Niekoľko rokov pripravovaná obranná zmluva s USA je konečne podpísaná. Ak si niekto myslí, že sa týmto všetko končí, je na poriadnom omyle. Už o niekoľko dní má ísť do parlamentu a tu bude veselo.
Kto o čom, Kollár o spolupráci po voľbách. Raz je to opozícia, potom zasa koalícia. Neprejde týždeň, aby sme znovu nezačali uvažovať o jeho úmysloch.
Očakávajme tvrdé vystúpenia opozície
Prednedávnom som už písal o význame zmluvy s USA. Nie toľko o jej obsahu, ako o tom čo to vyvolalo na slovenskej politickej scéne. Členovia bývalej vlády si nepamätajú čo vlastne sami pripravovali, keď boli pri moci.
Ich spolustraníci denno-denne opakovali, že tu po Rusoch budeme mať Američanov. V prípade tých prvých im to vtedy asi nevadilo, lebo v tom období práve robili prvé komunistické kroky.
Niektorí dokonca sami vyhlásili, že zmluvu, podobne ako všetci občania Slovenska nečítali, ale sú zasadne proti. Takto burcovali ľudí celej krajiny, ktorí im z časti aj uverili.
Týždeň očami Pavla Urbana: Fico a Pellegrini by možno mali ísť na vyšetrenie. Akosi im pamäť dobre neslúži.
Po jej podpise vo Washingtone akoby sa vášne upokojili. Som presvedčený, že iba nakrátko, lebo cirkus bude pokračovať už čoskoro, keď bude potrebné ju aj ratifikovať.
Jej protivníci majú opäť šancu získať percentá v preferenciách. Neklamme si, opozícii nejde o žiadne ideové presvedčenie, ale iba o hlasy občanov. V čase keď v dôsledku pandémie začal v spoločnosti prevládať odpor ku všetkému čo prichádza zhora, opozícia sa chytila šance burcovať masu aj v prípade obrannej zmluvy.
Predtým to bol lockdown, potom nosenie rúšok, neskôr vakcinácia, obmedzenia v nákupoch a podobne. S pandémiou sa občania akosi zmierili a opozícia hneď pochopila, že treba prísť s niečím novým. Keby nebola zmluva s USA, našla by niečo iné.
Týždeň očami Pavla Urbana: Kollárovcom už nevadia ani Fico a Kotleba, pre vlastné kreslá sa spoja so všetkými
Nebuďme prekvapení, ak sa aj pred parlamentom objavia občania, ktorí budú protestovať proti niečomu, čo ani nečítali. Robertovi Ficovi to veľmi vyhovuje, veď má šancu stať sa lídrom opozície a ukázať Petrovi Pellegrinimu, kto je tu šéfom. Podobná situácia je aj v radoch Republiky a ĽSNS.
Každý bojuje nielen proti vládnej koalícii, ale aj proti svojmu úhlavnému nepriateľovi. Zdá sa, ale môžeme si byť istí, že by veľmi ľahko našli spoločnú reč a urobili zo Slovenska nové Maďarsko alebo Poľsko. Čo na to, že sme v NATO a členom Európskej únie. Tí sú dobrí iba keď dávajú peniaze, ale nie vtedy, keď od nás niečo žiadajú.
Kollár začína obracať kabát
Za zmluvu nečakane bude v parlamente hlasovať aj Boris Kollár. Ešte prednedávnom bol rázne proti, teraz zmenil názor. Ako uviedol, po dôkladnom vysvetlení sa rozhodol zmeniť svoj postoj. Pekné z jeho strany, ale ja za tým vidím jeho ďalší kalkul. Sám si je vedomí, že pre jeho ostatné vyhlásenia o spolupráci s opozíciou v komunálnych voľbách nových voličov nezíska a preto sa treba zapáčiť aj koalícii. Jednoducho je to Kollár.
K tomuto môžeme priradiť aj jeho ochotu pripustiť tisíc vojakov NATO na Slovensko, aj keď je opozícia samozrejme proti. Peter Pellegrini však akosi zabúda, že práve jeho vláda vyslala slovenských vojakov do Pobaltia, kde vycestovali aj s ťažkou výzbrojou.
Týždeň očami Pavla Urbana: Žilinka sa bratá v Moskve. Fico kritizuje to, čo sám pripravil
Výhovorka, že tak urobili, lebo si to želali tamojšie štáty, je smiešna. Jednoducho vtedy tam išli lebo bol premiér a jeho strana v čele krajiny. Vedel, že Slovensko by sa stalo nespoľahlivým členom, ak by tak neurobilo. Teraz mu to nevadí lebo je v opozícii a potrebuje hlasy, aby si zachoval náskok pred Ficom.
Ako som už napísal na začiatku, nejde o žiadne presvedčenie, ale iba o spôsob ako sa dostať k moci. A potom? No potom by možno so všetkým súhlasili.
Žiaľ je to politika, lebo volič si často veľa toho nepamätá. Nepamätá si ani to, čie vrecká sa plnili počas predošlej vlády, pričom tie vrecká nemajú dno.
