BRATISLAVA 19. januára (WEBNOVINY) – Rapper Vec vydal v decembri nový štúdiový album Stereo Farbo Slepo (2012), ktorý chvália na oboch stranách rieky Moravy. Nielen o ňom rodák zo Zlatých Moraviec porozprával v rozhovore pre portál Webnoviny.sk. Okrem iného prezradil aj to, prečo sa mu slovenský národ zdá občas zakomplexovaný, ktorý známy spevák odmietol na jeho albume hosťovať a tiež, čo si myslí o festivale Pohoda.
Od 16. decembra máte na Bandcampe váš nový album Stereo Farbo Slepo, pár dní predtým sa dostal aj do kamenných obchodov ako CD. Zatiaľ sú naň prevažne pozitívne kritiky, ale ako sa album predáva?
Do distribúcie, ktorú robí EMI Czech Republic sa dalo tisíc kusov, ktoré sú pravdepodobne už predané. Ďalších tisíc kusov sa predáva po vlastnej osi.
Fanúšikovia si celý album môžu zadarmo vypočuť či už na platforme Bandcamp alebo na YouTube bez toho, aby zaň zaplatili. Neprekáža vám to?
Tomu nezabrániš. Aj tak to tam niekto uploadne. S YouTube ešte nemám uzavretý partnership, preto ešte nemôžem mazať videá užívateľov, ktorí uploadli moje tracky. Takže som to na YouTube uploadol sám, je to tam a každý si to môže vypočuť. Na Bandcampe sa to dá hneď aj kúpiť, či už track po tracku alebo celý album za zvýhodnenú cenu 10 eur. Na iTunes to bude od 21. januára.
Prečo ste si ako jednu z foriem distribúcie vybrali Bandcamp?
Dostať hudbu na iTunes je veľmi zložité, pre mňa to robí jedna firma a nemôžem si tomu šéfovať sám. Na Bandcampe si to od začiatku do konca odšéfujem sám. Navyše si tam dáš lyrics, môžeš si tam pridať bonusové materiály ako obal albumu alebo bonusové tracky. Bandcamp nie je veľmi rozšírený, ale keď rozšíriš link, tak nie je problém dostať to medzi ľudí. Kúpiť album je naozaj veľmi jednoduché. Ak máš kreditnú kartu, tak je to veľmi rýchla cesta ako sa dostať k albumu, keď človek nechodí do obchodov a nechce sa mu čakať na dobierku.
Vy si kupujete albumy skôr ako CD alebo si ich sťahujete?
V digitálnej forme som si kúpil asi dva slovenské releasy, inak si ich kupujem na cédečku. A tie zahraničné, kupujem to cez Bandcamp a iTunes, sťahujem aj free downloady a samozrejme si nejaké stiahnem aj cez torrenty. Ale keď sa mi nejaká hudba páči, tak ju podporím.
Takže to robíte aj tak, že si album najprv vypočujete a až následne si ho kúpite?
Áno, robím to tak veľakrát.
Na vašom novom albume je 18 skladieb, čo je pomerne veľká porcia. Nechceli ste to skresávať?
Áno, chcel a istý čas som koketoval aj s myšlienkou, že spravím dvojCD, keďže asi päť až šesť skladieb sa na album nedostalo. Bolo to na jednej strane kvôli minutáži a tiež preto, že sa tam nehodili. Boli to trošku také výstrely vedľa, no rozhodne sa ich nejako chystám použiť. Osemnásť skladieb je možno veľa, ale niektorí ľudia to ocenia, lebo majú pocit, že za tie prachy, čo za to zaplatili, majú naozaj dosť muziky. Predsa len, je to CD z obdobia štyroch rokov, takže tých osemnásť trackov nie je až tak veľa.
Nahrávku obohatilo niekoľko zaujímavých hostí, napríklad bubeník Martin Valihora alebo džezový spevák Peter Lipa. Ako ste sa k nim dostali?
Peter Lipa mi zapadol do konceptu tracku Maňana. Je zostavený zo starých slovenských samplov. Téma Španiel, lenivosť mi úplne zapadla k jeho ležérnemu spevu. Keď som to počul v štúdiu, povedal som si, že bolo dobré, že som ho oslovil, sedí to tam. S Martinom Valihorom sme sa bavili, ze by som zahral v jeho klube, a tiež o tom, že by sme dali dokopy projekt, ktorý by tvorili bubeník, dídžej a scratcher. K tomu sa snáď ešte dostaneme. No a potreboval som živé bicie do dvoch skladieb, tak som oslovil jeho. So živým bubeníkom som robil po prvý raz, ale myslím, že sa to oplatilo.
Bol niekto, s kým ste chceli robiť na tomto albume a kto nakoniec nevyšiel?
Chcel som robiť s Marcelom Palonderom, ale nevyšlo to.
Prečo?
Nepáčil sa mu track, ktorý som mu poslal. Pýtal sa ma, či to vyjde v tejto podobe, tak som mu odvetil, že kompozične sa tam už nebude nič meniť. On mi na to odpovedal, že keď to má byť v takejto podobe, tak do toho nejde. Ja to rešpektujem.
Pokúsite sa ho v budúcnosti osloviť s inou skladbou?
Palondera? Asi nie.
Album Stereo Farbo Slepo obsahuje niekoľko kritických textov, napríklad aj skladbu Patriot inak. Myslíte si, že Slováci sa veľmi často sťažujú na všetko ostatné len nie na seba viac ako iné národy?
To, že sme holubičí národ, sa nehovorí nadarmo. Myslím si, že keď to zoberiem v globále, sme trochu prikrčenejší a miestami mi slovenský národ príde zakomplexovaný. Neverí si a z toho vyplýva to, že sa stále vyhraňujeme voči cudzím veciam, ktoré nie sú slovenské.
Problém vidím v tej malosti. Sme malý národ, cítime sa byť ohrození. Pes, ktorý sa cíti ohrozený šteká, breše a vrčí, a tak mi pripadá Slovensko. Chýba nám to byť nad vecou. Nemali by sme byť takí paranoidní, akí sme. Neviem, či sa to dá zmeniť, ja som na to len chcel poukázať.
Cesta nie je šľahať cigánov, rozkopávať Vietnamcov a robiť protesty proti gejom, ale treba sa sústrediť na vec, ktorú robíš, najprv treba hľadať vinu v sebe. Keď sa niečo deje, je pre ľudí najľahšie ukazovať hneď prstom a hľadať vinu inde, len nie u seba. Avšak, nepovedal by som, že toto je len doménou Slovákov.
Ľudí netreba hádzať do jedného vreca, ja ľudí nerozdeľujem podľa toho, či je to Slovák, žena alebo muž. Snažím sa v každom človeku nájsť ľudské kvality, ktoré má, ktoré ponúka.
Súhlasíte s tým, že aj politici sú len akýmsi zrkadlom ľudí?
Či si zvolíš Fica alebo Dzurindu, po roku tí ľudia začnú nadávať a zabudnú koho volili. Neuvedomujú si, že ten štát, ten bordel musí niekto riadiť, tie prachy musí niekto spravovať a úplatky musí niekto dostávať. Vo voľbách si určuješ len to, kto bude spravovať verejné peniaze, akým spôsobom s nimi bude narábať a kto bude dostávať úplatky. Je naivné si myslieť, že to tak nebude, že korupcia sa ďalšou vládu vykynoží, to je úplná hlúposť. Korupcia tu vždy bola a bude. Som možno trochu skeptický, ale už som zažil nejedny voľby a viem si spočítať, ako to bolo.
Pôjdete v najbližších parlamentných voľbách voliť aj napriek tejto skepse?
Asi áno. Veľmi rád si pôjdem vybrať, kto ma bude okrádať (smiech).
Vráťme sa však k albumu. Je na ňom aj niekoľko nostalgických skladieb a melancholickou je určite pesnička Samotár, v ktorej hosťuje Juraj Benetin z kapely Korben Dallas. Mávate často pocit, že ste sám a opustený?
Mám okolo seba kamarátov, rodinu aj frajerku, ale niekedy nemám človeka, ktorý by ma chápal, bral veci tak, ako ich beriem ja, videl svet ako ho vidím ja, tešil sa z rovnakých vecí a videl riešenia problémov tak, ako ja. Niekedy sa v tomto cítim naozaj ako úplný sám systém, ako z inej planéty.
Ani frajerka nie je tou spriaznenou dušou?
Frajerka je určite najbližšie k tomu človeku, ktorý je kompatibilný so mnou a chápe ma najlepšie.
Na albume Stereo Farbo Slepo sú tri skladby, ku ktorým už vznikli videoklipy. Bude ich ešte viac?
Máme rozpracované dva videoklipy, ale viac k tomu budem môcť povedať až o mesiac.
Myslíte si, že by sa niektorá nová skladba mohla dostať aj do rotácií v rádiách?
Rátam s Rádiom_FM, kde ma majú radi. Ja mám tiež radosť z toho, že ma hrajú a sú tam naozaj dobré vzťahy. Európa 2 hrala singel Branči Kováč, takže to skúsim aj tam.
Naozaj treba s každým singlom chodiť osobitne do rádia a pripomínať sa tam?
Ak nie si hviezda typu Ivan Tásler, tak asi hej. Aj tam to nie je automatika, treba sa tam ukázať a povedať im, nech si to vypočujú a prehovoriť ich, že to je to, čo poslucháči chcú počuť. Myslím, že na albume sú nejaké radio friendly songy a bolo by škoda, aby sa širšia verejnosť s nimi nezoznámila.
Už ste to spomenuli a zaznieva to aj vo vašej skladbe 3X a dosť, že by ste mohli v najbližšom čase vydať ďalší album. Nejaký zvyšný materiál by určite bol…
Keby som sa hecol, tak by som vedel vydať ďalší album do konca roka. Intervaly medzi mojimi albumami sú veľmi kolísavé. Medzi Troskami a mojim prvým albumom bolo sedem rokov, potom medzi prvým a druhým to boli tri roky, teraz sú to štyri roky, tak možno ďalší interval bude rok. Ale veľmi tomu neverím.
V lete album predstavíte na festivaloch Grape v Piešťanoch a Pohoda v Trenčíne, kde vystúpite so živou kapelou. Myslíte si, že je Pohoda festivalom, na ktorý môžeme byť hrdí?
Pohoda si razí svoju cestu, Mišo Kaščák má tvrdú hlavu a napríklad posledných asi štyri alebo päť rokov ma tam nevolal. Mal nejaké výhrady k mojej tvorbe, no teraz ho prehovorili.
Čo sa mu nepáčilo, váš druhý album?
Funkčný veterán mu moc nesadol, to je pravda. Dával mi nejaké podľa mňa nezmyselné výhrady, napríklad, že urážam ženy. Prišlo mi to, ako keby mal ružové okuliare a žil v nejakom svete, kde neexistujú zlé ženy a zlí ľudia. Ja som pritom len označoval veci svojimi slovami. Veď keď je žena krava, tak je krava. To, že jemu to nesedí, tak sorry.
Dlhý čas som teda na Pohode nehral, no asi na novom albume nič také nenašiel, tak ma tam konečne zavolal. Každopádne mu nový album plánujem darovať a som strašne zvedavý na jeho reakciu, pretože ho inak veľmi uznávam. Aj ako interpreta, speváka skupiny Bez ladu a skladu, ale hlavne pre to, čo spravil s Pohodou. Neohol chrbát pred žiadnymi vplyvmi a nezmenil tvár festivalu. Razí si presne to, ako si zaumienil, že bude vyzerať a tak to aj v dnešnej dobe vyzerá. Samozrejme, snaží sa byť aj aktuálny, nosí kapely aj pre staršie ročníky. Proste to robí dobre, za toto ho uznávam.