Celý spor medzi štátom a východoslovenskými podnikateľmi okolo I. Ilčišina o 34-percentný podiel spoločnosti Transpetrol by sa mohol v dohľadnej dobe ukončiť. Závisieť to však bude od súdov, či budú rozhodovať aj napriek obštrukciám zo strany Ilčišinovcov.
Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré sa cíti byť jediným vlastníkom spoločnosti Transpetrol, verí, že v boji o jej 34-percentný podiel s východoslovenskými podnikateľmi združujúcimi sa okolo I. Ilčišina už štát neprehrá. „Hoci kauzu ešte nemožno považovať za definitívne ukončenú, veríme, že reálna hrozba, že Slovenská republika príde o milióny eur a stratí kontrolu nad strategickým prepravcom ropy v tomto regióne už bola zažehnaná,“ povedal pre agentúru SITA hovorca ministra hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Kedy by sa mohla celá kauza definitívne uzavrieť, sa zatiaľ ministerstvo neodvážilo predpovedať. Mohlo by to však byť v dohľadnom čase. „Bude to však závisieť od toho, či sa podarí presvedčiť súdy, aby rozhodovali napriek neustálym obštrukciám a prieťahom zo strany Ilčišinovcov, ktorí sa všemožne snažia ukončenie sporov oddialiť,“ dodal Jurikovič.
Transpetrol je na súdoch známa firma
Štát bojuje s východoslovenskými podnikateľmi o 34-percentný podiel Transpetrolu už takmer dvadsať rokov. V tejto kauze bolo iniciovaných približne 50 súdnych sporov, ktoré prebiehali na slovenských a českých súdoch, vrátane ústavných súdov, ako aj na európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.
Ministerstvo hospodárstva očakáva hlavne definitívne rozhodnutie žilinského krajského súdu a špecializovaného trestného súdu. Už v roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil vtedy na deväť rokov väzenia.
„Ak Krajský súd v Žiline potvrdí Ilčišinovu vinu, potvrdí, že pohľadávka voči štátu vznikla podvodom a Ilčišinovci nemali na exekúciu v roku 1998 žiaden právny titul. Ak Ilčišinovu vinu potvrdí aj Špecializovaný trestný súd v Pezinku, bude zrejmé, že exekúcia na majetok Transpetrolu v Českej republike bola neoprávnená,“ konštatoval Jurikovič s tým, že v trestných konaniach ešte nie je vynesenie konečných verdiktov na dohľad.
Divná exekúcia
Cieľom štyroch východoslovenských firiem a troch fyzických osôb je dosiahnuť také súdne rozhodnutie, ktoré potvrdí, že v roku 1998 získali v exekúcii 34-percentný podiel Transpetrolu. Vedúcou osobou je vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin, ktorý je obvinený z trestného činu podvodu a z legalizácie príjmov z trestnej činnosti v dvoch samostatných trestných konaniach.
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokujú Ilčišinovci, začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
Štát je v ostatných rokoch úspešnejší
Ilčišinovcom sa počas celej doby trvania kauzy podarilo dosiahnuť niekoľko rozhodnutí v ich prospech. V ostatných rokoch však štát cíti, že sa karta obrátila na ich stranu. „Posledné štyri roky je v súdnych konaniach v kauze Transpetrol úspešný hlavne štát. V roku 2007 síce bolo prijaté kontroverzné rozhodnutie Ústavného súdu SR, o ktorom Ilčišinovci tvrdili, že im priznalo postavenie akcionárov Transpetrolu. Toto rozhodnutie však nerešpektoval Najvyšší súd SR a viackrát sa vyjadril, že rozhodnutie nepovažuje za záväzné pre všeobecné súdy,“ uviedol Jurikovič. Ústavný súd v neskoršom náleze z roku 2010 uviedol, že rozhodnutie z roku 2007 netreba považovať za smerodajné.
Ministerstvo hospodárstva potešil aj rozsudok košického krajského súdu v mája 2010. V tomto konaní sa súd zaoberal priamo otázkou vlastníctva akcií Transpetrolu a možnosťou ich nadobudnutia v exekúcii. Košický súd v rozsudku uviedol, že akcie spoločnosti Transpetrol, ktorá bola v tom čase zákonom označená za strategický podnik nebolo možné previesť na iný subjekt ako štát žiadnym spôsobom vrátane exekúcie. „V zmysle tohto rozsudku, bola exekúcia akcií Transpetrolu v roku 1998 neplatná a nevyvolala žiadne právne účinky,“ zdôraznil Jurikovič.
Stretávka na Vinnom jazere
Ďalšie dve veľmi dôležité súdne rozhodnutia potvrdzujúce postavenie štátu ako 100-percentného akcionára Transpetrolu boli podľa rezortu hospodárstva prijaté v roku 2012. Obidve rozhodnutia súvisia so zhromaždením na Vinnom jazere, ktoré zorganizoval Ignác Ilčišin a na ktorom sa vyhlásil za predsedu predstavenstva Transpetrolu. „To malo potom závažné následky, napríklad, že v Českej republike začali exekúciu na majetok Transpetrolu na základe podpisu Ignáca Ilčišina ako predsedu predstavenstva Transpetrolu na notárskej zápisnici uznávajúcej dlh v mene Transpetrolu,“ vysvetlil Jurikovič. Bratislavský okresný súd však v máji 2012 rozhodol, že zhromaždenie na Vinnom jazere nebolo mimoriadnym valným zhromaždením Transpetrolu a nemohli byť na ňom prijaté rozhodnutia, ktoré Ilčišin vydával za rozhodnutia akcionárov. V decembri 2012 potom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Michalovce o tom, že Ignác Ilčišin sa nestal predsedom predstavenstva Transpetrolu a nemohol vystupovať v mene tejto spoločnosti.
Úspešný rok 2013
Štát potešili súdne rozhodnutia v tejto kauze aj z minulého roka. Ešte v roku 2006 podal štát voči všetkým zainteresovaným subjektom v exekúcii akcií Transpetrolu žalobu o určenie, že exekučný prevod akcií 34 % Transpetrolu bol neplatný. „V septembri minulého roku Okresný súd Košice II žalobe štátu vyhovel a potvrdil, že zmluvy o exekučnom prevode akcií Transpetrolu z roku 1998 sú neplatné,“ dodal Jurikovič. Proti rozsudku sa však Ilčišinovci odvolali. Ministerstvo je ale presvedčené, že v tomto súdnom spore bude úspešné. „Tento rozsudok patrí totiž k najlepšie odôvodneným, v ktorom súd podrobne rozoberá dôvody absolútnej neplatnosti exekučného prevodu a nemožnosti priznania akýchkoľvek akcionárskych práv skupine Ilčišinovcov,“ podotkol Jurikovič.
V roku 2013 súdy zamietli aj ďalšie žaloby Ilčišinovcov. Zamietli napríklad žalobu o určenie neplatnosti prevodu akcií Transpetrolu zo štátu na Yukos Finance. Zamietli tiež žaloby, ktorými sa Ilčišinovci domáhali určenia neplatnosti rozhodnutí, ktoré štát prijal ako jediný akcionár Transpetrolu alebo žaloby, v ktorých sa Ilčišinovci domáhali náhrady škody za nevyplatené dividendy. „Rozsudky nie sú zatiaľ právoplatné a budú o nich rozhodovať druhostupňové súdy. Potvrdzujú však, že súdy si už na túto kauzu názor ustálili,“ uzavrel Jurikovič.
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD. Štát by tam mal byť v súčasnosti jediným vlastníkom slovenského prepravcu ropy.
