Ukrajine hrozí vojna, hranicu ostro sledujeme, vyhlásil Fico

BRATISLAVA 10. apríla (WEBNOVINY) – Ukrajine hrozí vojenský konflikt a úplná destabilizácia štátu, vyhlásil vo štvrtok na tlačovej konferencii predseda vlády Robert Fico. „Informácie, ktoré máme k dispozícii, potvrdzujú, že hrozba vnútorného vojenského konfliktu v určitej časti Ukrajiny je veľmi vysoká,“ povedal Fico.

Premiér zdôraznil, že situáciu pozorne sledujú a štátnu hranicu kontrolujú viac než inokedy. „My sme na ostatnom zasadnutí bezpečnostnej rady prijali v utajenom režime tzv. zvýšený výkon na štátnej hranici. Nemôžem ísť do detailov, ale už samotný pojem zvýšený výkon potvrdzuje, že hranicu monitorujeme podstatne intenzívnejšie ako v bežných dňoch a týždňoch,“ dodal.

Rusi kritizujú šéfa NATO za rétoriku v štýle studenej vojny

Slovensko je pripravené presmerovať plyn na Ukrajinu

Hranica je pokojná

Naša hranica s Ukrajinou je podľa premiéra v súčasnosti pokojná, medzi obidvoma krajinami nezaznamenali žiadny zvláštny pohyb ani neregistrujú vyšší počet žiadostí o azyl či slovenské občianstvo. Hranice sú zabezpečené aj podľa ministra obrany Martina Glváča. Fico potvrdil, že situáciou sa naplno zaoberajú aj slovenské spravodajské služby, v stave pohotovosti je tiež bezpečnostná rada štátu. „Nevylučujem, že ju v krátkom čase aj zvolám.“

Premiér tiež na tlačovej konferencii varoval pred dôsledkami sankcií voči Ruskej federácii. Sankcie by totiž podľa neho znamenali pre mnohé štáty ťažkosti. „Vo vojenskej oblasti by sme okamžite nemali možnosť zabezpečovať náhradné diely pre našu leteckú techniku,“ doplnil. Fico verí, že taká situácia nenastane a všetko sa vyrieši diplomatickou cestou.

Na prípadných utečencov sme pripravení

Naše úrady sú na prípadných utečencov z Ukrajiny pripravené a v prípade prílevu by sa o nich vedeli postarať. „Počítame s každou alternatívou, snažíme sa byť v kurze,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Bernard Priecel. Čo sa týka kapacít, sme podľa Priecela schopní v prvej fáze prijať do tisíc utečencov.

Pri vyššom počte by už bola nevyhnutná pomoc armády či ďalších organizácií, prenosné stany a podobná humanitárna výbava. „Máme už predrokované veci so Slovenským Červeným krížom,“ dodal Priecel. Podľa jeho slov by bolo zvládnuteľné prijať celkovo do desaťtisíc utečencov, pričom by sa dalo obrátiť aj na finančnú pomoc EÚ.

Štátu by v prípade vojenského konfliktu u našich východných susedov vedela pomôcť aj Slovenská katolícka charita. „Snažili by sme sa pomôcť utečencom v rámci našej siete diecéznych a arcidiecéznych charít, ktoré majú na Slovensku 230 zariadení zdravotníckych a sociálnych služieb,“ hovorí generálny sekretár charity Radovan Gumulák.

Utečencom by sa snažili dať predovšetkým lieky a zdravotnícke potreby. „V prípade, že by bola situácia kritická a štát by nevedel utečencom poskytnúť ubytovanie vo vlastných zariadeniach, snažili by sme sa hľadať voľné kapacity a poskytnúť utečencom aj núdzové ubytovanie,“ dodal.

Situácia je vraj alarmujúca

Súčasnú situáciu na Ukrajine považuje poslanec Mosta-Híd a predseda parlamentného zahraničného výboru František Šebej za alarmujúcu. Ruská argumentácia podľa jeho slov pripomína argumentáciu hitlerovského Nemecka pred anšlus Rakúska a sudetskej oblasti bývalého Československa. Šebej aktuálne dianie u nášho východného suseda považuje za hrozbu pre mier.

„Toto je chvíľa, keď je načase, aby všetci v Európe začali vnímať situáciu ako veľmi vážnu, ako situáciu, v ktorej hrozí vojna nielen medzi Ruskom a ukrajinskými vojenskými silami, ale kde hrozí vojna medzi Ruskom a západom, pretože rusky hovoriace menšiny žijú aj v pobaltských štátoch, ktoré sú členmi NATO. Je najvyšší čas, aby si európski politici túto hrozbu do dôsledkov uvedomili,“ povedal Šebej.

V Donecku, Charkove a Luhansku sa proruskí aktivisti zmocňujú vládnych budov, vyhlasujú samostatnosť regiónov a žiadajú o pomoc Ruskú federáciu. „Vôbec nie je isté, či ide o občanov Ukrajiny. Z mnohých indícií je zjavné, že sa nevyznajú na mieste, kde sa zmocňujú budov. Ruská štátna propaganda stále hovorí, že etnickí Rusi sú ohrození,“ vysvetlil predseda zahraničného výboru.

Paralela s hitlerovským Nemeckom

Zdôraznil, že podľa prieskumu, ktorý sa na Ukrajine uskutočnil, sa 85 percent ukrajinských Rusov nijak necíti ohrozených, a to dokonca ani v regiónoch na východnej a južnej Ukrajine, vrátane Krymu. „To znamená, že celé ohrozenie rusky hovoriacej menšiny na Ukrajine je propagandistický výmysel. A zdá sa ,že Vladimir Putin mieni tento výmysel dokonale zneužiť na zmocnenie sa ukrajinského územia,“ upozornil Šebej.

Postup Ruska podľa neho dnes veľmi pripomína koniec tridsiatych rokov a politiku hitlerovského Nemecka. Podľa Šebeja dokonca na webovej stránke moskovského medzinárodného inštitútu MGIMO sa prednedávnom objavil text jedného historika, podľa ktorého by sa aj Hitlerovo pôsobenie hodnotilo inak, keby sa zmocnil iba nemecky hovoriacich území, teda zostal pri anšluse Rakúska a Sudet. Podľa tohto historika na stránke MGIMO bolo Hitlerovou chybou iba to, že sa pustil ďalej. „To je nehanebný pohľad na dejiny,“ konštatoval Šebej s tým, že to vypovedá „voľačo nepríjemného a nebezpečného o súčasnom ruskom politickom režime“.