Bratislavské Legiodomy sú v slovenskej architektúre 20. storočia pojmom a tunajšie byty nepotrebujú rozsiahle úpravy, aby boli krásne a jedinečné. Našťastie, architekt Viliam Krížik pristupoval k rekonštrukcii jedného z nich s rozumom aj so srdcom – podobný, o čosi menší byt v tomto súbore totiž kúpili ešte jeho starí rodičia ako mladomanželia a v ňom sa narodil jeho otec, takže vzťah architekta k histórii týchto domov nebol len profesionálny. „Chcel som zdôrazniť pôvodné hodnoty bytu v súbore domov, ktorý je dnes kultúrnou pamiatkou, a pripomenúť atmosféru starého Prešporka 30-tych rokov, keď tieto domy postavili,“ hovorí. „Snažil som sa pritom zachovať zaujímavé nábytkové prvky z rôznych období, ktoré tu slúžili takmer trom generáciám, a transformovať ich na podmienky dnešného života.“
Stopy troch generácií
Byt zariaďovali v troch vlnách, ktoré delilo niekoľko desaťročí, v jeho interiéri sa tak odrážal vkus a názory troch generácií. Po prvých obyvateľoch tu ostal starožitný nábytok: „Nábytok, aký bol moderný v 30-tych rokoch, tu nenájdete,“ hovorí architekt. „V tom čase sa síce v architektúre dostával k slovu funkcionalizmus, z tohto obdobia je známy nábytok v štýle Bauhaus, ktorého typickým prvkom je napríklad ohýbaná rúrková oceľ, tunajší obyvatelia sa však zariaďovali skôr v historizujúcom, eklektickom štýle. Ani tieto domy neboli totiž technicky či konštrukčne progresívne – v tých rokoch sa už stavalo zo železobetónu, Legiodomy však patrili skôr k tradičnej zástavbe. Nakoniec, aj ich autor, architekt Jurkovič, bol už vtedy starší pán, konzervatívny architekt. Aj ľudí, ktorí si takéto bývanie vybrali, teda oslovoval skôr eklekticizmus než moderna,“ vysvetľuje Viliam Krížik.
„V období, ktoré mám veľmi rád, v 60-tych a 70-tych rokoch, sa v byte vystriedali generácie a noví obyvatelia priniesli so sebou aj nové, vtedy moderné zariadenie. V tých časoch sa zariaďovali aj moji rodičia,“ pokračuje architekt. „Prvky z tohto obdobia považujem za veľmi cenné – podľa mňa je úžasné, že ich dizajn je aktuálny aj dnes, po štyridsiatich rokoch.“ Prehliadku architektonických smerov uzatvára súčasný nábytok. Autorom viacerých kusov je Viliam Krížik, ktorý vo svojich návrhoch koncepčne, tvarovým riešením i výberom materiálu vychádzal väčšinou zo slovenskej nábytkovej tvorby 60-tych a 70-tych rokov. „Snažil som sa skĺbiť v jednom priestore tri rôzne štýly a prístup troch generácií k zariaďovaniu – môj súčasný, prístup z čias mojich rodičov a starých rodičov,“ objasňuje svoj zámer. „Chcel som vytvoriť kombináciu pôvodných prvkov z 30-tych a 70-tych rokov minulého storočia s prvkami charakteristickými pre súčasný dizajn, ktoré však nemali v interiéri dominovať.“
Celý článok si môžete prečítať tu.
