Austrian Golf Open existuje už dvadsaťjeden rokov. Posledných šesť ročníkov bolo zaradených do kalendára European PGA Tour, najvyššej profesionálnej mužskej golfovej súťaže. Predtým niekoľkokrát patril do kalendára nižšej Challenge Tour. Za obdobie jeho existencie sa veľakrát menilo miesto konania, ale najviac sa do povedomia zapísali ročníky, keď sa hral na ihrisku Fontana. Desaťtisícové divácke návštevy a finančná stabilita v podobe sponzorov z bankového a telekomunikačného sektora charakterizovali ročníky 2006 až 2008. V roku 2009 boli najväčším sponzorom turnaja jeho organizátori, marketingovo-športová agentúra Emotion. Vlani ihrisko Fontana odmietlo organizovanie turnaja a na poslednú chvíľu nastalo sťahovanie severozápadne od Viedne, na ihrisko Diamond Country Clubu v Atzenbruggu medzi podunajskými mestami Tulln a Krems. Tu organizátori našli nového mecéna, majiteľa ihriska, ale najmä úspešného realitného developera Christiana Guzyho.
Dozrievanie
Vlaňajší ročník bol najmä previerkou, či organizačný tím je schopný za šesť týždňov zabezpečiť konanie turnaja a pripraviť ihrisko na požadovanú úroveň. Po roku sa na ihrisku veľa zmenilo, aj keď to boli menšie úpravy, ktoré vychádzali z požiadaviek profesionálov. Kompletným redizajnom prešla jamka číslo osem, ktorej layout vytvoril Miguel Ángel Jiménez. Ihrisko má primeranú dĺžku 6 750 metrov, dominantnou charakteristikou sú úzke ferveje, pieskové a vodné prekážky a jazero, ktoré zasahuje do hry na väčšine jamiek. Nedostatočné je zatiaľ zázemie na konanie turnaja najvyššej kategórie, nielen pre organizátorov, ale najmä pre divákov, ktorých tu zatiaľ nechodia desaťtisíce, ale usporiadatelia v to každoročne dúfajú.
Hviezdy po štyridsiatke
Vstup titulárneho sponzora, spoločnosti Lyoness, ale aj poisťovne Generali do tohtoročného turnaja znamenal istotu finančnej dotácie na ceny vo výške jedného milióna eur a zároveň možnosť pozvať na štart tri hviezdy svetového golfu. Američana Johna Dalyho, Španiela Miguela Ángela Jiméneza a Íra Pádraiga Harringtona. Hoci sú všetci už štyridsiatnici, rozhodne patria k svetovej špičke a pre divákov sú určite veľkým lákadlom.
Problémový John
Enfant terrible profesionálneho golfu Američan John Daly mal na turnaj prísť už v roku 2009, ale vtedy sa na poslednú chvíľu pre údajné zranenie ospravedlnil. Tentoraz doletel aj s deväťročným synom Johnom-Patricom a počas dvoch dní pobytu na turnaji rozhodne potvrdil svoju povesť zlého chlapca. Oba dni bojoval o prechod do finále. Prvý deň hral dve nad par, čo mu dávalo nádeje na kat, ale druhý deň sa mu stala osudnou pätnásta jamka, kde zahral do vody, v návale zlosti do nej hodil aj golfovú palicu. Za následné nesprávne dropovanie sa dostal do sporu s rozhodcom, ktorý sa skončil jeho odchodom z ihriska. Zanechal na ňom však dostatok maršalov, ktorí si kúpili a hrdo obliekali jeho povestné golfové nohavice.
Domáci Španiel
Počas štyroch dní asi najviac divákov sprevádzalo po ihrisku charizmatického „El Mecánica“. Ten sa okrem Čeladnej cíti ako domáci hráč už aj v Atzenbruggu a diváci mu to aj dávali najavo. Španielski golfisti boli na Austrian Golf Open v ostatných dvoch rokoch veľmi úspešní, hoci tento rok ani víťaz z roku 2009 Rafael Cabrera-Bello, ani obhajca vlaňajšieho titulu José Manuel Lara, neprešli do finále. Jiménez určite veľmi túžil vyhrať na svojom ihrisku, rovnako ako každoročne by to chcel aj na Czech Open, ale konečný výsledok – 5 bol o ranu menej aj na umiestnenie v prvej desiatke turnaja.
Nenápadný velikán
Tretia hviezda svetového golfu sa po ihrisku pohybovala veľmi nenápadne a bez masového záujmu. Trojnásobný víťaz turnajov kategórie major, štvornásobný člen víťazného tímu na Ryder Cupe Harrington sa správal presne opačne ako „Big John“, ale rovnako potvrdil povesť hviezdy proti svojej vôli. Nenápadnosť Harringtona mala aj pozitívnu črtu. Nevzbudzoval očakávania favorita turnaja. A tak jeho výsledok – 1 nepriniesol žiadne emócie.
Domáci nesklamali
Na rozdiel od ženského golfu, kde Rakúšanky na domácom profesionálnom turnaji neprešli do finále, muži rozhodne domácemu publiku urobili radosť. Do víkendového finále ich postúpilo sedem vrátane niekoľkých amatérov. Očakávania však nenaplnili divácki favoriti. Marcus Brier má problémy s kartou pre budúci rok, pretože by na ňu potreboval nielen prejsť katom, ale aj dobré umiestnenie a oboje sa mu v tejto sezóne nedarí. Martin Wiegele má síce tento rok najlepší v doterajšej kariére, ale na domácej pôde nebol úspešný. Jeho métou asi nebolo tridsiatedeviate delené miesto. Prekvapením, rovnako ako vlani, bol šestnásťročný amatér Matthias Schwab. Do víkendového finále vstupoval v TOP 5 s pozoruhodným výsledkom – 5, ale tak ako minulý rok psychicky neuniesol tlak a turnaj skončil s výsledkom + 1, len o ranu horšie než Wiegele. Domácim favoritom bol však od začiatku do konca Bernd Wiesberger. Tomu síce zatiaľ chýba víťazstvo, ale v prvej päťke bol už tento rok dvakrát. Rakúskemu golfu, ale najmä turnaju by víťazstvo domáceho hráča pomohlo. Výsledok – 8 bol vynikajúci, zaručil delené piate miesto, no na víťaza mu chýbali štyri rany.
Nováčikovia favoritmi
Štartové pole turnaja bolo kvalitné, aj keď ho podobne ako v Čeladnej kvôli nízkej dotácii na finančné ceny netvorili hráči prvej tridsiatky rebríčka, ani nijako veľmi známe mená. Po prvom dni sa v čele vytvorila skupina hráčov s dobrým výsledkom – 5, ktorú tvorili Joost Luiten z Holandska, Daniel Gant z Austrálie a Thomas Norret z Dánska. O ranu lepší bol len Liam Bond z Walesu, ktorý však v nastúpenej ceste ďalšie dni nepokračoval. Naopak, Norret do finálového dňa vstupoval z najvyššej pozície, nasledovaný Angličanmi Kennethom Ferriem, Robertom Colesom a Simonom Wakefieldom, prvú päticu uzatváral Luiten. Finále predstavovalo najmä súboj týchto hráčov o umiestnenie, pričom Coles s kolom za 74 rán zo záverečných súbojov vypadol. Dramatický záver turnaja predstavoval holandsko-anglický trojboj na záverečnej jamke. Nakoniec anglická dvojica skončila turnaj s rovnakým výsledkom -12 a rozhodovalo sa, podobne ako vlani, v rozstrele. Tentoraz sa proti sebe postavili Ferrie a Wakefield a vyhral lepšie patujúci Kenneth Ferrie. Dodržal tak doterajšiu tradíciu turnaja, že ho vyhrávajú neznámi hráči, ktorí sa tým dostanú do povedomia. Druhou tradíciou je, že zatiaľ nikto z doterajších víťazov titul neobhájil. Možno sa ju Ferriemu o rok podarí narušiť.