Najvyšší súd SR vo štvrtok na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosti 13 obvinených spájaných so skupinou takáčovci proti vzatiu do väzby. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa súdu Alexandra Važanová. O väzbe rozhodol sudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici ešte koncom októbra.
Prokurátor žiadal o väzbu pre obvinených z dôvodu, že by mohli ujsť, pokračovať v trestnej činnosti a ovplyvňovať svedkov.
Akcia Apač
„Senát najvyššieho súdu na dnešnom neverejnom zasadnutí v trestnej veci Mariána G. a spol. zamietol sťažnosti obvinených ako nedôvodné. Senát dospel k záveru, že v tomto štádiu konania dôvody väzby u obvinených aj naďalej trvajú. Senát NS SR rovnako zamietol sťažnosti matky obvineného Martina R., manželky obvineného Martina R. ako aj prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR,“ uviedla Važanová.
Čudné hry v prípade mŕtvych žien v Bratislave. Hovorí polícia naozaj pravdu?
Národná kriminálna agentúra (NAKA) s ďalšími špeciálnymi útvarmi polície zadržala obvinených údajných takáčovcov v pondelok 28. októbra ráno na viacerých miestach západného Slovenska v rámci akcie Apač.
Prokurátor im kladie za vinu založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, hrubý nátlak, vydieranie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, všeobecné ohrozovanie, poškodzovanie cudzej veci či ublíženie na zdraví a ďalšiu násilnú trestnú činnosť.
Výpalníctvo aj gastronómia
Následne NAKA zadržala v sobotu 2. novembra aj Ľubomíra K., údajného bossa takáčovcov. Zadržanie obvineného, zvaného tiež Kudla, súvisí s vraždou Romana Krajčiho, ktorá sa stala v roku 2006 v Prievidzi. ŠTS rozhodol o vzatí Ľubomíra K. do väzby 4. novembra.
Niektorých takáčovcov zadržala polícia už začiatkom roka 2017. Dobrovoľne sa vtedy na polícii prihlásil Ľubomír K. považovaný za nástupcu po údajnom prvom bossovi Jánovi Takáčovi, ktorého zavraždili v júli 2003. Kudla sa však neskôr dostal z väzby na kauciu stotisíc eur.
Bratislavskí developeri podplácali pri stavebnom konaní, súd vymeral Pavlovi a Dagmar pokuty
Takáčovci pôsobili najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia. Zameriavali sa na výpalníctvo, gastronomické služby či herne. Neskôr začali pôsobiť aj na území Trnavského a Nitrianskeho kraja.
Po smrti zakladateľa skupiny Jána Takáča v júli 2003, zavraždení Róberta Pála a zastrelení Jozefa Surovčíka v Senci sa stal údajným bossom skupiny práve Ľubomír K. Popri skupinách sýkorovcov, piťovcov a svobodovcov boli takáčovci považovaní za najsilnejšiu skupinu operujúcu v hlavnom meste.