KOŠICE 27. mája (WEBNOVINY) – Poradca prezidenta SR Andreja Kisku a jeho právny zástupca v kauze nevymenovania kandidátov za sudcov ústavného súdu Ján Mazák sa pre Denník N vyjadril, že „z verejného vyhlásenia odôvodnenia nálezu vyplýva, že ústavný súd preskúmal odôvodnenia rozhodnutí prezidenta o nevymenovaní sťažovateľov do funkcie sudcu ústavného súdu. Z písomného odôvodnenia nálezu však vyplýva, že ústavný súd tieto odôvodnenia vôbec neskúmal. To je vskutku zásadný rozdiel v prístupe“.
Ústavný súd poslal Kiskovi odôvodnenie, líši sa od verejného
Podľa Mazáka takýto rozpor medzi ústne vyhlásenými dôvodmi a písomným vyhotovením nálezu vážne spochybňuje právny názor väčšiny senátu. Nie je totiž jasné, o ktoré dôvody sa tento právny názor opiera. Naznačený problém podčiarkuje ešte aj to, že dvaja členovia senátu, ktorí hlasovali za nález, použili výroky, ktoré nie sú vykonateľné. Ďalej uvádza, že väčšina senátu rozhodla, že hlava štátu porušila svojimi rozhodnutiami základné práva sťažovateľov.
Väčšina senátu vytvorila pat
Takéto konštatovanie je, podľa ústavy, povinne sprevádzané vrátením veci hlave štátu na ďalšie konanie. „Dvaja členovia senátu nepovažovali za potrebné vrátiť vec na ďalšie konanie. Ak sa problém nevymenovania sťažovateľov nevrátil hlave štátu, tak prezident nemá o čom konať. A nemôže. V šachu sa tomu hovorí pat. Väčšina senátu vytvorila pat. Je to ich zodpovednosť,“ tvrdí Mazák. Ďalej uviedol, že prezident počká na rozhodnutie druhého senátu o ďalších dvoch sťažnostiach a potom sa rozhodne, ako bude ďalej
K Mazákovým vyjadreniam v stredu vydal svoje stanovisko prostredníctvom tlačového odboru Kancelárie Ústavného súdu SR tretí senát, ktorý rozhodoval o sťažnosti troch kandidátov na sudcov ústavného súdu a konštatoval, že prezident Kiska porušil ich základné práva. „Pokiaľ ide o výhrady k zneniu odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu v danej veci, podľa vyjadrenia členov III. senátu ústavného súdu písomné vyhotovenie nálezu doručené prezidentovi Slovenskej republiky a ostatným účastníkom konania, ktorého znenie je vždy rozhodujúce, nie je v zásadnom rozpore s ústnym vyhlásením nálezu,“ uvádza sa v stanovisku.
Členovia III. senátu ústavného súdu zároveň uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že pred ústavným súdom prebieha ďalšie konanie o sťažnostiach nevymenovaných kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom existuje reálna možnosť zjednocovania právnych názorov senátov v danej veci v pléne ústavného súdu, nepovažujú za vhodné a náležité verejne reagovať na niektoré polemické vyhlásenia účastníkov konania, prípadne tretích osôb, ktoré sa týkajú predmetu konania.
Tretí senát pochybil
Poukazujú na skutočnosť, že zatiaľ čo účastníci konania, prípadne iné osoby môžu aj v tomto ohľade uplatňovať svoje právo na slobodu prejavu, sudcovia ústavného súdu musia v záujme nezávislého a nestranného výkonu súdnej moci zachovávať určitú mieru zdržanlivosti, a preto nepovažujú v súčasnej dobe za vhodné verejne polemizovať o otázkach, ktoré by mohli súvisieť s predmetom konaní týkajúcich sa rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o nevymenovaní sudcov ústavného súdu, alebo by mohli súvisieť s účastníkmi týchto konaní alebo osobami zúčastnenými na týchto konaniach.
Podľa zverejnených výhrad III. senát pochybil predovšetkým tým, že napriek vysloveniu porušenia základných práv sťažovateľov zo strany prezidenta a zrušeniu jeho rozhodnutí o nevymenovaní sťažovateľov do funkcií sudcov ústavného súdu neformuloval ďalší výrok svojho rozhodnutia tak, že vracia vec prezidentovi na ďalšie konanie, ale namiesto toho vyslovil, že prikazuje, aby prezident Slovenskej republiky vo veci znova konal a rozhodol.
„Odhliadnuc od skutočnosti, že príkaz, aby prezident vo veci znova konal a rozhodol, v sebe implicitne logicky zahŕňa aj vrátenie veci na ďalšie konanie, argumentácia, ktorá spochybňuje vykonateľnosť rozhodnutia ústavného súdu, nezodpovedá požiadavke systematického výkladu právnych noriem a účelovo poukazuje len na časť relevantnej právnej úpravy,“ uvádza tretí senát.
Ústavný súd môže vec vrátiť na ďalšie konanie
Argumentujú, že ústava v čl. 127 ods. 2 prvej vete ustanovuje, že ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody sťažovateľa, a zároveň také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší. „V súlade s uvedeným senát vo svojom rozhodnutí zo 17. marca po tom, ako vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov, rozhodnutia prezidenta o ich nevymenovaní do funkcie sudcu ústavného súdu zrušil.“
Ustanovenie čl. 127 ods. 2 ústavy však vo svojej ďalšej časti obsahuje ďalšie možnosti, ktoré môže ústavný súd využiť v záujme nápravy zisteného porušenia ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej a tretej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody, obnovil stav pred porušením. Tieto ďalšie možnosti sú teda ústavnému súdu zverené fakultatívne v tom zmysle, že je oprávnený rozhodnúť o použití niektorej z nich tak, aby zvolené opatrenie zaistilo efektívnu nápravu porušenia ústavnosti.
Prezident mohol podľa výroku rozhodnutia ústavného súdu postupovať
V súlade s uvedeným ústavný súd v prípadoch, ak to vyžaduje účinná ochrana ústavnosti a okolnosti prípadu, vo svojich rozhodnutiach už aj v minulosti opakovane použil výrok, ktorým po zrušení napádaného rozhodnutia orgánu verejnej moci „len“ prikázal konať orgánu verejnej moci tak, aby sa obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody, pričom v tomto príkaze bolo implicitne obsiahnuté aj vrátenie veci tomuto orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Takýto postup ústavného súdu nebol relevantným spôsobom ústavnoprávnou teóriou ani praxou doteraz spochybnený. Ústavný súd v súlade s už uvedeným využil túto možnosť aj v tomto konaní, keďže v čase rozhodovania ústavného súdu protiústavný stav spočívajúci v porušovaní základných práv sťažovateľov naďalej trval a je nevyhnutné tento stav porušovania práv sťažovateľov ukončiť.
„Z uvedeného je zrejmé, že výrok rozhodnutia ústavného súdu zo 17. marca 2015, ktorým ústavný súd zrušil rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 2. júla 2014 o nevymenovaní sťažovateľov za sudcov ústavného súdu a zároveň prikázal, aby prezident vo veci znovu konal a rozhodol, má oporu v ustanoveniach ústavy a je dostatočne určitý a zrozumiteľný, aby bol vykonateľný a aby prezident podľa neho mohol postupovať,“ uvádza sa v stanovisku.
