BRATISLAVA 6. februára (WEBNOVINY) – Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan, ktorý je na oficiálnej návšteve Slovenska, dnes predsedu vlády Roberta Fica nazval priateľom, ktorý podporuje jeho krajinu na ceste do Európskej únie. Dúfa tiež, že Ficove úspechy na domácej politickej scéne sa nikdy neskončia.
„Keď chcete dať niekomu negatívne stanovisko, je na to široká škála zámienok, ktoré sa dajú na tento účel využiť. Samozrejme, Roberta tu považujem za svojho priateľa, ktorý v tomto ohľade predstavuje výnimku,“ vyhlásil turecký premiér na margo prístupu EÚ a Fica k otázke vstupu krajiny polmesiaca do Únie.
Podľa Fica sme na Slovensku presvedčení, že rokovania medzi Tureckom a EÚ potrebujú nový stimul.
„Slovensko patrí medzi tie krajiny, ktoré podporujú rozširovanie EÚ. Presadzujeme pravidlo, že ak krajina, ktorá žiada o vstup do EÚ, spĺňa všetky podmienky vstupu, má mať právo vstúpiť do EÚ. Ak už táto zásada neplatí, je povinnosťou EÚ, aby to jasne a otvorene povedala,“ uviedol slovenský predseda vlády.
Obrazom: Návšteva tureckého premiéra na Slovensku
Premiéri majú spoločnú jednu vec
Erdogan potvrdil, že Turecko sa bude aj naďalej usilovať o vstup do EÚ, avšak zrejme v budúcnosti nastane chvíľa, keď „si bude treba povedať dosť„.
Za podporu Slovenska sa Erdogan poďakoval. S Ficom má turecký premiér podľa vlastných slov spoločnú jednu vec. „Fico so svojou stranou trikrát vyhral voľby, ja som na tom podobne. Trikrát som bol potvrdený voľbami v mojom úrade,“ doplnil Erdogan.
Fico vyzdvihol, že medzi Bratislavou a Ankarou neexistujú žiadne otvorené politické otázky a sú tu všetky predpoklady na prehĺbenie hospodárskej spolupráce. „Dohodli sme sa, že vyvinieme maximálne úsilie, aby sme liberalizovali vízovú povinnosť do takej miery, aká je možná podľa pravidiel schengenu a legislatívy Turecka,“ konštatoval Fico.
Erdogan prisľúbil zrušenie prekážky v podobe víz
Erdogan mu zasa prisľúbil, že hneď ako sa vráti do Turecka, podnikne príslušné kroky pre to, aby sa prekážka v podobe víz pre Slovákov odstránila. „Verím, že Slovensko recipročne zľaví vízovú povinnosť pre občanov Turecka cestujúcich na Slovensko, najmä tých, ktorí tu cestujú pre šport, vzdelávanie, akademickú činnosť,“ dodal.
Slovensko má ďalej podľa Fica veľký záujem na spolupráci dodávok plynu cez územie nášho štátu.
„Chceme intenzívnejšie spolupracovať v oblasti vedy a výskumu, kde navrhujeme tri konkrétne projekty,“ poznamenal predseda vlády SR. Ide o výskumný projekt v oblasti výroby energie z jadra, spoluprácu v oblasti aplikácie a vývoji bezpečnostných systémov pre potrubia. „Je tu aj návrh na vytvorenie spoločného turecko-slovenského vedeckého výskumného centra so sídlom v Istanbule,“ ukončil Fico.
Turecko
Turci vyznávajú islamské náboženstvo, malé skupiny sú pravoslávni kresťania.
Na území súčasného Turecka bola v staroveku okrem iného chetitská ríša, časť Turecka bola osídlená Grékmi a stala sa súčasťou rímskej ríše a nakoniec byzantskej ríše. Od 11. storočia územie osídľovali Turci.
V roku 1299 sa Osman I. stal prvým sultánom osmanskej ríše, ktorá ako moslimský štát robila výboje do Európy, Ázie a Afriky. Osmanská ríša zanikla v roku 1923, keď založil vojvodca Kemal Atatürk Tureckú republiku.
Atatürk je významnou a uznávanou postavou modernej tureckej histórie, jeho zásluhou bol zrušený posledný sultanát a chalifát a zmizli náboženské školy a dvory. Chlapi odložili féz – prikrývku hlavy a ženám zakázal zahaľovať tvár a odporučil obliekať sa podľa európskeho štýlu. Atatürk tiež zrušil používanie arabského písma a nahradil ho latinkou, zaviedol reformy vo vzdelávaní a právnom systéme, ženy priviedol k volebným urnám, veriacich k verejným bohoslužbám. Viaceré kláštory premenil na múzeá a oddelil náboženstvo od štátu.
Napriek Atatürkovým výrazným zásluhám Turecko najmä v druhej polovine 20. storočia zápasilo s ekonomickými i politickými problémami. Dodnes nie je vyriešený vzťah štátu k takmer 14 miliónom Kurdov, nie je vyriešený ani spor okolo arménskej genocídy v roku 1905 a otázka severnej časti Cypru, ktorú od novembra 1983 Turci okupujú.
Od svojho založenia v roku 1923 funguje turecké hospodárstvo na princípe zmiešanej ekonomiky, hlavným sektorom bolo pôvodne poľnohospodárstvo, no postupne sa presadil priemysel, najmä automobilový, a služby. Turecko je tiež významným náleziskom nerastných surovín a dôležitou zložkou ekonomiky prímorského Turecka je turistický ruch.
Turecko sa mnoho rokov snaží o vstup do Európskej únie (EÚ). Oficiálne prístupové rokovania s Tureckom, ktorých výsledkom by malo byť plnoprávne členstvo krajiny, trvajú už od roku 2005, Ankara však doteraz uzavrela iba jednu z 35 politických kapitol. Hlavnú prekážku v pokroku tvorí najmä odmietanie Turkov uznať legitimitu grécko-cyperskej vlády, ktorú väčšina medzinárodného spoločenstva považuje za jediného zástupcu etnicky rozdeleného ostrova.
Turecko je parlamentná republika, na čele štátu stojí prezident, ktorým je v súčasnosti Abdullah Güll. Výkonnú moc má Rada ministrov na čele s premiérom, ktorým je od roku 2003 Recep Tayyip Erdogan.
Zdroj: sk.wikipedia.org, cs.wikipedia.org, www.mzv.sk, archív SITA