Predchodcovia človeka začali stáť a kráčať vo vzpriamenej polohe o niekoľko miliónov rokov skôr, ako sa predpokladalo. Zistil to medzinárodný tím vedcov, ktorý skúmal fosílie ľudoopa žijúceho pred takmer 12 miliónmi rokov, ktorého kostru našli v hlinisku v nemeckom Bavorsku. Doteraz sa totiž najstaršie fosílie z Kene a Kréty dokazujúce predchodcu človeka a veľkých ľudoopov, ktorý kráčal vzpriamene, datovali len do obdobia spred šesť miliónov rokov.
Článok medzi ľuďmi a ľudoopmi
Ako uvádzajú vedci vo svojej štúdii publikovanej v odbornom časopise Nature, dosiaľ neznámy druh, ktorý pomenovali Danuvius guggenmosi, vedel šplhať po stromoch, ale tiež kráčať po dvoch nohách.
„Nálezy z južného Nemecka sú míľnikom v paleoantropológii, pretože kladú základné otázky o našom predošlom chápaní evolúcie veľkých ľudoopov a ľudí,“ skonštatovala Madelaine Böhme z univerzity v nemeckom Tübingene, ktorá výskum viedla. Podľa nej by Danuvius mohol byť najlepším modelom pre „chýbajúci článok“ medzi ľuďmi a ľudoopmi.
Medzi morskými cicavcami sa šíri smrteľný vírus, podľa vedcov ho má na svedomí úbytok morského ľadu
Böhme spolu s ďalšími výskumníkmi z Bulharska, Nemecka, Kanady a Spojených štátov skúmali fosílie štyroch jedincov – samca, dvoch samíc a mláďaťa – ktoré vykopali v rokoch 2015 a 2018 v Hammerschmiede, zhruba 70 kilometrov západne od Mníchova.
Tieto ľudoopy žili pred 11,62 miliónmi rokov. Najzachovalejšie ostatky patrili samcovi, ktorý vo vzpriamenej polohe meral jeden meter, vážil 31 kilogramov a bol podobný súčasnému šimpanzovi bonobo (Pan paniscus). Samice mohli vážiť zhruba 18 kilogramov.
Mení to pohľad na evolúciu
Ako sa Danuvius pohyboval, vedci zrekonštruovali vďaka niekoľkým veľmi zachovalým stavcom a kostiam z končatín a prstov. „Po prvý raz sme dokázali skúmať niekoľko funkčne dôležitých kĺbov, vrátane lakťa, bedra, kolena a členku, v jedinej fosílnej kostre tohto veku. Bolo pre nás úžasné zistiť, ako sú niektoré kosti podobné tým ľudským v porovnaní s veľkými ľudoopmi,“ vyjadrila sa Böhme.
Vedci zistili, že Danuvius mal ruky vyvinuté tak, že sa nimi mohol zavesiť na stromoch, pričom nohy mohol narovnať a vzpriamene kráčať. Chrbticu mal v tvare písmena S, podobnú ako ľudia, vďaka ktorej mohol stáť vzpriamene. Na rozdiel od človeka mal však silný, protiľahlý palec na nohe, ktorý mu umožňoval chytiť vetvy nohou a bezpečne prechádzať vrcholkami stromov.
Vedci vytvorili falošné nosorožie rohy z konského vlásia, ochranári sú skeptickí
Výskum naznačuje, že vzpriamené držanie tela môže pochádzať zo spoločného predka ľudí a veľkých ľudoopov žijúceho v Európe a nie v Afrike, ako sa to predpokladalo doteraz. „Mení to náš pohľad na skorú evolúciu človeka, ktorý je taký, že sa to všetko stalo v Afrike,“ uviedla pre agentúru The Associated Press Böhme.
Informácie pochádzajú z agentúry AP a webstránky www.bbc.com.