BRATISLAVA 28. mája (WEBNOVINY) – Dosiahli sme rozumný kompromis, myslí si predseda Most-Híd a podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár o tohtotýždňovom prijatí novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. „Ale nemôžem povedať, že od radosti skáčeme,“ dodal. Ako ďalej upozornil v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy, rozšírenie práv používať menšinový jazyk nijako nekráti práva Slovákov. Pritom počet príslušníkov menšín v obciach klesá. Podobu novely označil za „maximum, čo vedeli dosiahnuť“. Najdôležitejším prínosom nového znenia zákona je podľa Bugára zníženie kvóra z 20 na 15 percent.
Poslanec parlamentu a podpredseda Smer-SD Dušan Čaplovič si myslí, že príslušníkov menšín netrápia jazykové, ale najmä ekonomické a sociálne problémy. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín považuje za politickú agendu strany Most-Híd, ktorá je podľa Čaploviča pod tlakom SMK, pričom SMK je zas previazaná na maďarského premiéra Viktora Orbána.
Zoznam viacjazyčných obcí sa do roku 2021 nerozšíri
Novelu z dielne podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) schválila Národná rada SR v stredu 25. mája hlasmi 78 koaličných poslancov, platiť by po podpísaní prezidentom Ivanom Gašparovičom mala od 1. júla 2011. Podľa novely zoznam viacjazyčných obcí sa do roku 2021 nerozšíri, a to napriek tomu, že od júla sa zákonné kvórum zníži z 20 na 15 percent. Na druhej strane sa však koalícia po dlhých rokovaniach dohodla, že do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde. Novela, o ktorej sa viedla v parlamente dvojdňová diskusia, rozširuje právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Okrem iného tiež zavádza pri prehreškoch voči jeho ustanoveniam pokuty od 50 do 2 500 eur. Správne delikty bude prerokúvať Úrad vlády SR, pričom najprv musí upozorniť na nedostatky. Ak sa v danej lehote neudeje náprava, môže pokutovať.
V súvislosti s vyhlásením Národnej rady (NR) SR k prijatiu novej maďarskej ústavy Dušan Čaplovič (Smer-SD) tvrdí, že je povinnosťou Slovenska monitorovať aj situáciu v susedných štátoch, pokiaľ sa tam objavujú veci, ktoré smerujú k tomu, aby občanov suverénneho štátu ovplyvňovali politici zo susedného štátu. Nechce, aby sa v budúcnosti stala slovensko-maďarská hranica „volebným korzom“. Niektoré výzvy z Maďarska totiž podľa jeho názoru ohrozujú suverenitu Slovenska. Čaplovič zároveň v diskusii Slovenského rozhlasu pripomenul, že ústavy mnohých štátov hovoria o tom, že každý občan je povinný naučiť sa štátny jazyk a toto slovenskej ústave chýba. „Toto je len politické cvičenie a podľa mňa zbytočné,“ konštatoval k téme vyhlásenia NR SR k novej maďarskej ústave Bugár. Tiež však zdieľa obavy z niektorých zmien vyplývajúcich z vládnej politiky v Maďarsku. Situáciu však podľa lídra Most-Híd treba riešiť keď bude aktuálna. Domnieva sa, že väčšina poslancov, a to aj miestnych zastupiteľstiev, nevie, čo presne je v maďarskej ústave.
Slovensko odmieta exteritoriálne účinky maďarskej ústavy
Vyhlásenie, ktorým parlament reaguje na prijatie novej maďarskej ústavy, prijali poslanci v piatok 27. mája. Národná rada SR ním odmieta exteritoriálne účinky maďarskej ústavy či iných zákonov a uznáva len práva získané na individuálnom základe. Vyhlásenie na základe návrhu koaličných poslancov z ústavnoprávneho výboru prijala NR SR 75 hlasmi koaličných zákonodarcov. V novej maďarskej ústave sa uvádza, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov a chce podporovať ich úsilie o uplatňovanie kolektívnych práv. Nový ústavný text južného suseda, ktorý má platiť od roku 2012, tiež vytvára priestor na priznanie volebného práva zahraničným Maďarom.
VÖRÖS: Maďarov sa netreba báť, ale s nimi spolupracovať
Maďarov sa podľa poslanca NR SR za Most-Híd Pétera Vörösa netreba báť, ale treba s nimi spolupracovať. „Našim záujmom je, aby na Slovensku vládla normálna, priateľská atmosféra a aby sa vytvoril rovný partnerský vzťah medzi Slovákmi a tu žijúcimi národnosťami. Pretože takto je to ľudské a pre nás prirodzené,“ uviedol dnes pre agentúru SITA Vörös. V Národnej rade Slovenskej republiky už podľa neho býva zvykom, že otázky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú národnostných menšín na Slovensku, vyvolávajú hysterické reakcie hlavne opozičných poslancov. „Opozícia naďalej zneužíva túto príležitosť na rozdúchavanie vášní a šírenie nenávisti. Robí to aj tým, že sa snaží zavádzať o jednotlivých ustanoveniach zákona a silou mocou sa snaží presviedčať verejnosť o tom, že zákon uprednostňuje jazyk národnostných menšín pred štátnym jazykom,“ upozornil Vörös. To je však podľa neho jednoznačné klamstvo a zavádzanie. „Tento zákon nesmeruje proti nikomu. Tento zákon má jeden jediný účel: Tam, kde žije určitý počet príslušníkov národnostnej menšiny, umožniť používať aj jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku,“ dodal.
Vörös upozornil, že najviac sa pri prerokovávaní zákona hovorilo o jeho zbytočnosti a nepotrebnosti, pretože existujúce zákony dostatočným, ba nadštandardným spôsobom upravujú používanie jazykov menšín. „To, či doterajšia právna úprava dostatočným spôsobom zabezpečovala menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky možnosť používať svoj jazyk v úradnom styku a na verejnosti, môžu potvrdiť len samotní príslušníci týchto menšín. Oni totiž najviac pociťujú túto potrebu a nie opoziční poslanci. Keď niekto vyhlási, že tento zákon je zbytočný, tak hovorí aj to, že národnostné menšiny na Slovensku sú zbytočné,“ povedal Vörös. Podľa neho bolo by žiaduce, keby už niekto jasne povedal, čo je vlastne „štandard“ v oblasti jazykových práv. „Takýto „štandard“, spoločná legislatíva, ani smernica, ktorá by sa týkala tejto problematiky totiž v Európe okrem Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov neexistuje. Aj Charta znamená len odporúčanie, z ktorého si každý jeden štát dá také predsavzatia, ktoré považuje za vhodné. V jednotlivých členských štátoch existujú len lepšie a horšie príklady na riešenie používania jazykov,“ uviedol. Podľa neho je mnoho príkladov, keď legislatíva daného štátu ide vysoko nad rámec slovenskej legislatívy, či už ide o Fínsko v prípade švédskej menšiny, Španielsko v prípade Kataláncov, Taliansko v prípade Nemcov v Južnom Tirolsku. „Samozrejme, slovenská právna úprava nie je najhoršia v Európe. Ale komu za to môžeme vďačiť? Tieto pozitívne zákony a právne úpravy sa prijali za prvej a druhej Dzurindovej vlády,“ dodal.
Ak by Slováci boli diskriminovaní na národnostne zmiešaných územiach, ako niektorí tvrdia, tak by podľa Vörösa národnostné menšiny pri sčítaní obyvateľov neboli vystavené hrozbe, že ich počet všade klesá. „Ich počet totiž výrazne klesol aj pri poslednom sčítaní, a o tom sa veľmi málo hovorí. Napríklad v prípade maďarskej menšiny bol medzi počtom podľa sčítaní v roku 1991 a 2001 rozdiel až 47 000 ľudí. Je to obrovské číslo a obávame sa, že teraz to môže byť ešte horšie,“ zdôraznil. Podľa neho spoločným záujmom by malo byť, aby si národnostné menšiny na Slovensku zachovali svoju identitu, svoju kultúru, aby mohli bez obáv používať a pestovať svoj jazyk.
MAŇKA: EP sa bude v júni zaoberať novou maďarskou ústavou
Európsky parlament sa bude podľa europoslanca Vladimíra Maňku (Smer-SD) na blížiacom sa júnovom plenárnom zasadnutí v Bruseli zaoberať novou maďarskou ústavou. Ako uviedol dnes pre agentúru SITA Maňka, maďarské opozičné strany, ako aj maďarské, európske a medzinárodné mimovládne organizácie, európske a medzinárodné orgány ako Benátska komisia, osobitní spravodajcovia OSN, predstavitelia vlád a parlamentov členských štátov a dokonca aj generálny tajomník OSN vyjadrili vážne obavy, pokiaľ ide o postup, ktorý bol pritom použitý, a zlučiteľnosť navrhovaného textu ústavy so základnými právami a zásadami právneho štátu a demokracie, ktoré sa zakladajú na vhodnej kontrole a vyváženosti a na ochrane menšín pred dominanciou väčšiny. „Tieto hodnoty tvoria základ Európskej únie, pretože sú všeobecnými ústavnými princípmi, ktoré sú spoločné pre všetky členské štáty a v prípade ktorých sa EÚ musí snažiť, aby boli v Európe rešpektované, chránené a presadzovali sa,“ zdôraznil Maňka.
Novú ústavu schválil maďarský parlament 18. apríla 2011. Maďarský prezident ju podpísal 25. apríla. Ústava má vstúpiť do platnosti 1. januára 2012.
