KOŠICE 30. januára (WebNoviny.sk) – Plénum ústavného súdu na dnešnom neverejnom rokovaní rozhodlo, že časti prijatého ústavného zákona z roku 2014 umožňujúce plošné previerky sudcov Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) sú v rozpore s Ústavou SR. Protiústavnými sú aj viaceré ustanovenia zákonov, ktoré pri previerkach sudcov na tento ústavný zákon nadväzujú.
Časti ústavného zákona týkajúce sa previerok i preverovania sudcovskej spôsobilosti a súvisiacich predpisov napadla na ÚS vtedajšia predsedníčka Súdnej rady SR Jana Bajánková. K rozhodnutiu pripojili odlišné stanovisko sudcovia Lajos Mészáros, Marianna Mochnáčová, Ladislav Orosz a Rudolf Tkáčik. Odlišné stanoviská budú zverejnené po ich písomnom vyhotovení.
Narušenie materiálneho jadra ústavy
Podľa ústavného súdu napadnuté časti ústavného zákona sú v rozpore s implicitným materiálnym jadrom Ústavy Slovenskej republiky, pričom ho tvoria princípy demokratického a právneho štátu a medzi nimi aj princíp deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, pričom súdna moc je nezávislá.
Ústavný súd riešil viacero volebných sťažností, vyhovel niektorým kandidátom
ÚS zdôraznil, že implicitnému materiálnemu jadru Ústavy SR nemôžu odporovať ani ústavné zákony, pričom je oprávnený preskúmať prípadný rozpor noriem ústavného zákona s implicitným materiálnym jadrom Ústavy SR.
ÚS vidí rozpor medzi princípom deľby moci a nezávislosťou súdnej moci ako aj uplatnenie previerok na už ustanovených sudcov. V prípade overovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti u kandidátov na sudcov „v podobe a rozsahu, ako ho zaviedol ústavný zákon a nadväzujúca zákonná úprava, ústavný súd identifikoval takýto zásah s intenzitou narúšajúcou materiálne jadro ústavy ‚len‘ v rozsahu princípu deľby moci„.
Zneužitie informácií z previerok
Ústavný zákon stanovil, že všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty majú prejsť previerkami, pričom preverovanie má vykonávať NBÚ. Sudcovia zmenu kritizovali a vyslovili obavy, že informácie z previerok môžu byť voči nim zneužívané. Súčasne vyčítali retroaktivitu a ohrozenie nezávislosti súdnictva.
Keďže podľa názoru ústavného súdu nie je nesúladným samotný inštitút overovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti u kandidátov na vymenovanie za sudcov súdnou radou, bude podľa názoru ústavného súdu možné za ústavne konformné považovať, ak zákonodarca prijme takú zákonnú právnu úpravu overovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti u kandidátov na vymenovanie za sudcov súdnou radou, v zmysle ktorej bude súdna rada rozhodovať o sudcovskej spôsobilosti kandidátov na vymenovanie za sudcov autonómne. Znamená to, že zákonná právna úprava nebude súdnej rade určovať, že niektorý z podkladov na rozhodnutie súdnej rady – vrátane podkladov poskytnutých súdnej rade štátnymi orgánmi (orgánmi výkonnej moci), ktoré si súdna rada od štátnych orgánov (resp. od orgánov výkonnej moci) vyžiadala – má rozhodujúci význam. Zákonná právna úprava teda musí súdnej rade poskytovať reálnu možnosť autonómne posúdiť podklady poskytnuté jej štátnymi orgánmi, ako aj overiť si ich úplnosť, objektívnosť a správnosť a na základe tohto posúdenia následne autonómne rozhodnúť o tom, či v konkrétnom prípade sú u kandidátov na vymenovanie za sudcov splnené predpoklady sudcovskej spôsobilosti.
