Ministerstvo životného prostredia SR nevyhovelo návrhu spoločnosti Ludovika Energy na predĺženie platnosti prieskumného územia na urán, molybdén a meď v lokalite medzi Košickou Belou a Košicami na dokončenie prác. Spoločnosť podala voči rozhodnutiu rozklad, kde označila rozhodnutie ministerstva ako nezákonné a opäť upozorňuje na porušenie zákona spojené s finančným odškodnením. O hlavných dôvodoch sme sa rozprávali s Borisom Bartalským, generálnym riaditeľom Ludovika Energy.
Prekvapilo vás rozhodnutie ministerstva nepredĺžiť prieskumné územie na dokončenie geologického prieskumu na Kuriškovej?
Prekvapilo ma vyjadrenie riaditeľa Komunikačného odboru ministerstva Maroša Stana, ktorý už v decembri 2014, teda skôr než spoločnosť podala návrh na predĺženie prieskumného územia, verejne prostredníctvom médií oznámil, že návrhu ministerstvo nevyhovie. Týmto naznačil výsledok konania ešte skôr než samotné konanie začalo a urobil zásah do nestranného posudzovania návrhu na predĺženie. Rozhodnutie odboru štátnej geologickej správy už len kopírovalo stanovisko riaditeľa odboru komunikácie.
Predsa len v zdôvodnení o nepredĺžení prieskumného územia ministerstvo jasne argumentovalo, že ste nesplnili podmienky na predĺženie prieskumného územia a nezakladalo svoje argumenty na vyhlásení riaditeľa odboru komunikácie.
To by ani nemohlo. Avšak ministerstvo svojou argumentáciu v rozhodnutí jasne naznačilo, že pri posudzovaní návrhu nemalo záujem ho objektívne posúdiť, no práve naopak nájsť akúkoľvek zámienku, aby návrh mohlo zamietnuť. To je zrejmé z celého rozhodnutia. Uvediem len príklad. Geologický zákon uvádza možnosť predĺženia prieskumného územia slovami „ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená na dokončenie geologických prác“, a ministerstvo v rozhodnutí napísalo, že s touto lehotou sme nemohli počítať. Zdôvodnilo to tým, že toto ustanovenie je v zákone od roku 2008 a prieskumné územie bolo určené v roku 2005. Je to právne neakceptovateľné, pretože už prvé predlžovanie v roku 2009 sa riadilo „novým“ geologickým zákonom.
S ministerstvom životného prostredia sa však „nedoťahujete“ po prvýkrát. Už pred dvoma rokmi vám najskôr návrh na predĺženie prieskumného územia schválili a následne po proteste prokurátora zrušili, a po odvolaní opätovne schválili.
Áno a zabudli ste dodať, že tento stav v tomto prípade trval takmer rok a časť ľudí v našej spoločnosti kvôli tomu prišli o prácu, lebo asi uznáte, že do takejto právnej neistoty nikto rozumný neinvestuje ani euro. Namiesto geológov, ktorí mali vykonávať geologický prieskum musela spoločnosť najať najlepších expertov na banské a geologické právo, aby ľuďom na ministerstve, ale aj generálnej prokuratúre vysvetlili, že sme bezpochyby splnili všetky zákonné podmienky na predĺženie prieskumného územia, čo sa nakoniec aj potvrdilo.
Čiže cítite v rozhodovaní ministerstva, respektíve v správaní sa ministerstva trochu aj politiku?
Jednoznačne áno. Predstavitelia ministerstva životného prostredia si zrejme z pohľadu komfortu a politických bodov vyhodnotili, že najlepším spôsobom ako sa zbaviť listami neustále „otravujúcich“ košických aktivistov združených okolo Ladislava Rovinského, bude cesta prvoplánového „skrútenia“ paragrafov geologického zákona tak, aby túto spoločnosť vyhnali zo Slovenska bez ohľadu na zákon, bez ohľadu na to čo to bude Slovenskú republiku, teda daňových poplatníkov stáť a bez ohľadu na ľudí, ktorí ešte stále majú prácu v tejto spoločnosti a o ňu s najväčšou pravdepodobnosťou prídu.
No, ale ako ste už povedali nakoniec sa to ministrovi, teda ani ministerstvu nepodarilo, ale dnes pokus opakujú. Sú lepšie „pripravení“?
Situácia sa výrazne zmenila. Pred rokom ministerstvo či generálna prokurátora chceli dodržať platnú legislatívu a zaužívané postupy. Teraz sa už nikto na ministerstve nezaoberá tým, že by Slovenská republika mohla prehrať medzinárodnú arbitráž o viac ako 22 miliónov preinvestovaných eur, alebo že definitívne o robotu príde okolo stovky ľudí, ktorí na prieskume v minulosti robili alebo ako to bude s ďalšími prieskumami, keď bude ministerstvo svoj subjektívny protizákonný prístup uplatňovať aj v budúcnosti. Pretože napríklad 28.apríla.2014 na interpeláciu poslanca Galka minister Žiga uviedol: „… je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ ministerstvo prieskumné územie nepredĺži t.j. návrh na predĺženie platnosti prieskumného územia zamietne, musí túto skutočnosť v súlade so zásadou oportunity riadne zdôvodniť, osobitne v prípadoch, ak by takým rozhodnutím mohla byť spôsobená držiteľovi prieskumného územia nemalá škoda či iná ujma“, dnes to ministerstvo nezaujíma a postupuje úplne inak.
Ministerstvo vo svojom stanovisku podľa vás dokonca nejedná v súlade s ústavou?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že sa jedná o geologický prieskum nerastného bohatstva ktorého vlastníkom je v zmysle ústavy Slovenská republika a od 1.12. 2014 je v platnosti novela, ktorá hovorí že SR má záujem na ochrane, zveľaďovaní, šetrnom a efektívnom využívaní nerastného bohatstva. Neviem si predstaviť ako inak sa dá zveľadiť nerastné bohatstvo, keď nie geologickým prieskumom. Dokonca aktualizovaná národná stratégia schválená vládou Slovenskej republiky dňa 14.05.2014 uvádza, že „v Košickom samosprávnom kraji sa nachádzajú ložiská rôznych nerastov, ktoré majú celoslovenský význam. Za zmienku stoja zásoby zemného plynu v okrese Michalovce, magnezit a urán v Košiciach ….“. Dokonca ešte pred rokom v rozhodnutí o predĺžení platnosti z 10.1.2014 sám minister Žiga uviedol: „Overenie a ochrana výhradných ložísk (nerastného bohatstva) ako výhradného vlastníctva štátu je dôležitým verejným záujmom“. Sami posúďte či je súčasný postoj ministerstva v súlade so záujmami štátu. Geologickým prieskumom štát – vlastník nerastného bohatstva získa údaje, slovenskí geológovia budú mať prácu a pokiaľ, sa nepodarí investorovi získať dobývací priestor, čo sa dá až po kladnom referende, tak sa projekt ukončí, ale informácie zostanú pre Slovenskú republiku.
V odôvodnení ministerstva môžeme jasne čítať, že ste nenaplnili kritéria, ktoré vám zo zákona prislúchajú plniť v prípade ak žiadate o tretie mimoriadne predlženie. Čiže zrejme ste urobili chybu, respektíve nedokázali dostatočne vyargumentovať potrebu na tretie, až desaťročné predĺženie.
V zákone nie sú uvedené žiadne kritéria, podľa ktorých by sa malo nejako špeciálne posudzovať tretie predĺženie. Kto chce biť psa, palicu si nájde a v tomto prípade je ministerstvu zrejme jedno, ako sa to urobí. Doteraz pristupovalo k predlžovaniu v zmysle geologického zákona, ktorý umožňuje realizovať geologický prieskum, keď sa niekto ochotný nájde, aby ho financoval, teda platil aj napríklad 700 eur za kilometer štvorcový územia.
Ale asi uznáte, že argument ministerstva o tom, že pokiaľ chcete v prieskumnom území skúmať niečo iné, vo vašom prípade okrem uránu, medi a molybdénu aj vzácne zeminy, tak máte požiadať o nové prieskumné územie a sústrediť sa na nový prieskum. Znie to logicky, nie?
Toto je ďalší príklad, ako si ministerstvo mení výklad a aplikáciu zákona. Samotný zákon prikazuje vykonávať geologický prieskum komplexne. Nemôžme sa tváriť, že sa v zemi okrem uránu nič iné nemôže nachádzať, naviac keď prieskum na tieto prvky podporuje aj samotná koncepcia ministerstva. Ak počas riešenia geologickej úlohy zistí vykonávateľ geologickej úlohy indície na nejaký nový sprievodný nerast ložiska, tak by ho mal zhodnotiť a posúdiť v rámci exsitujúcej geologickej úlohy a nie požiadať o nové prieskumné územie s novou geologickou úlohou. Predsa doanalyzovanie vzoriek odobratých v predchádzajúcich etapách prieskumu v laboratóriu, nemôže ministerstvo považovať za novú geologickú úlohu. Týmto „novátorským“ prístupom by sa potrel základný zmysel prieskumu, to znamená hľadanie niečoho nového. Tu vidíte, ako ďaleko je úradník ministerstva ochotný ísť, aby splnil prianie svojho šéfa.
Ministerstvo pri odôvodňovaní odmietnutia citovalo aj nesúhlasné stanoviská obcí ako Vyšný Klátov alebo Myslava, ktoré okrem iného argumentujú tým, že existencia prieskumného územia obmedzuje výkon vlastníckych práv vlastníkmi pozemkov a negatívne ovplyvňuje ceny pozemkov v prieskumnom území a v jeho susedstve.
Tieto vyjadrenia nám pripomínajú totalitu. Volení zástupcovia občanov dávajú do popredia ceny pozemkov pred právom občanov byť informovaní o tom čo sa nachádza v zemi pod ich pozemkami, aký to má možný negatívny vplyv a to v oblasti, kde je známe na základe geologickej stavby, že od Stratenej až po Košice sa tiahne horninový pás so zvýšenou prírodnou rádioaktivitou. S ňou ide ruka v ruke zvýšený výskyt radónu, ktorý sa často dostáva aj do obydlí občanov. Namiesto toho, aby obce žiadali tieto informácie z geologickému prieskumu, ktoré potvrdili aj merania zdravotníckej univerzity. Chcú sa starostovia obcí tváriť, že nič také neexistuje, len aby neklesli ceny pozemkov? Je lepšie nič nevedieť a vystavovať obyvateľov prírodnej radiácii, len aby sme neznížili cenu pozemkov? Trošku na hlavu postavené, nie? Geológovia prírodnú rádioaktivitu do územia nepriniesli, ale ju skúmajú a mapujú. Podľa ich argumentov „prieskumné územie obmedzuje výkon vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov“, ale ich naopak vôbec nezaujíma to, že tým obmedzujú vlastnícke právo štátu na poznanie nerastného bohatstva vo vlastníctve všetkých občanov tohto štátu. Dôležité je zdôrazniť, že vykonávanie geologického prieskumu neznamená automaticky nejakú fyzickú činnosť v teréne v prieskumnom území a nezakladá ani iné právo držiteľa územia, než je možnosť robiť geologický prieskum. Vykonávateľ získava prednostné právo len na podanie žiadosti o dobývací priestor, ktorého určeniu musí predchádzať jeho schválenie v miestnom referende.
Aktivisti však vo svojom odpore a nesúhlase s pokračovaním geologického prieskumu neustúpili ani o kúsok. Varujú pred environmentálnym nebezpečenstvom a vyzývajú ministra, aby aktivity vašej firmy ukončil, rovnako tak aj niektoré obce.
Tu by som chcel pripomenúť, že asi pred rokom na tlak práve aktivistov v Košiciach primátor Richard Raši dal zvolať odbornú komisiu predovšetkým ľudí z Košíc, z odborníkov, z vedcov z oblasti geologického prieskumu, hydrogeológie, zdravotníctva, životného prostredia, ale aj zástupcov najväčšej ochranárskej mimovládky, aby posúdili vplyv geologického prieskumu na životné prostredie. Robíme ten prieskum od roku 2005 a dodnes táto činnosť nikomu neublížila a nespôsobila škodu na životnom prostredí. A nič iné nemohla skonštatovať ani spomínaná odborná komisia. Ďalší argument aktivistov a časti verejnosti je o tom, že urán má ostať pod zemou pre budúce generácie, že sa má využívať až vtedy, keď budú dostupnejšie vyspelejšie technológie na jeho spracovanie. A tak sa pýtam, kto iný ak nie súčasná generácia geológov je povinná zmapovať ložiská a pripraviť ich pre našich potomkov a tí nech rozhodnú o ich prípadnom využití.
Ministerstvo však pri treťom predlžovaní hovorí ako o niečom výnimočnom. Porovnáva vás s inými prieskumami, ktoré vraj toľko času ako vy objektívne nepotrebovali.
Na ministerstve životného prostredia si zrejme neuvedomili, alebo zrejme nechceli pripustiť, že spojené etapy prieskumu v minulosti sa na jednom ložisku bežne vykonávali viac ako 30 rokov. Aj nedávno ministerstvo predĺžilo minimálne dve prieskumné územia o dobu viac ako desať rokov na dokončenie prác. Je si potrebné uvedomiť, že pokiaľ sa v prieskumnom území nenájde ložisko, tak nie je dôvod financovať podrobný prieskum. A práve na podrobný prieskum a na dokončenie prác požadujeme predĺženie. To tiež zahŕňa zostavenie finálnej geologickej dokumentácie a záverečnej správy. Počas geologického ložiskového prieskumu sme odvŕtali 137 vrtov, z ktorých sa uschováva dokumentácia, ďalej uschovávame duplikáty zo všetkých analyzovaných vzoriek. Tieto by sa mali spracovať tak, aby sa zachovala ich trvalá hodnota. V priestore ložiska v teréne sú vystrojené štyri monitorovacie hydrogeologické vrty, ktoré je potrebné vyhodnotiť, zlikvidovať a rekultivovať. Aj tieto práce sa v zmysle geologického zákona vykonávajú v dobe platnosti prieskumného územia. Nechápeme radikálny postoj ministerstva, ktoré nielenže nedovolí dokončiť geologické práce, záverečnú správu, a potom ani po prieskume „pozametať“. Nevieme pochopiť, že im vôbec nezáleží na komplexnom zhodnotení jedného z najvýznamnejších ložísk na Slovensku? Berie sa do úvahy aj súčasný geopolitický vývoj vo svete, energetická bezpečnosť Slovenska v súvislosti so vzťahmi Ukrajina – Rusko – EU, alebo je za tým niečo iné?
Čo bude nasledovať ďalej? Budete čakať na vyjadrenie ministerstva k vášmu odvolaniu a pripravovať sa na prípadný súdny spor?
Teraz musí zasadnúť rozkladová komisia ministerstva zložená predovšetkým zo skúsených právnikov z externého prostredia. Tí posúdia argumenty jednej aj druhej strany, vypočujú si osobne naše zdôvodnenie a potom rozhodnú, respektíve dajú odporúčanie ministrovi životného prostredia, ako by mal rozhodnúť. Či však bude brať odporúčanie odborníkov do úvahy je len na jeho osobnom rozhodnutí. A čo sa týka prípravy na súdny spor, či arbitráž, tak už len toto samotné konanie a zapojenie našich slovenských a zahraničných právnikov je takým malým začiatkom. Náš rozklad má 50 strán. Administratívnym, protiprávnym ukončením geologických prác dôjde k narušeniu spravodlivej rovnováhy medzi vyššie uvedenými záujmami a právami, pretože Ludovika Energy by jednostranne utrpela škodu v tom, že investované prostriedky nemohla zhodnotiť. I de o viac ako 22 miliónov eur. A môžeme sa baviť aj o možnom ušlom zisku projektu v prípade získania úspešných povolení, ktorý ako čistá súčasná hodnota predstavuje 616 miliónov amerických dolárov. Zbytočne sa vyrobí kauza podobná mastencu v Gemerskej Polome. Chcem zdôrazniť, že slovenskí geológovia chcú vykonávať svoju prácu a podieľať sa na objavovaní nerastného bohatstva štátu a nie sa súdiť so štátom, aby vôbec mohli geologický prieskum vykonávať a materská firma namiesto geológov bude platiť právnikov na arbitráž.
Stále rozprávate o geologickom prieskume tak, ako keby za tým nebol čo i len plán ťažby alebo využitia ložiska. A práve tam smerujú obavy odporcov vašej práce.
V tomto spore je dôležité či štátne orgány dodržiavajú zákony, ústavu, schválené národné stratégie a vlastné koncepcie. Mňa dnes zaujíma to, či je táto krajina ochotná spravodlivo a rovnako aplikovať zákony na každého kto na Slovensku v súlade so zákonom podniká. Geologický prieskum a prípadné využitie ložiska, ťažba, to sú dve odlišné veci, ktoré síce spolu súvisia, no sú to samostatné činnosti, ktoré upravuje rozdielna legislatíva. Kým dnes sa bavíme o podmienkach geologického zákona, tak využitie ložiska rieši banský zákon. Podľa neho ak chcete po ukončení geologického prieskumu v našom prípade pristúpiť ku konaniu o určení dobývacieho priestoru, tak musíte doložiť súhlasné referendum dotknutej obce. Ak chcete potom požiadať o povolenie banskej činnosti, tak vám zákon dáva povinnosť k žiadosti doložiť súhlasné stanoviská okolitých obcí formou kladného uznesenia miestneho zastupiteľstva. To asi nepotrebuje komentár. Niekedy mám pocit, že baníci a geológovia sú pre túto krajinu nebezpečnejší ako kriminálnici. Kvôli ním sa menia zákony, aby sa nedostali z väzenia, kvôli nám sa tiež menia zákony opakovane a to našou činnosťou objavujeme nerastné bohatstvo štátu, zamestnávame kvalifikovaných ľudí na východe Slovenska a preinvestovali sme viac ako 22 miliónov eur do geologického prieskumu.
