OSLO/WASHINGTON 9. októbra (WEBNOVINY) – Udelenie Nobelovej ceny za mier americkému prezidentovi Barackovi Obamovi vyvolalo vo svete zmiešané reakcie. Nobelov výbor svoje ocenenie zdôvodnil Obamovým „výnimočným diplomatickým úsilím na medzinárodnom poli ako aj úsilím o svet bez jadrových zbraní“. Kritici však upozorňujú na pokračujúce vojny v Iraku a Afganistane, iní zas tvrdia, že na medzinárodnom poli Obama zatiaľ veľa nedosiahol. Sám Obama podľa svojho hovorcu Roberta Gibbsa prijal oznámenie o udelení ceny s potešením a pokorou. Biely dom zatiaľ oficiálne stanovisko nevydal.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso Obamovi zablahoželala a zdôraznil, že ocenenie Obamu dáva ľuďom nádej na vybudovanie bezpečnejšieho sveta. „Udelenie ceny prezidentovi Obamovi, lídrovi najsilnejšie vojenskej mocnosti na svete, na začiatku jeho mandátu, odráža nádeje, že sa podarí dosiahnuť jeho víziu sveta bez jadrových zbraní,“ vyhlásil.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy považuje udelenie ceny Obamovi za dôkaz, že USA „sa vrátili do srdca národov sveta“. Nobelov výbor podľa neho ocenil Obamovu víziu tolerancie a dialógu medzi národmi, kultúrami a civilizáciami.
Laureát tej istej ceny a poľský exprezident Lech Walesa je rozhodnutím Nobelovho výboru prekvapený, keďže prezident USA podľa neho zatiaľ nemal čas niečo dokázať. „Obama zatiaľ len dával návrhy. Niekedy však Nobelov výbor udelí cenu, aby motivoval,“ myslí si Walesa a dodáva, že Obamovi treba dať šancu.
Obamovi pogratuloval aj afganský prezident Hámid Karzaj. Ten sa na Obamovu adresu vyjadril, že je „vhodnou“ osobou na získanie ceny za mier, ktorú si zaslúži za svoje „veľké úsilie a nové vízie priateľských vzťahov a mieru vo svete“. Úplne opačný názor má afganské hnutie Taliban, ktoré udelenie ceny americkému prezidentovi odsúdilo. „Neurobil nič pre mier v Afganistane,“ vyhlásil hovorca hnutia Zabíhulláh Mudžahíd, podľa ktorého namiesto mieru, Obama prináša do Afganistanu viac vojakov. Obama práve zvažuje vyslanie ďalších 40 000 amerických vojakov.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás je s nomináciou Obamu spokojný a americkému lídrovi blahoželá. Zároveň dúfa, že novému laureátovi Nobelovej ceny za mier sa podarí dosiahnuť mier na Blízkom východe, ako aj vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu „v rámci hraníc z roku 1967 a s hlavným mestom vo Východnom Jeruzaleme“.
Barack Obama sa stal v piatok prekvapivým držiteľom Nobelovej ceny za mier. Stalo sa tak necelý rok po tom, ako sa ujal funkcie šéfa Bieleho domu. Nobelov výbor svoje rozhodnutie v oficiálnom stanovisku zdôvodnil jeho „výnimočným úsilím na v otázke posilnenia medzinárodnej diplomacie a spolupráce medzi ľuďmi,“ vyhlásil šéf nórskeho Nobelovho výboru Thorbjorn Jagland. Výbor uznal aj „špeciálnu dôležitosť Obamovej vízie a úsilie o svet bez jadrových zbraní“ a vytvoril „novú atmosféru v medzinárodnej politike“. „Iba veľmi zriedka sa osobe podarí zaujať svetovú pozornosť a dať ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť tak, ako sa to podarilo Obamovi,“ uviedol výbor.
V roku 2008 sa laureátom Nobelovej ceny za mier stal bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari. Obama je tretí úradujúci americký prezident, ktorý ocenenie získal, Theodore Roosevelt v roku 1906 a Woodrow Wilson v roku 1919.
Profil laureáta Nobelovej ceny za mier Baracka Obamu
Barack Obama sa narodil pred 47 rokmi v Honolulu kenskému otcovi a americkej matke. Vyrastal na Havajských ostrovoch a v Indonézii. Otca veľmi nepoznal, pretože rodičia sa rozišli a otec sa vrátil do Kene, kde v roku 1982 zomrel pri automobilovej nehode. Obama má právnické vzdelanie, vyštudoval na Harvarde, kde sa v roku 1990 stal prvým afroamerickým šéfredaktorom Harvard Law Review v histórii školy.
Po ukončení štúdia sa v roku 1991 vrátil do Chicaga v štáte Illinois, kde dvanásť rokov prednášal na miestnej právnickej škole. Tam začal aj svoju politickú kariéru. Do Senátu sa dostal v roku 1997, pôsobil v ňom do roku 2004. Jeho prvá snaha o prerazenie vo federálnej politike prišla v roku 2000, demokratické primárky pre voľby do Snemovne reprezentantov však vtedy prehral. Uspel až v senátnych voľbách o štyri roky neskôr, po zvolení odstúpil z pozície zákonodarcu v štáte Illinois. Počas svojho pôsobenia presadil viacero projektov zameraných najmä na zdravotnú starostlivosť a boj proti rasizmu.
V novembrových prezidentských voľbách v roku 2008 zvíťazil nad svojím republikánskym protikandidátom Johnom McCainom a stal sa 44. americkým prezidentom a zároveň prvým Afroameričanom v najvyššej štátnej funkcii v histórii USA. Obama je ženatý a s manželkou Michelle, ktorú si vzal v roku 1992, má dcéru Maliu Ann a Natashu.
Obamovi sa za necelý rok vo funkcii prezidenta USA podarilo na medzinárodnej scéne vzbudiť pozornosť predovšetkým v dvoch prípadoch. Bezpečnostná rada OSN pod jeho vedením prijala 24. septembra rezolúciu o jadrovom odzbrojení. Jej signatári sa v nej zaviazali k bráneniu šírenia jadrového arzenálu. Autorom textu rezolúcie boli práve Spojené štáty na čele s Obamom. Druhý krok prezidenta Spojených štátov sa však už s takými jednoznačnými reakciami nestretol. 17. septembra oznámil svojim partnerom v Českej republike a Poľsku, že USA odstupujú od plánu na vybudovanie protiraketového štítu v strednej Európe. Rozhodnutie jeho administratívy sa stretlo s pozitívnymi reakciami predovšetkým na strane Ruska. Paradoxom však je, že obe udalosti sa odohrali až po 1. februári tohto roka, kedy Nobelov výbor oficiálne prestáva prijímať nominácie na laureátov Nobelovej ceny.
Prvé reakcie na udelenie Nobelovej ceny za mier Obamovi
SITA/AFP