceme, aby sa výkupné ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov stále približovali k tým komerčným. Na druhej strane vidíme budúcnosť malých obnoviteľných zdrojov, ktoré by mohli využívať na pokrytie svojej spotreby či už domácnosti alebo malí podnikatelia.
