Prednedávnom som dostal e-mail od kolegu, ktorý konštatoval, že som jednostranný. Možno áno, ale týždenné udalosti mi ponúkajú to isté.
Boris Kollár sústavne nevie čo chce a zatiaľ vie iba vydierať. Vo vyplatení miliónov eur schránkovým firmám z pandemickej pomoci zatiaľ nevidí problém vo vlastných radoch,
Vyšetrovatelia NAKA by nemali byť vôbec stíhaní. Prokuratúra zatiaľ mlčí aj keď by súd mal byť najvyššia inštancia spravodlivosti.
Dokedy budeme počúvať otca „rodiny“?
Žiaľbohu nenašiel som inú obeť počas minulého týždňa ako už tradičného Borisa Kollára. Šéf smerákov Robert Fico stále melie o nejakom referende, ba priam vydiera prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby sa neoháňala ústavným súdom v jeho pokuse znovu vypísať referendum o predčasných voľbách.
Peter Pellegrini mlčí a poškuľuje po spojencoch z vládnych strán v prípade nového rozloženia politických síl. Igor Matovič stále chápe Kollára, lebo je jediný, ktorý akože chápe jeho.
No, ale vráťme sa ku Kollárovi. Pred týždňom som už písal o jeho koaličnej hre, vlastne že bude blokovať všetko, čo iní navrhnú, len aby sa zapáčil. Je si vedomý, že ľudia boli zvyknutí, aby nemocnicu či súd mali hneď za rohom a preto im otec „rodiny“ chce povedať, že táto zlá koalícia im to chce zobrať. On je však ten hrdina, ktorý tomu zabráni, aj keď tým prídeme možno o peniaze z Európskej únie.
Takmer denne počúvam v miestnej krčme o tom, ako nefunguje zdravotníctvo, lebo doktori neurčia správnu diagnózu. Nikto však nepozerá, či tam bol správny doktor, ktorý tú diagnózu vie aj určiť. Reformu zdravotníctva však odmietajú aj keď by museli ísť iba niekoľko kilometrov ďalej, bez ohľadu na to že by mali lepšie ošetrenie.
O súdnictve netreba ani hovoriť. O priamych väzbách sudcov na lokálnych predákov počúvame každý deň. Reforma, ktorá by mala zabezpečiť aspoň aké-také nezávislé súdnictvo však občanom prekáža. Podľa mňa neprekáža ani toľko samotným občanom, ako samotným sudcom, ktorí si zvykli, že na svojom teritóriu sú oni pánmi. Má to samozrejme pre nich svoje výhody.
No zjaví sa tu Kollár, že veď on tomu zabráni. Samozrejme očakáva, že mu to aj akési percento vo voľbách prinesie, veď predsa on robí pre obyčajných ľudí.
Kde skončili milióny z pandemickej pomoci?
Tí obyčajní ľudia si asi neuvedomujú, že práve v rezorte jeho ministerstva sa vyplatilo viac ako 20 miliónov eur schránkovým firmám z pandemickej pomoci. Minister hovorí, že on za to nemôže a úradníci, ktorí to urobili sú prepustení. Jeho „otec“ Kollár samozrejme len zopakuje jeho slová. Otázne však je, kde milióny skončili.
Prekvapujúce je, že všetky peniaze boli vyplatené práve v jednom okrese. Ak išlo o krok štyroch úradníkov, nešlo o organizovaný čin? Verím, že to prokuratúra vyšetrí. Pardon, generálny prokurátor je predsa nominant Sme rodina. Veď znovu použil známy paragraf 363, aby zbavil obvinenia ďalšieho podnikateľa. No a paragraf 363 môže použiť aj prípade pomoci schránkovým firmám. A znovu tu máme „naši“ a „vaši“.
Pred voľbami aj Kollár hovoril, že tomu bude raz koniec. Samozrejme kým znovu neprišli na rad jeho „naši“ a zrazu je to inak. Veď predsa ešte stále nie je vyriešená jeho podivná autonehoda spred roka.
Otázka je, do kedy to budeme tolerovať, lebo sa znovu vraciame do obdobia predošlej vlády a predsa sme proti tomu hlasovali. Kto konečne povie Kollárovi, že už stačilo.
Dokedy budú vyšetrovatelia NAKA stíhaní?
Odpoveď je jednoduchá. Dovtedy, kým bude generálny prokurátor počúvať toho, kto ho tam nominoval. Súd predsa prijal rozhodnutie, že štyria vyšetrovatelia NAKA boli bezdôvodne stíhaní.
To však pre Maroša Žilinku nič neznamená. Obvinenie voči ním aj naďalej trvá. Dokedy? No predsa, kým sa na vyšších politických miestach nerozhodne opačne.
Pripomeňme, že Žilinku nominovalo práve hnutie Sme Rodina. A znovu sme pri Kollárovi. Je to zároveň aj odpoveď môjmu kolegovi, že som jednostranný, ale len preto, že chcem aby Slovensko bola normálna krajina, bez zásahov politiky do spravodlivosti. Predsa aj prokuratúra by mala byť nezávislá. Je aj skutočne?