S ministrom hospodárstva Vazilom Hudákom sme sa rozprávali o jeho návšteve v Rusku, o pretrvávajúcom záujme Rosatomu o projekt novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, aj o aktuálnej situácii pri dostavbe Atómovej elektrárne Mochovce. Prinášame vám druhú časť rozhovoru.
Nedávno ste sa stretli v Rusku so šéfom Gazpromu Alexejom Millerom. O čom ste hovorili a k čomu ste dospeli?
Keďže je Gazprom hlavným dodávateľom plynu pre Slovensko, stretnutie sa týkalo strategických otázok týkajúcich sa plynu. Hovorili sme o plynulých dodávkach plynu pre Slovensko, ale aj o otázkach budúceho transportu plynu cez slovenské územie ďalej do západnej Európy. Vieme, že v súčasnosti v oblasti tranzitu plynu prebiehajú geostrategické „hry“. Keďže Rusko má v súčasnosti vyhrotené vzťahy s Ukrajinou, cez ktorú prúdi plyn na západ, Gazprom spolu s niektorými firmami zo západu Európy sa dohodli na projekte Nord Stream 2. Ak by došlo k rozšíreniu plynovodu pod Baltickým morom, Rusko bude môcť úplne vypnúť tranzit plynu cez Ukrajinu a tým aj cez Slovensko. To by bolo pre nás nepríjemné, najmä z ekonomického hľadiska, keďže tranzit plynu nám ročne prináša zhruba 400 miliónov eur. Ale aj z geopoliticko-strategického hľadiska, keďže sme v súčasnosti dôležitou krajinou v oblasti tranzitu plynu medzi východom a západom, čo nám pridáva na dôležitosti.
Pri rokovaniach ste mali pocit, že Rusi sú už presvedčení o realizácii projektu Nord Stream 2?
Šéf Gazpromu Miller vysvetľoval pozíciu Ruska. Tá spočíva v tom, že nechcú byť závislí od situácie na Ukrajine. Ich vzájomné vzťahy sú veľmi vyhrotené, preto severný tok vnímajú ako čisto komerčný projekt, ktorý im zabezpečí bezpečnú cestu pre ich plyn. Rusi tvrdia, že je to dobrý projekt, zaujímavý z hľadiska výnosov a zároveň, že zbaví západnú Európu rizika vývoja situácie na Ukrajine.
Ako Ste reagovali na vyjadrenia šéfa Gazpromu k projektu Nord Stream 2?
My sme predstavili náš názor, ktorý spočíva v tom, že tradičná cesta cez Ukrajinu má význam. Tak pre diverzifikáciu dodávok plynu pre Európu, ako aj pre Rusko, ktoré by nebolo závislé iba od jedného toku, cez Severný prúd. Takže si myslíme, že ako pre Európu, tak aj pre Rusko má význam udržanie prepravy plynu cez Ukrajinu. V akých objemoch je samozrejme na dohode medzi Ruskom a Ukrajinou. Argumentovali sme taktiež tým, že Slovensko je už vyše 50 rokov spoľahlivým partnerom pre Rusko v oblasti prepravy plynu, a to nezávisle od toho, aký tu bol režim, či aké tu boli politické situácie. Preto si myslíme, že by sa Rusko k nám malo správať zodpovedne.
Mali Ste pocit, že Vás pri argumentácii najvyšší predstaviteľ ruského plynárenského gigantu pochopil?
Ja si myslím, že pochopil. Ide skôr o otázku politického rozhodnutia na ruskej strane, do akej miery sú ochotní akceptovať Ukrajinu ako partnera. Či prevážia politické záujmy alebo preváži racionálne zmýšľanie, že je na Ukrajine sústava na prepravu plynu, ktorá má zmysel, a ktorú je potrebné využívať aj naďalej.
Rokovali ste aj o dodávkach plynu cez Ukrajinu na Slovensko počas tejto zimnej sezóny. Čo ste sa od Rusov dozvedeli?
Garantovali nám z ich strany plynulé dodávky plynu pre Slovensko, aj transport smerom na západ.
Čiže ako minister hospodárstva môžete sľúbiť slovenským odberateľom, že túto zimu bez plynu nezostanú?
Gazprom sľúbil, že bude dodávať plyn v nakontrahovaných objemoch, takže nepredpokladám, že počas tohtoročnej zimnej sezóny dôjde k plynovej kríze.
V Rusku Ste sa stretli ako prvý slovenský minister hospodárstva aj so šéfom firmy Rosatom Sergejom Kirijenkom. Nie je to až tak dávno, čo mal Rosatom záujem o vstup do projektu výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Hovorili ste aj o tomto projekte?
Áno. Hovorili sme o celej palete otázok týkajúcich sa jadrovej energetiky na Slovensku. Rosatom má záujem angažovať sa aj v krajinách Európskej únie, vrátane Slovenska. My už spolupracujeme v dodávkach jadrového paliva, kde sme si potvrdili jeho kontinuálne dodávanie. Sú pre Slovensko z tohto pohľadu stabilným partnerom. Zároveň potvrdili záujem o dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce, tú však riadi náš partner v Slovenských elektrárňach, taliansky Enel, takže je to skôr na nich, ako chcú zabezpečiť dostavbu mochoveckých blokov. Čo sa týka možnosti výstavby nového jadrového reaktora v Jaslovských Bohuniciach, tak Kirijenko povedal, že sú stále pripravení rokovať o ich možnej účasti na tomto projekte.
Čiže Rosatom má záujem znova otvoriť diskusie o ich vstupe do bohunického projektu?
V podstate naznačili, že by mali záujem. Má to však dve roviny. Jedna rovina je politická otázka. To znamená, že do akej miery v súčasnej dobe v rámci celkovej situácie vzťahov medzi Európou a Ruskom je niečo také možné alebo v záujme Slovenska. Druhá rovina je komerčná. Čiže čo to znamená z hľadiska financovania, nastavenia akcionárskych práv a tak ďalej. Ale záujem bol jasne deklarovaný.
Poďme k Mochovciam. Aká je súčasná situácia pri dostavbe nových jadrových blokov? Ste ako minister s dostavbou spokojný?
Nie som spokojný. Nemôžem byť spokojný ak vidíme, že termíny, ktoré boli dohodnuté sa stále posúvajú a stále cítime, že v rámci kontrol, ktoré tam prebiehajú, neustále nachádzame problémy. Samozrejme, že ide o veľmi komplikovanú stavbu a komplexný projekt. Vidíme problémy, ktoré sú napríklad s výstavbou jadrovej elektrárne vo Fínsku. Ale aj tak si myslíme, že by sa to dalo riadiť a manažovať lepšie. Dúfame, že s príchodom tretieho akcionára sa nám podarí aj zlepšenie dozoru nad výstavbou mochoveckých blokov.
Myslíte si, že tie deklarované termíny dostavby Mochoviec, teda tretí blok koncom budúceho roka a štvrtý o rok neskôr, sú reálne?
Tieto termíny zatiaľ platia, nikto ich nezmenil. Takže ja verím a aj na rokovaniach dostávame ubezpečenia, že tieto termíny sú reálne a platia. Vychádzam teda z toho, čo nám hovorí väčšinový akcionár Slovenských elektrární, ktorý má priamu zodpovednosť a prístup ku všetkým informáciám. Takže pre nás tieto termíny platia.
Nepýtal si v súčasnosti Enel od vás, ako minoritného akcionára v Slovenských elektrárňach, súhlas na navyšovanie finančných prostriedkov na dostavbu Mochoviec?
Nie, taká žiadosť z ich strany zatiaľ nebola. Platí teda posledný schválený rozpočet.
Má ministerstvo v súčasnosti informácie o odchode aj nejakého iného zahraničného investora okrem Enelu zo slovenského energetického podniku?
Nič také nám zatiaľ nebolo avizované. Takže verím, že nikto neodchádza.
Nedávno ste podpísali investičnú zmluvu s veľkým investorom, automobilkou Jaguar. Môžu sa Slováci do marcových parlamentných volieb ešte tešiť na nejakú podobne veľkú investíciu?
Ministerstvo hospodárstva v spolupráci s agentúrou SARIO pracuje na nových investičných projektoch. Ak hovoríme o projektoch, ktoré sú nad 100 či 200 miliónov eur, tak tu vidíme minimálne tri až päť projektov, ktoré sú aktuálne. Či sa dokážu zmluvy s týmito investormi uzavrieť do volieb je s otáznikom. Ale v tejto oblasti nejde o politiku a nejde o to, aby sme stoj čo stoj uzatvárali zmluvy do volieb. Ide o to, aby sa dosiahla korektná dohoda. Verím však, že do volieb budem môcť dve z týchto väčších investícií verejne oznámiť.
Evidujete aj príchod nových investorov, aj expanziu už etablovaných investorov?
Z týchto päť väčších investičných projektov sú dve nové a tri plánujú rozšíriť svoje aktivity na Slovensku.
Čo by ste ešte ako minister chceli stihnúť do volieb?
Určite oznámiť nejaké nové veľké investície. Bol by som rád, keby sa podarili dotiahnuť vzťahy s Enelom v rámci Slovenských elektrární tak, aby si v nich štát vytvoril silnejšie postavenie. Samozrejme, chceme vyčerpať čo najviac eurofondov ešte zo starého programovacieho obdobia a naštartovať čerpanie eurofondov z nového programovacieho obdobia. Bol by som rád, aby sa aspoň začali práce a začali sa formovať takzvané národné inovačné klastre. Čo je v podstate prepojenie vedy, výskumu a vzdelávania a ich aplikácia do priemyslu a ekonomiky. Zatiaľ uvažujeme o piatich klastroch. Automobilový klaster, pre inovácie, pre oblasť informačných technológií, pre oblasť energetiky a pre oblasť robotiky a biotechnológií. Máme pred sebou veľmi dôležité obdobie prípravy na predsedníctvo v Európskej únii. Chceme nastaviť priority a spôsob práce počas nášho predsedníctva. Chceli by sme ešte do volieb vypracovať zákon na podporu malého a stredného podnikania.
