Ukrajinský prezident chce gardu, Krym vyhlásil nezávislosť

KYJEV 11. marca (WEBNOVINY) – Ukrajinský prezident Oleksandr Turchynov vyzval na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov a dobrovoľníkov do ukrajinských ozbrojených síl s cieľom postaviť sa proti ruskej vojenskej agresii.

Americký šéf diplomacie Kerry sa odmietol stretnúť s Putinom

Janukovyč prehovoril z Ruska, Ukrajinu varoval pred vojnou

Je to legálne, zopakoval Putin Merkelovej a Cameronovi

Posilnenie pred referendom

Oleksandr Turchynov v utorok požiadal parlament, aby schválil rozhodnutie zmeniť ukrajinské jednotky ministerstva vnútra na národnú gardu, ktorá by mala „brániť krajinu a jej obyvateľov pred kriminálnikmi a vonkajšou a vnútornou agresiou“.

Tuchynov povedal, že mobilizácia sa bude týkať tých, čo v minulosti slúžili v armáde ako aj dobrovoľníkov. Ruské jednotky posilnili pred diskutabilným referendom plánovaným na nedeľu kontrolu na ukrajinskom polostrove Krym s cieľom pripojiť ho k Rusku.

Nezávislosť Krymu od Ukrajiny

Ešte pred ľudovým hlasovaním o štatúte ukrajinského polostrova Krym tamojší proruský regionálny parlament vyhlásil nezávislosť územia od Ukrajiny. Za takýto krok sa vyslovilo 78 z 81 poslancov. Zákonodarcovia schválili v utorok „vyhlásenie nezávislosti Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ“, uviedol parlament vo vyhlásení.

V nedeľu majú obyvatelia Krymu v referende rozhodnúť o tom, či polostrov ostane súčasťou Ukrajiny, alebo sa pripojí k Rusku. Referendum by však mohlo byť len formalitou, pretože parlament Krymskej autonómnej republiky už vo štvrtok požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii, s čím Moskva súhlasí. Uviedla rakúska televízna stanica ORF.

Pomoc od Británie a USA

Ukrajinský parlament zároveň v utorok vyzval Veľkú Britániu a Spojené štáty ako krajiny poskytujúce bývalej sovietskej republike bezpečnostné záruky, aby na obranu jej územnej celistvosti použili všetky dostupné prostriedky vrátane vojenských. Informuje o tom správa na internetovom portáli agentúry Interfax-Ukrajina, podľa ktorej výzvu podporilo 263 z 322 prítomných poslancov.

Parlament vyzval aj Rusko ako ďalšieho zo signatárov takzvaného Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, aby „bezodkladne stiahlo svoje vojsko z ukrajinského územia, zastavilo agresiu voči ukrajinskému štátu a garantovalo jeho územnú celistvosť a nezávislosť“. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Jevhen Perebjinis, ktorého cituje Interfax-Ukrajina, sa v utorok vyjadril, že podľa „triezvych odhadov“ sa počas predošlého dňa na Kryme nachádzalo zhruba 18 800 ruských vojakov.

„Najvyššia Rada Ukrajiny sa obracia na Spojené kráľovstvo a Spojené štáty ako členské krajiny Memoranda o bezpečnostných zárukách a v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní so žiadosťou, aby si plnili svoje povinnosti v súlade s jeho ustanoveniami a použili všetky možné diplomatické, politické, ekonomické a vojenské opatrenia s cieľom bezodkladne zastaviť agresiu a zachovať nezávislosť a zvrchovanosť Ukrajiny v terajších hraniciach,“ cituje agentúra z parlamentného vyhlásenia.

Interfax-Ukrajina tiež cituje z vystúpenia ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka na pôde parlamentu, ktorý sa údajne už päť dní po sebe snaží telefonicky spojiť s ruským prezidentom alebo premiérom. Podľa jeho predošlého vyjadrenia Kyjev urobí „všetko možné“, aby konflikt s Ruskom vyriešil mierovou cestou. Minister zahraničných vecí Andrij Deščycja medzitým nevylúčil, že konanie Rusov na Kryme by mohol Kyjev napadnúť na medzinárodných súdoch.

Rusi potrebujú európske peniaze, konštatujú Poliaci

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski upozornil, že Rusko potrebuje európske peniaze výmenou za dodávky ropy a zemného plynu. Šéf poľskej diplomacie pre nemecký týždenník Spiegel zároveň prirovnal napätú politickú situáciu na Ukrajine k zápasu krajín strednej Európy v roku 1989. Podľa svojich slov síce bol vždy za spoluprácu s Ruskom, no aktuálne sa podľa neho „jedná o pokus zmeniť hranice prostredníctvom sily“.

Sikorski taktiež v rozhovore pre Spiegel pochválil USA. Konkrétne za poslanie ďalších stíhačiek do východnej Európy. V odpovedi na otázku, či Ukrajina už stratila Krymský polostrov, poukázal na to, že 40 percent jeho obyvateľstva je tvorených Ukrajincami a protiruskými Tatármi.

„Iba 30 percent zemného plynu v EÚ pochádza z Ruska. Nórsko je väčším dodávateľom. Neverím, že Rusi to môžu využiť a dostať nás tak pod nátlak. Moskva potrebuje naše peniaze,“ povedal Sikorski pre Spiegel. Parlament na Kryme, ktorý v pondelok odhlasoval pripojenie k Rusku ešte pred nedeľňajším referendom, označil za nelegitímny.

Jeho kroky zároveň považuje za „jasné porušenie ústavy zvrchovanej Ukrajiny“. „Ukrajinci sú naši susedia. Bojujú za rovnaké veci ako my v roku 1989 – za krajinu, ktorá je viac demokratická, menej skorumpovaná a európska,“ dodal vplyvný exminister obrany s diplomom z britského Oxfordu.

Český prezident odmieta McCainov návrh obnovy raketového štítu

Český prezident Miloš Zeman v utorok odmietol návrh amerického senátora Johna McCaina, ktorý vyjadril želanie zareagovať na vojenskú inváziu na ukrajinský Krym realizáciou raketového systému v Česku a v Poľsku. Jeho hovorca Jiří Ovčáček potvrdil, že hlava štátu vždy považovala systém z dielne bývalého amerického prezidenta Georgea Busha za „neefektívny“ a od začiatku bol proti jeho realizácii. Nástupca Václava Klausa zároveň spochybnil februárové odvolanie prezidenta Viktora Janukovyča parlamentom.

„Ukrajinská ústava má inštitút takzvaného impeachmentu, podobne ako Spojené štáty, a o odvolaní prezidenta musí rozhodnúť dvojtretinová väčšina, čo v tomto prípade zrejme nebolo… Na druhej strane politik, ktorý opustí svoju vlastnú krajinu, sa sám dobrovoľne vzdáva vplyvu na túto krajinu. Viktor Janukovyč mohol odísť na východ Ukrajiny a mohol teda zostať na území vlastnej krajiny. To, že odišiel do Ruskej federácie, svedčí o určitej slabosti jeho pozície,“ uviedol Zeman.

Jaceňuk vystúpi pred Bezpečnostnou radou OSN

Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v rámci tohtotýždňovej návštevy USA vo štvrtok vystúpi na pôde Bezpečnostnej rady OSN, ktorá sídli v New Yorku. Podľa medializovaných informácií bude výkonnému orgánu OSN referovať o situácii v ukrajinskom autonómnom regióne Kryme. Jaceňuk novinárom taktiež povedal, že Rusi sa na Kryme „snažia podkopať základy svetovej bezpečnosti a zmeniť výsledky druhej svetovej vojny“.

Ukrajinský líder pricestuje na návštevu USA v stredu a v Bielom dome sa stretne s prezidentom Barackom Obamom. Spojenec odsúdenej expremiérky Julije Tymošenkovej ešte vo štvrtok prišiel do Bruselu na summit členských krajín EÚ, ktorej podporu sa v čase napätej politickej situácie vo vlasti snažil získať. Cieľom Obamu je podporiť Ukrajinu, zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo a izolovať Rusko za jeho konanie v ukrajinskom autonómnom regióne Krym.

Námestník šéfa OSN zrušil cestu na Krym

Námestník generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ivan Šimonovič zrušil plánovanú cestu na Krym, ktorý mal navštíviť v rámci prebiehajúcej návštevy Ukrajiny. Informoval o tom hovorca OSN Stéphane Dujarric, ktorý uviedol ako hlavný dôvod uzavretie krymských letísk pre lety z iných častí Ukrajiny.

Chorvátsky diplomat sa podľa neho v utorok nachádzal v Charkove na proruskom východe krajiny a v stredu plánuje preveriť situáciu v Ľvove pri západnej hranici s Poľskom. Jeho program v nasledujúcich dňoch zatiaľ nie je známy, dodal hovorca s tým, že Šimonovič sa na Ukrajine venuje podozreniam z porušovania ľudských práv, ako aj súvisiacim opatreniam, ktoré by mohli prispieť k uvoľneniu napätia, či možnostiam posilnenia ochrany menšín.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v pondelok vyzval všetkých aktérov krízy na Ukrajine, aby „sa zdržali unáhleného konania a provokatívnej rétoriky“. Podľa zverejneného vyhlásenia sa bývalá sovietska republika nachádza na „rozhodujúcej križovatke“, keď nie je prípustný „zlý odhad alebo nečinnosť“, a ďalšie zhoršenie situácie bude mať „vážne dôsledky pre Ukrajincov, región i svetové spoločenstvo“.

OBSE sa s pozorovateľmi nevzdáva

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vysiela ďalší tím pozorovateľov vojenskej prítomnosti ruských vojakov v napätých ukrajinských regiónoch potom, ako proruské jednotky zabránili predchádzajúcim pokusom OBSE monitorovať situáciu na polostrove Krym. Organizácia združujúca 57 členov vrátane Ruska uviedla v utorok, že mandát OBSE bol rozšírený z Krymu na východné oblasti Ukrajiny. Rovnako ako Krym aj na východnej Ukrajine žije početná ruská menšina.

Proruské jednotky obsadili takmer všetky vojenské zariadenia na Kryme pred začiatkom referenda o budúcnosti polostrova, ktoré sa uskutoční za prítomnosti ruských vojsk v nedeľu. Vyslanie pozorovateľov OBSE aj do oblastí východnej Ukrajiny je zdôvodnené obavami podobného vývoja ako na Kryme. Proruské jednotky zabránili minulý týždeň predchádzajúcemu tímu pozorovateľov OBSE vstúpiť na Krym, v jednom prípade dokonca varovnými strelami.