BRATISLAVA 29. marca (WEBNOVINY) – Slovenská republika sa pred desiatimi rokmi vstupom do Severoatlantickej aliancie stala členom elitného spoločenstva, upozorňuje minister obrany Martin Glváč. „Získali sme jednoznačné bezpečnostné záruky a tie najlepšie predpoklady pre dlhodobú stabilitu a prosperitu,“ povedal Glváč. Bezpečnosť zároveň podľa jeho slov vytvára predpoklady pre investície, čo je prínosom pre celú spoločnosť.
„Vstup do NATO mal zásadný vplyv aj na zmenu charakteru našich ozbrojených síl. Zredukovali sme počty vojakov a vybudovali plne profesionálnu armádu, ktorá je kvalitnejšia a lepšie plní svoje poslanie,“ uviedol šéf rezortu obrany a dodal, že „práca našich vojakov je vysoko hodnotená nielen doma ale aj v zahraničí v rámci ich pôsobenia v medzinárodnom krízovom manažmente„. V týchto operáciách a misiách sa doteraz vystriedali tisícky našich vojakov.
Slovensko je desiaty rok v NATO, vstup podpisoval Schuster
NATO si vybralo nového šéfa, povedie ho muž zo severu
Naši vojaci podľa Glváča získavajú pôsobením v zahraničných operáciách a misiách neoceniteľné skúsenosti pre zlepšovanie našej armády. Veľký význam majú tiež spoločné cvičenia. „Za všetky spomeniem Capable Logistician – najväčšie logistické cvičenie NATO za posledných 10 rokov, ktoré sa v minulom roku konalo práve na Slovensku. Toto cvičenie ukázalo, že naše ozbrojené sily a armády iných členských a partnerských krajín Aliancie vedia spolupracovať a zdieľať spôsobilosti, v ktorých sú špecifické,“ uviedol.
Máme pocit bezpečnosti
Vďaka členstvu v NATO teda získali naši vojaci neoceniteľné skúsenosti z riešenia vojenských aj nevojenských krízových situácií. Bežným ľuďom dalo naše členstvo v NATO pocit bezpečnosti, ktorá nie je v dnešnom svete samozrejmosťou. „Príkladom z praxe je aktuálne dianie na Ukrajine, ale aj množstvo iných hrozieb akými sú terorizmus, kyberterorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia a mnohé ďalšie hrozby, ktoré sú žiaľ súčasťou dnešnej doby„.
Dekáda nášho členstva v NATO naplnila naše očakávania, myslí si Glváč. „Sme rovnocenným partnerom, máme vplyv na rozhodovanie, pretože sa rozhoduje konsenzom, na ktorý je potrebný súhlas všetkých členských krajín. Členstvo v NATO nám v zmysle Washingtonskej zmluvy garantuje pomoc spojencov pri extrémnych scenároch ozbrojeného konfliktu, pri ktorých by sme sa samostatne nikdy neboli schopní ubrániť,“ dodal. Náš záväzok byť zodpovedným a kredibilným partnerom v NATO podľa neho potvrdzujeme aktívnou angažovanosťou v medzinárodnom krízovom manažmente.
V súčasnosti sa príslušníci Ozbrojených síl SR zúčastňujú na dvoch operáciách pod velením NATO – sú v misii ISAF v Afganistane a jedného dôstojníka máme na veliteľstve NATO v Sarajeve, v Bosne a Hercegovine. V minulosti pôsobili slovenskí vojaci v misiách NATO v Albánsku (AFOR),V Bosne a Hercegovine (SFOR) v Kosove (KFOR) a výcvikovej misii v Iraku (NTM-I).
Nikto nič lepšie nevymyslel
Ruská okupácia a anexia ukrajinského polostrova Krym ukazuje podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca opodstatnenosť Severoatlantickej aliancie (NATO). Ako povedal pre agentúru SITA, táto opodstatnenosť je najväčšia od konca studenej vojny.
„V prípade agresívnych tendencií Ruskej federácie, ktoré sú viac ako zrejmé, sa silnejšia ochrana ako Severoatlantická aliancia dnes neukazuje. Aj vďaka tomu sa dnes nemôže zopakovať rok 1968 a môžeme žiť v pásme najdemokratickejšieho, najslobodnejšieho a najbezpečnejšieho sveta, aký na Zemi existuje,“ zdôraznil Štefanec.
„Nedávna anexia Krymu Ruskom ukázala túto nezastupiteľnú úlohu NATO. Nikto nič lepšie zatiaľ nevymyslel,“ uviedol Ondrejcsák. Európska únia podľa jeho slov nie je organizáciou schopnou garantovať bezpečnosť svojich členov, ani také ambície nemá, a neutralita v našich podmienkach je jednoducho nezmysel.
Perspektíva členstva v Aliancii pred rokom 2004 bola podľa Ondrejcsáka najdôležitejším hnacím motorom reformy našich ozbrojených síl a tak to zostalo aj po vstupe do Aliancie. Transformácia bola v súlade s medzinárodnými a aliančnými trendmi – podľa Ondrejcsáka by bolo ťažké predstaviť si ju bez podpory a konzultácií či už priamo s Alianciou alebo spojencami.
„Naša účasť na misiách v zahraničí nie je priamym záväzkom, nikto nás k tomu nenúti, ako sa to často prezentuje, ale otázkou voľby – a je to správna voľba a treba v tom pokračovať. Samozrejme však vstupom do NATO sme prijali aj záväzky a v ich plnení máme vážne rezervy,“ poznamenal riaditeľ CENAA.
Ondrejcsák pripomína najmä politický záväzok vynakladať na obranný rozpočet dve percentá hrubého domáceho produktu, ktorý chronicky nespĺňame. „S tým súvisí aj neplnenie naozajstných záväzkov v rámci Cieľov síl, čo považujem mimoriadne závažné,“ dodal.
Obranné výdavky v tomto roku podľa návrhu rozpočtu budú presne na úrovni jedného percenta HDP a dosiahnu sumu 755 miliónov eur. V tejto sume sú aj výdavky ostatných rozpočtových kapitol v medzirezortných programoch, ktoré súvisia s obranou.
Samotné ministerstvo obrany dostane 745 miliónov eur, čo predstavuje medziročný pokles o pol percenta, konkrétne o sumu 3,72 milióna eur. Na spomínané zahraničné misie pôjde v tento rok 40,3 milióna eur, čo je medziročný pokles o 151 tisíc eur (0,37 percenta).
Minister obrany Martin Glváč na prelome rokov upozornil, že pri pokračujúcej ekonomickej kríze je už len málo krajín, ktoré dodržiavajú pôvodný úzus NATO, že na obranné výdavky by mali ísť dve percentá HDP. Podľa neho sa teraz skôr snažia, aby 20 percent z prideleného obranného rozpočtu dali štáty do výzbroje a výstroje.
K tomu smeruje teraz aj Slovensko, za jeden a pol roka sa zvýšil podiel výdavkov na modernizáciu z ôsmich percent rezortného rozpočtu na šestnásť percent. Tento rok chceli pôvodne na modernizáciu dať 16,9 percenta svojho rozpočtu, ale vďaka finančnému vývoju z konca roka 2013 by sa podiel mohol pohybovať medzi 18 až 19 percentami.