KOŠICE 7. mája (WebNoviny.sk) – Vyše 32 percent Slovákov žije od výplaty k výplate a neusporí ani euro. Ďalších 34 percent našetrí sotva desať percent. Vyplýva to z prieskumu Nadácie Partners realizovaného v spolupráci s agentúrou Focus. Podľa prieskumu za to môže nepremyslená spotreba a chýbajúci prehľad o výdavkoch. Prieskum tiež ukázal, kam odchádzajú peniaze slovenských domácností. O jeho výsledkoch v pondelok na tlačovej besede informovali Mária Urbanová z Partners Group SK a odborník na osobné financie Martin Gduľa.
Urbanová uviedla, že až 67 % respondentov je presvedčených, že má dobrý prehľad o svojich financiách, a to aj napriek tomu, že 52 % z nich si nevedie pravidelný prehľad o príjmoch a výdavkoch. Z prieskumu tiež vyplynulo, že až 63 percent domácností má bežnú spotrebu vyššiu ako ideálnych 40 percent z celkových príjmov, pričom 33 percent sa pohybuje na úrovni od 60 do 80 percent. Iba u 15 percent domácností sa bežná spotreba pohybuje v pásme od 20 do 40 percent celkových príjmov.
Podľa odborníka na osobné financie Martina Gduľu sa často mylne domnievame, že na životnú úroveň môžeme vplývať iba výškou nášho príjmu a jeho prípadným zvyšovaním. Tvrdí, že rozhodujúci vplyv má však paradoxne nie príjem, ale to, ako máme pod kontrolou výdavky. „Ovplyvniť výšku príjmov je často náročnejšie ako ovplyvniť výdavky. Na to však potrebujeme získať dôkladný prehľad o finančných tokoch v domácnosti,“ povedal Martin Gduľa. Dodal, že najkritickejšou oblasťou je nepremyslená spotreba domácnosti. Najviac peňazí odchádza na stravu a bývanie, ale značnú časť rodinného rozpočtu pohltí aj nákup kozmetiky, oblečenia, či voľnočasové aktivity.
Podľa prieskumu priemerná domácnosť vynaloží napríklad na stravu 218 eur, na prevádzku bytu dá 157 eur a na dopravu 51 eur, ďalších 49 eur ide na oblečenie a obuv. Ďalších 36 eur dávajú na drogériu a hygienické potreby a 34 eur na telekomunikačné poplatky. „Ľudia nevedia identifikovať a sú doslova až šokovaní sumou, ktorú mesačne vydajú na stravu. Ide napríklad o stravovanie sa v reštauráciách, nákupy. Keď to všetko sčítame dokopy, zistíme, že je až „nereálne“ takúto sumu prejesť,“ opisuje Martin Gduľa. Zároveň dodáva, že nedostatočný prehľad všetkých rodinných výdavkov ovplyvňuje ostatné aspekty správne nastavených rodinných financií.
Za zásadný problémom považuje, že ľudia nepoznajú dôkladne svoje výdavky a majú nesprávne nastavené finančné návyky. „Ak urobíme analýzu príjmov a výdavkov, nájdeme obrovské rezervy. Prvým krokom je treba analyzovať tok peňazí v domácnosti, spoznať svoje výdavky a ich štruktúru. Druhým je nastavenie optimálneho hospodárenia, kde je základným pravidlom – odložím, teda zaplatím sám sebe, a až potom míňam. Tretím krokom je rozdelenie príjmov podľa pravidla 10:20:30:40. Znamená to, že ako prvé začneme tvoriť rezervu odložením desať percent z príjmu, ďalších 20 percent treba odložiť na zabezpečenie budúceho príjmu a na dôchodok. Maximálne 30 percent z príjmov domácnosti môže byť vynaložených na splátky úverov. Spotreba domácnosti by nemala presiahnuť 40 percent z celkových príjmov,“ uviedol Gduľa.