Väčšina rodičov pravidelne fotografuje svoje deti alebo ich nahráva na video, aby zachytili, ako sa im pred očami postupne menia. Angie Stevens, 38-ročná matka troch detí z Veľkej Británie, zvolila iný prístup. Už dva roky takmer každý deň zvečňuje obrázky svojho malého syna Gruffa a jeho starších sestier Millie (9) a Evie (4) farbami i farbičkami a výsledky svojej tvorby zverejňuje na svojom blogu Doddlemum. Za uplynulé roky sa jej na ňom zozbieralo už vyše 700 obrázkov zachytávajúcich všedné i nevšedné zážitky každodenného života.
„Je to milý záznam, na ktorí sa deti môžu spätne pozrieť a zároveň oveľa lepší ako fotografie, lebo kresby dokážu zachytiť aj moje vlastné pocity,“ uviedla šikovná matka. „Stala sa z toho taká malá závislosť a kreslím už skutočne každý večer po tom, ako deti uložím do postele. Väčšina kresieb je vtipných, ale občas sa pomocou niektorých vyrovnávam s udalosťami v našich životoch, ako keď Millie v škole šikanovali alebo keď sa Gruff presťahoval do svojej vlastnej izby,“ dodala Angie, ktorá maľovaním každého obrázku strávi asi 20 minút.
Rodáčka zo Swansea vo Walese vyštudovala kreslenie aj na vysokej škole, neskôr si však našla nudnú prácu vo veľkých spoločnostiach. K ilustráciám sa vrátila až po narodení prvej dcéry Millie. Začala navrhovať blahoželania, no po narodení jej tretieho dieťaťa nastala zmena. Angie trpela popôrodnou depresiou a nedokázala sa opäť motivovať ku kresleniu.
„Manžel mi kupoval skicáre, ktoré sa mi doma hromadili, a tak mi jedného dňa napadlo, že by som mohla kresliť deti a vytvoriť tak akýsi denník. Na každý deň som tak získala nový cieľ, pre ktorý sa oplatilo sadnúť si každý večer k stolu a maľovať náš deň. Mohol to byť výlet k zubárovi, príhoda, kedy náš pes roztrhal moju kabelku alebo len užívanie si slnečného počasia. Snažím sa, aby boli kresby jednoduché – ak na vysvetlenie potrebujú veľa slov, mám pocit prehry,“ uviedla Angie.
Originálnym spôsobom sa jej tak podarilo zachytiť dôležité i obyčajné okamihy v Gruffovom živote – ako keď sa naučil sám si čistiť zuby, keď ho prvýkrát strihali, keď bol chorý, ale aj niekoľko hádok a trucovaní. Nechýba zvečnenie spoločného kempovania, ochutnávka krmiva pre mačky či lízanie okien. Na obrázkoch sa často objavuje aj mačka Arnie, záchranársky pes Bonnie, štyri kuriatka a kohút.
Pre Angie, ktorej mama zomrela na rakovinu, keď mala 20 rokov, má mapovanie spomienok dôležitú hodnotu. „Je to zábava pozrieť sa spätne na staršie kresby. Prinášajú veľa spomienok a emócií. Keď sa na ne pozriete, spomeniete si aj na chvíle, na ktoré ste už zabudli a to spôsobom, ktorý je oveľa emocionálnejší ako pri fotkách. Mám tak málo záznamov mojej mamy a mňa, keď som bola malá – chcela som to urobiť pre svoje deti. Budú mať spomienky na všetky chvíle a tiež na to, ako som ich vnímala a cítila sa pri nich ja,“ uviedla ilustrátorka, pre ktorú je tvorba kreslených denníkov svojich detí zároveň formou terapie. „Stal sa z toho rituál, ktorý mi pomáha vyčistiť si hlavu pred tým, ako idem do postele,“ dodala Angie.
www.dailymail.co.uk