PARÍŽ 3. septembra (WEBNOVINY) – Trinásť rokov po fenomenálnej strele brazílskeho futbalistu Roberta Carlosa do siete Francúzska v priateľskom zápase v Lyone sa vedcom podarilo vypracovať teóriu vysvetľujúcu pozoruhodnú trajektóriu lopty. Neuveriteľný „banán“ zo vzdialenosti približne 35 metrov je dodnes odborníkmi považovaný za najlepší priamy kop v histórii futbalu. Brazílsky obranca napálil loptu ľavačkou z rozbehu od stredového kruhu, tá preletela okolo trojčlenného francúzskeho múru a na prvý pohľad smerovala mimo pravej žrde brány Fabiena Bartheza, o čom svedčí aj fakt, že podávač za reklamným panelom pred ňou ustupoval doprava. Potom ale nečakane zmenila dráhu a oblúkom zapadla do siete. Francúzsky gólman nestihol spraviť ani krok, aby strelu zneškodnil. Väčšina odborníkov považovala Carlosovu strelu za zhodu šťastných náhod, ale vedci našli prijateľnejšie vysvetlenie. „To, čo sa stalo, bolo niečo mimoriadne. Boli sme svedkami neočakávaného fyzikálneho javu, ktorý sa však v budúcnosti môže zopakovať,“ myslí si David Quere z parížskej školy Ecole Polytechnique, ktorý spolu s kolegami vytvoril teóriu vzniku podivuhodnej trajektórie prudkej Carlosovej strely. Dopracovali sa k nej simuláciou vo vodnom prostredí, do ktorého vystreľovali guľôčky s rýchlosťou 100 km/h. Pozorovaním zistili, že rotujúca guľa sa v skutočnosti pohybuje v špirálovitej krivke. Zakrivenie dráhy sa však za futbalových podmienok prejavuje až pri vzdialenosti okolo 40 metrov.
„Rozhodujúci moment je ten, že lopta neprestáva rotovať ani vtedy, keď začína spomaľovať. Trajektória lopty sa viac a viac zaobľuje a opisuje špirálu,“ uviedol Quere a vysvetlil aj rozdiel medzi Carlosom a inými skvelými exekútormi. „Keď Michel Platini alebo David Beckham strieľali z dvadsiatich metrov, vedeli zakrútiť loptu do oblúka. Ale Carlosov gól je úplne iný jav. Efekt dosiahol vďaka tomu, že kopal z väčšej vzdialenosti. Pokojne ho môže niekto napodobniť, len musí do lopty kopnúť rovnako prudko a dať jej rotáciu zo vzdialenosti približne štyridsať metrov.“
SITA