Peter Žiga: Mochovce nie sú veľmi úspešný príbeh, ale už sme pred cieľom (rozhovor)

Ako minister začínal na rezorte životného prostredia. Posledné štyri roky však šéfuje ministerstvu hospodárstva, kde má na starosti aj jeden z najväčších energetických projektov v slovenskej histórii. O Mochovciach, cenách elektriny, ale aj o podpore elektromobility a podnikateľského prostredia sme sa rozprávali s ministrom hospodárstva Petrom Žigom.

Nemrzí vás, že ani počas vášho pôsobenia na stoličke ministra hospodárstva sa nepodarilo dva jadrové bloky v Mochovciach dostavať?

Mrzí ma to! Vnímam to ako jednu veľkú komplexnú stavbu, ktorá má svoje špecifiká, ale tá stavba je už pred dokončením. Nie je to veľmi úspešný príbeh, ale už sme tesne pred cieľom.

Aké máte najnovšie informácie ohľadom dostavby?

Máme za sebou studenú aj horúcu hydroskúšku na treťom jadrovom bloku. Tieto skúšky identifikovali niektoré nedostatky. Tie je potrebné teraz odstrániť a až potom sa tá jadrová elektráreň spustí. Bezpečnosť je prvoradá. Pokiaľ najvyššia autorita v štáte, Úrad jadrového dozoru povie, že je všetko v poriadku, tak vydajú povolenie na zavážanie paliva. V tej chvíli sa začne nezvratný proces.

Veríte ešte v kútiku duše, že by sa spustenie tretieho bloku ešte mohlo začať počas vášho ministrovania? Slovenské elektrárne najnovšie hovoria o zavážaní jadrového paliva v apríli budúceho roka.

Či sa to stihne do blížiacich sa parlamentných volieb to je ešte otvorené, lebo sú na to rôzne názory. Určite by som radšej konštatoval, že sme to urobili, ale myslím si, že ten čas už nie je veľmi ďaleko. Sme určite bližšie ako si myslíme.

Ako sa vám komunikuje o dostavbe Mochoviec v súčasnosti s manažmentom Slovenských elektrární od príchodu skupiny EPH do spoločnosti?

My sa manažmentu nesnažíme situáciu komplikovať, ale nie sme ani servilní. To znamená, že sa snažíme presadzovať záujmy štátu.

Politická opozícia hovorí, že pred problémami v Mochovciach “strkáte hlavu do piesku“.

Ja som Slovenské elektrárne nesprivatizoval. Ja som zdedil situáciu taká aká je a 66 % akcií vlastní zahraničný investor. Nemáte ani majoritu v predstavenstve, ani v dozornej rade, čiže vy tu operatívu neviete riadiť. Vy sa spoliehate na to, že aj zahraničný investor robí veci s najlepšou zodpovednosťou a snahou, veď chce zarobiť peniaze. Zároveň keď to porovnávam s podobnými jadrovými projektmi v zahraničí, či vo Fínsku či vo Francúzsku, tak tam majú ešte väčšie problémy. Jadrový projekt nie je lego.

Čo hovoríte na rozpočet dostavby dvoch jadrových blokov Mochoviec, ktorý sa niekoľkokrát navyšoval a v súčasnosti je na úrovni 5,7 miliardy eur (pôvodne sa pritom počítalo s rozpočtom vo výške 2,8 miliardy eur – pozn. red.). Pôjde podľa vás o konečné číslo?

Predpokladám, že rozpočet na tretí blok bude dodržaný. Štvrtý blok nemáme v takom stave, aby sme to vedeli definitívne uzavrieť. Ale myslím si, že keď sa spustí tretí blok tak to bude už iná pesnička a bude úplne iný stav aj pohľad na samotnú dostavbu Mochoviec. Pretože jednak už bude tretí blok generovať finančné prostriedky a bude sa na tento projekt inak pozerať.

Plány so štátnym holdingom

Ešte začiatkom práve končiaceho sa volebného obdobia sa všetci lídri politických koaličných strán dohodli na vytvorení štátneho energetického holdingu, ktorý by združoval akcie štátu v energetických podnikoch. O energetickom holdingu hovorila už aj predchádzajúca vláda. Vám ako ministrovi sa to podarilo dotiahnuť najďalej. Dokonca ste už pred rokom avizovali, že akcie štátu má prebrať štátny SPP. Nakoniec sa to však nepodarilo zrealizovať. Prečo?

Z analýzy nám vyšlo, že SPP prevezme akcie štátu v energetických podnikoch. SPP má možnosti aj investovať, generuje peniaze z titulu, že vlastní podiely v energetických firmách ako Eustream, SPP-Distribúcia či Nafta. Tá ambícia pokračovať v nakupovaní energetických “stakeov“ tu bola aj keď na trhu nebolo nič. Chvíľku sme sa bavili, či by sme v rámci distribučiek neodkúpili podiel RWE vo Východoslovenskej distribučnej. Ale RWE sa nakoniec rozhodlo, že si to nemecká materská firma ponechá.

Pre definitívny vznik štátneho energetického holdingu sme však nenašli politickú vôľu. Ak chcete niečo také zrealizovať tak musíte mať aj pochopenie koaličných partnerov a nevytvorila sa za štyri roky na to vhodná pôda, aby sme sa k tomu dostali. Reálny svet nám ukázal, že sme sa nakoniec k tomu nevedeli dostať.

Myslíte si, že má štátny energetický holding zmysel do budúcnosti, aj po príchode novej vlády?

Určite áno. SPP je zdravá firma, má ratingy, robí na spoločných projektoch s inými veľkými hráčmi z energetiky, napríklad založili spoločnú firmu s ČEZ-om. To znamená, že my tam vidíme priestor na to, že SPP môže byť ten, ktorý udáva tón na energetickom trhu. Z toho titulu navrhujem, aby sa v projekte vytvorenia štátneho energetického holdingu naďalej pokračovalo.

Samozrejme záleží od toho, kto po voľbách prevezme moc. Či ostane zachovaná kontinuita, a potom vám hovorím, že toto sú ambície, alebo príde niekto iný, ktorý už dnes hovorí, že treba doprivatizovať štátne energetické podiely v spoločnostiach. Volič si môže vybrať. My hovoríme, že štát by si mal v strategických podnikoch udržať dominanciu.

Ministerstvo hospodárstva vydáva pre energetických investorov osvedčenie o súlade investičného zámeru, na základe ktorého potom môže investor postaviť na Slovensku nový energetický zdroj. Za ostatné roky však žiadny záujem zo strany investorov o výstavbu nových zdrojov nie je. Kde vidíte problém? Je to tým, že Slovensko už nepotrebuje veľké energetické zdroje?

Za posledné roky veľkoobchodná cena elektriny na medzinárodných trhoch bola taká nízka, že investovať do nových energetických zdrojov nebolo ekonomicky rentabilné. Návratnosť investícií bola tak zlá, že sa neoplatilo investovať do týchto projektov. Takže skôr vidím, že nové projekty neprišli z tohto titulu. Taktiež sa treba pozrieť, že hitom v energetike v súčasnosti nie sú veľké energetické projekty, ale menšie obnoviteľné zdroje. Očakávam, že s vyššou cenou elektrickej energie tak budú investičné príležitosti v oblasti obnoviteľných zdrojov. O tomto sa budeme baviť v najbližšom období.

Stále platí, že aj veľký štátny projekt novej jadrovej elektrárne v Bohuniciach je nateraz zamrazený? Ceny elektriny na trhoch totiž vzrástli.

Projekt sme zamrazili na základe nízkej ceny elektriny na trhoch. Keď chcete stavať nový jadrový zdroj a nechcete to robiť na princípe vládou garantovaných výkupných cien elektriny, tak musíte dať tomu aspoň minimálnu šancu sa ekonomicky presadiť. Pri cene elektriny 28 eur za megawatthodinu, ktorá platila ešte pred troma rokmi, tak na nej to neviete postaviť. Dnes, keď máme cenu 55 eur, tak tam už je nejaký predpoklad. Cena vyššia ako 60 eur je taký bod zlomu.

Oplatí sa nám takýto projekt teda naďalej “živiť“?

Ten projekt je treba držať zakonzervovaný pretože tú sú nejaké ambície Európskej únie dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Aj medzinárodná energetická agentúra hovorí, že bez jadrovej energie toto nebude možné. Obnoviteľné zdroje pri ich efektívnosti totiž nebudú na to stačiť. Pokiaľ jadro nebude súčasťou tohto plánu, tak potom celý boj za uhlíkovú neutralitu a proti klimatickej zmene neuspeje.

SIEA ukončila v októbri projekt Zelená domácnostiam II, ktorý bol pokračovaním pilotného projektu Zelená domácnostiam. Ako ste ako minister spokojný s týmto projektom?

Považujeme to za úspešný príbeh. Je o to veľký záujem zo strany domácností. Budeme v tom naďalej pokračovať.

Koľko malých OZE vďaka týmto dotáciám sa na Slovensku nainštalovalo s akým výkonom? A koľko prostriedkov sa už medzi domácnosti rozdelilo?

V projekte Zelená domácnostiam II bude vďaka poukážkam vydaným v tomto roku nainštalovaných celkovo 6 300 zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Aktuálne má agentúra SIEA preplatených viac ako 4 600 poukážok v celkovej hodnote takmer 9 miliónov eur. Ďalších viac ako 1 700  v hodnote 3,5 milióna eur momentálne eviduje a čaká na žiadosti o preplatenie.

Podporujú sa inštalácie slnečných kolektorov, fotovoltických panelov, tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu. Domácnosti mohli požiadať o poukážky v roku 2019 priebežne, až v 24 kolách. V rámci celého projektu budú do roku 2023 podporené inštalácie s celkovým inštalovaným výkonom 140 megawattov. Celkovo je na projekt vyčlenených 48 miliónov eur.

Ceny? Úrad robil, čo sa dalo

ÚRSO zverejnil ceny energií pre domácnosti a malé podniky platné od nového roka. Vy, ako ministerstvo máte právo cenové rozhodnutia schválené regulačným úradom v istých momentoch pripomienkovať. Urobili ste tak, alebo podľa vášho názoru regulátor využil všetky svoje právomoci, aby čo najviac uchránil domácnosti a malé podniky pred zdražovaním a zároveň zabezpečil pre firmy primeraný zisk?

Koncová cena pre slovenské domácnosti stále patrí medzi najnižšie v rámci EÚ. Samozrejme treba to vnímať aj v kontexte príjmu Slovákov a tam už tie čísla nie sú také dobré. Či chceme, alebo nie, ten trh je liberalizovaný a vláda nemá páky na to, ako by do toho vstúpila. Snažili sme len našimi argumentmi tlačiť ÚRSO, aby tie ceny mali čo najmenšie dopady pre domácnosti. Z nášho pohľadu regulačný úrad pri schvaľovaní cien energií robil čo sa dalo.

V minulom roku sa spustil proces ukončenia dotovania uhlia vyťaženého na Hornej Nitre, ktorý by mal byť zavŕšený v roku 2023. Aký je aktuálny stav v tejto veci?

My sme boli viackrát obviňovaní z toho, že ťažíme a spaľujeme v elektrárňach nekvalitné uhlie. Chcem však povedať, že v rámci energetického mixu sa 80 % elektriny u nás vďaka jadru a vodným elektrárňam vyrába na bezuhlíkových technológiách. Len 10 % elektriny sa vyrába z uhlia. My sme na absolútnej špičke v Európe a možno aj vo svete čo sa týka výroby elektriny a jej dopad na životné prostredie. Keď si zoberiete Nemecko, tak po odstavení jadrových elektrární zvýšilo svoj podiel výroby elektriny z uhlia z 28 na 42 %. Nemci dnes vyrobia 242 terawatthodín elektriny z uhlia, čo je stokrát viac ako Slovensko. A ich ambícia je zrušiť uhlie až v roku 2038. Takže tu keď niekto hovorí, že sme nejaká čierna diera alebo nejaká krajina, ktorá je nezodpovedná, tak nehovorí pravdu. Keď sa zatvoria Nováky a spustia Mochovce 3, 4, dostaneme sa medzi lídrov čistej výroby elektriny.

Ale môžete už dnes na sto percent povedať, že spotrebitelia elektriny po roku 2023 nebudú doplácať na uhlie, prostredníctvom ktorého sa vyrába elektrina?

To je záväzné rozhodnutie.

Všetky samosprávy stále odmietajú výstavbu ropovodného prepojenia Bratislava – Schwechat. Má tento projekt ešte zmysel?

Rešpektujem rozhodnutia samospráv. Vláda môže robiť rozhodnutia, ale v takýchto prípadoch, kedy infraštruktúrne projekty idú cez územie mesta, alebo cez územie nejakého regiónu, musí byť rešpektovaný názor daného regiónu. Ja som o tom hovoril aj s predstaviteľmi OMV a oni pokiaľ majú záujem, aby sa tento ropovod realizoval, budú musieť aj z ich úrovne komunikovať s našimi samosprávami, pretože to sa nedá len z vládnej úrovne. Ja neviem doručiť súhlas mesta alebo kraja k tomuto projektu.

Čiže v akom stave je tento slovensko-rakúsky projekt?

Ja v tejto chvíli vnímam, že tento projekt je nateraz zamrazený. Nie je v súčasnosti politická vôľa na regionálnej a samosprávnej úrovni, aby sa tento projekt realizoval. Čo ja rešpektujem.

Ruský plyn a Ukrajina

Rusko a Ukrajina sa dohodli na novej zmluve o dodávkach plynu. Čo to znamená pre Slovensko?

Dohodu o preprave plynu rozhodne vítame. Kým sa do toho na poslednú chvíľu nevložili najvyšší predstavitelia oboch krajín s mediátormi z EÚ a Nemecka, všetko nasvedčovalo tomu, že dohoda nebude. Našťastie sa stal opak. Pre nás je podstatné, že dodávky plynu z Ruska cez Ukrajinu budú plynule pokračovať aj po novom roku. Bude to mať pozitívny dosah na našu energetickú bezpečnosť a dostatočne na najbližšie obdobie vyťaží tranzitné kapacity cez Slovensko. To je tiež veľmi dôležité, lebo nestrácame naše historicky strategické postavenie. No a samozrejme naši obyvatelia môžu stráviť vianočné sviatky a nový rok bez stresu a neistoty.

Boli sme skutočne pripravení, až k úplnému zastaveniu dodávok plynu na Slovensko?

Bola tu vysoká miera neistoty, mali sme dlho vážne signály, že rozhovory viaznu a po januári sa mohla zopakovať aj situácia z roku 2009. Na krízové scenáre sa pripravoval celý región a zásobníky boli naplnené na maximum. Preto som zaktivizoval celý plynárenský sektor na Slovensku. Poučenie z minulosti znelo, že musíme byť pripravení na všetky alternatívy. Je veľmi jednoduché z opozície kričať, ale zodpovednosť nesiem ja. Kričalo sa, či to nie je zbytočne nafúknuté, alebo či nerobím zbytočnú paniku. Ja však zodpovedne pristupujem ku každej alternatíve, ktorá sa môže vyskytnúť na Slovensku, lebo som zodpovedný za to, že ľudia dostanú alebo nedostanú plyn. A v prípade, že by ho nedostali, prvého budú odvolávať mňa. Boli sme pripravení. Za posledné roky sa urobili niekoľko opatrení. Zvýšila sa kapacita zásobníkov plynu, zásobníky sa počas leta skoro do plna zaplnili, čo po iné roky nebolo. Postavili sme reverzný chod na našich kompresorových staniciach, zároveň sme postavili piatu kompresorovú stanicu na československej hranici, čo znamená, že sme zvýšili kapacitu prepravy plynu z Česka na Slovensko. Máme prepojenie na rakúsky Baumgarten a máme nové prepojenie na Maďarsko. Opatrenia, ktoré sa prijali zvyšujú energetickú bezpečnosť. Ľudia sa tak nemusia báť. Boli sme pripravení aj keby plyn neprúdil ani z východu ani zo západu. Našťastie sa však Rusko a Ukrajina dohodli na úrovni lídrov.

Ako ste spokojní so stavom podnikateľského prostredia na Slovensku? Nedalo sa urobiť pre podnikateľov viac?

So stavom podnikateľského prostredia nemôže byť človek nikdy spokojný. Štyri roky diskutujeme s predstaviteľmi z podnikateľskej sféry aké opatrenie prijať. Prijali sme asi 94 opatrení v rámci troch antibyrokratických balíčkov a pripravujeme ďalší, znova na základe skúseností a doporučení od podnikateľov. Podľa našich prepočtov sa ušetrí približne 95 miliónov eur.

Darí sa vám presviedčať kolegov ministrov, aby vami pripravované opatrenia aj aplikovali do praxe?

Väčšina tých požiadaviek neprichádza k ministerstvu hospodárstva, väčšinou je to k ministerstvu práce, školstva, dopravy, spravodlivosti a my potom musíme viesť siahodlhé medzirezortné pripomienkové konania. Často sa aj prijal balíček, ktorý si vyžadoval prijať legislatívu od nejakého ministerstva a na tej legislatíve sme sa niekedy zastavili, pretože nebola ochota ministerstva prijať také opatrenia, ktoré by splnili ten cieľ.

Niektorí zamestnávatelia však upozorňujú, že na jednej strane sa niektoré byrokratické prekážky odstraňujú, no na druhej strane parlament schváli ďalšie nové.

Áno prijímajú sa nielen vo vláde ale aj v parlamente nové zákony, ktoré vytvárajú ďalšie a ďalšie bariéry pre podnikateľov. My sme možno urobili sto až stopäťdesiat opatrení, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie, ale bohužiaľ konštatujem, že v politike to je tak, že sme prijali veľké množstvo zákonov, ktoré tie bariéry znova zvýšili. Čiže do budúcna je ambícia, aby ak sa príjme jedna nová bariéra pre podnikateľov, tak jedna bariéra by sa mala zrušiť. A to bude možno do budúcna taká koncepcia na zlepšovanie podnikateľského prostredia do budúcna.

Slovenský priemysel pomaly avizuje ochladzovanie ekonomiky. Čo urobilo vaše ministerstvo, aby ochladzovanie ekonomiky podniky čo najmenej pocítili?

My sme prijali na vláde prvý akčný plán stratégie hospodárskej politiky. Časť opatrení v tomto akčnom pláne boli aj operatívne, ktoré by mali pomôcť pri avizovanom ochladzovaní ekonomiky. Napríklad, by bolo dobré opraviť Zákonník práce alebo nastaviť inak školstvo.

Je treba si uvedomiť jednu vec. To čo stačilo pred dvadsiatimi rokmi v rámci konkurencieschopnosti dnes už nestačí a cena práce rastie, vrátane platov. Slovensko už ďalej nebude môcť byť ekonomikou postavenou na princípe montážnej dielne. My jednoducho nákladovo nedokážeme konkurovať balkánskym krajinám, bývalým sovietskym krajinám či Turecku. Tam sa bude presúvať montážna dielňa, u nás musí ostať vyššie pridaná hodnota.

Tisícky nových pracovných miest

Slovensko stále investorom poskytuje investičné stimuly. Koľko ich poskytlo v práve končiacom sa roku? Koľko títo investori preinvestovali a koľko vytvorili nových pracovných miest?

Spolu s agentúrou SARIO sme uzatvorili tento rok 32 investičných projektov, ktoré by mali priniesť 3 600 nových priamych pracovných miest s celková výška investícií by mala dosiahnuť cca 245 miliónov eur. Až v 20 prípadoch išlo o zriadenie nových prevádzok a v 12 prípadoch o expanzné projekty.

Máme novú filozofiu a koncentrujeme sa na projekty s vyššou pridanou hodnotou a na tie, ktoré smerujú do regiónov s vyššou nezamestnanosťou, aby sme znižovali regionálne rozdiely. Na západe už podporujeme výskum a vývoj s pridanou hodnotou, typickým príkladom sú nové technologické centrá spoločností Porsche v Hornej Strede a Muehlbauer v Nitre. Je to výrazný príspevok ku konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva.

Takmer 56% predstavujú projekty s vyššou pridanou hodnotou ako projekty technologických centier, centier strategických služieb alebo viacero úspešných projektov priemyselnej výroby, kde je aj výskum a vývoj.  Do okresov východného Slovenska smerovala tretina investičných projektov a približne 20 % na stredné Slovensko. Významná časť išla do najmenej rozvinutých regiónov.

Ako to vyzerá na budúci rok?

Ku konca roku 2019 má ministerstvo hospodárstva a SARIO rozpracovaných 80 investičných projektov za 5,9 miliardy eur. Rozpracované sú viaceré investície veľkého rozsahu nad 50 miliónov eur. Budeme sa snažiť takýchto investorov usmerňovať primárne do regiónov stredného a východného Slovenska. Máme rozpracovaných 12 projektov, s vysokou pridanou hodnotou – R & D centrá a iné centrá služieb.  Aktuálne viac ako polovica všetkých investičných projektov zvažuje umiestnenie aj do najmenej rozvinutých okresov. Tieto investície v odhladovanej výške viac než 4 mliardy eur majú potenciál vytvoriť viac ako 22 tisíc nových pracovných miest.

Myslíte si, že ešte má význam poskytovať investičné stimuly, ktoré sú zo strany slovenských podnikateľov ale aj politickej opozície neraz kritizované?

Je pravda, že investičné stimuly krivia trh. Ale investičné stimuly používajú všetky štáty na lákanie investorov. Robí to Maďarsko, Poľsko, Česko a dokonca aj Rakúsko. A vy keď chcete držať krok a chcete doviesť sem tých investorov vy tie investičné stimuly musíte dať, lebo sa s vami tí investori ani nezačnú rozprávať. Toto je konkurenčný boj medzi krajinami. Napríklad pre investičné stimuly sme s Maďarskom prehrali boj o automobilku BMW. Nevedeli sme im dať taký investičný stimul ako im dávali Maďari. To nebolo o tom či je tu dobrá pracovná sila, alebo je tu nejaké školstvo či nejaká výška daní. To nie je o tom.

Je rozohraný príchod nejakého veľkého investora?

Možno nebude nový veľký investor, ale bude sa jednať o expanziu už v súčasnosti na Slovensku pôsobiaceho investora. Rokujeme veľmi intenzívne, nateraz viac neprezradím.

Slovensko sa stále spolieha na automobilový priemysel, sme vlastne automobilová veľmoc. Neuškodí nám to?

Je pravdou, že chrbtová kosť našej ekonomiky je postavená na automobilovom priemysle. Treba si však uvedomiť, že celá Európa je postavená na automobilovom priemysle. To znamená, že ak padne automobilový priemysel padne celá Európa nielen Slovensko. Vidíte však, že tí výrobcovia áut veľmi flexibilne reagujú na požiadavky trhu, na zelené témy a preto práve v elektromobilite vidia v najbližších desať – dvadsať rokov budúcnosť.

Elektromobily sú „in“

Na rozmach elektromobility zareagovalo aj vaše ministerstvo, ktoré pred nedávnom spustilo dotovanie elektromobilov. Prvých 6 miliónov sa minulo za necelé štyri minúty. Prekvapilo vás to?

My sme sa s kolegami na ministerstve rozprávali, že za aký čas sa asi vyčerpajú peniaze. Zostali sme trošku zaskočení. Predchádzajúci, historicky prvý projekt podpory v roku 2016 sme museli predlžovať a aj tak sa peniaze nevyčerpali. Tentoraz bol záujem enormný, oveľa vyšší ako sme očakávali. Na Slovensku je evidentne spoločenská objednávka po elektroautách. Je to “in“ mať ekoauto, tak my sme aj z toho titulu, že sme svetovým lídrom vo výrobe áut na jedného obyvateľa, chceli aj týmto spôsobom ukázať automobilkám, že aj vláda má záujem ich podporovať v tejto línii elektromobility.

Malo by ministerstvo hospodárstva pokračovať v poskytovaní dotácií na elektromobily?

V dohľadnej dobe nie. Musíme akciu vyhodnotiť, napokon vďaka dotácii sa zvýši počet elektromobilov na cestách oproti súčasnému stavu o 60 %. Záujemcovia teraz podávajú žiadosti. Všetci, ktorí získajú podporu, budú zverejnení v Centrálnom registri zmlúv.

Viacerí odborníci upozorňujú aj na chýbajúcu infraštruktúru pre elektromobily. Plánuje MH aj pri tomto podať pomocnú ruku?

Čaká nás druhá etapa prideľovania dotácií na nabíjačky pre mestá a obce. Prvá bola v lete 2019 a nebola taká úspešná ako sme očakávali. Napriek tomu sa vyčerpalo 86% prostriedkov. Predpokladám však, že keď mestá a obce videli aký je teraz záujem o elektromobily, tak budú mať v druhej etape väčší záujem.

Nemalo by ministerstvo podporovať aj automobily na CNG, LNG?

Nie je to úplne “zelené“, ale má to tiež tie parametre. Ja som sa opýtal svojich kolegov v Rusku, že ako riešia elektromobilitu a oni mi povedali, že neriešia elektromobilitu lebo majú plyn. Čiže časť sveta chce nie elektromobilitu ale plyn, časť sveta hovorí že nie elektromobilita ale vodík. Takže je tu niekoľko línií uvidíme, ktorá sa presadí. Ten trend určujú automobilky a na Slovensku je to elektromobilita a nie CNG a LNG.

Čiže zatiaľ nechystáte dotácie na automobily na CNG a LNG.

Nie, zatiaľ nie.

Ako by ste zhodnotili svoje štvorročné pôsobenie vo funkcii ministra hospodárstva? Možno čo by ste urobili v budúcnosti, keby ste znova dostali príležitosť byť ministrom hospodárstva?

Začali ste tým, že či ma nemrzia Mochovce. Mrzia má tie Mochovce. Urobili sme však veľa dobrých projektov. Na začiatku volebného obdobia sme úplne v pohode zvládli predsedníctvom v Rade EÚ. Bola to veľká životná skúsenosť. Prijali sme veľké množstvo zákonov, ktoré sa prispôsobovali novému svetu, či hovorím o zákone o obnoviteľných zdrojoch o investičných stimuloch. Z hľadiska energetiky sme zachovali energetickú bezpečnosť pre ľudí. Robili sme na množstvách projektov v energetike. Čo sa týka obchodu sa nám podarila urobiť obchodná dohoda s Kanadou. V oblasti investícií máme za sebou úspešné obdobie. Máme firmy, ktoré sú na špičke vo svete.

Do budúcna by sa malo Slovensko zamerať na obehové hospodárstvo, teda na ďalšie zhodnocovanie odpadu. Práve obehové hospodárstvo, kde na odpad pozeráme ako na surovinu alebo odpadové hospodárstvo, či geológia patria prirodzene skôr k rezortu hospodárstva. Toto už je zásadná ekonomická téma, potrebuje súčinnosť priemyslu a prirodzene patrí k ministerstvu hospodárstva, ktoré by sa malo kompetenčne posilniť.  Ak by bola príležitosť, tak by som do budúcna zreformoval štruktúru ceny elektriny, tarify za prevádzkovanie systému. Možno by som sa pozrel na model český, či nemecký a urobil z toho nejakú kombináciu.