Hranica medzi zdravou pozitivitou a toxickou pozitivitou je pomerne tenká. Upozornila na to psychologičkaBarbora Bálintová.„V spoločnosti, kde sa úsmev stal normou a zaznievajú frázy ako „všetko je, ako má byť“ , je častokrát nepríjemné byť úprimný. Najmä vtedy, keď ide o vlastnú bolesť, smútok, strach alebo hnev,“ uviedla psychologička pre SITA.
Namiesto otvoreného zdieľania tak často počúvame „hlavu hore“, „mysli pozitívne“ alebo „mohlo byť aj horšie“. Aj keď to možno na prvé počutie znie povzbudivo, môže to byť v skutočnosti veľmi vzdialené skutočnej empatii. Práve tu sa podľa psychologičky začína toxická pozitivita.
Popieranie negatívnych emócií a ich nahrádzanie
Bálintová toxickú pozitivitu opisuje ako nátlak na neustále pozitívne myslenie – bez ohľadu na okolnosti, realitu a psychický stav človeka. „Nie je to zdravý optimizmus. Nie je to viera, že veci sa môžu zlepšiť. Je to popieranie nepríjemných emócií a ich nahrádzanie frázami, ktoré majú navonok znieť správne, ale v skutočnosti odmietajú prežívanie – naše aj cudzie,“ upozornila psychologička.
Najprv všetci ostatní, až potom ja. Trpíte záchranárskym komplexom? Takto ho porazíte - ROZHOVOR
Vysvetlila, že dravá pozitivita uznáva, že človek prechádza ťažkým obdobím. „Dovoľuje mu cítiť všetko, čo prežíva – aj keď je to smútok, zúfalstvo, zlosť. Zároveň si však zachováva vieru, že to prejde, že sa dá hľadať cesta von,“ spresnila odborníčka. Toxická pozitivita podľa nej, naopak, hovorí: „Nepociťuj to. Usmievaj sa. Buď vďačný.“ A to aj vtedy, keď vnútri „kričíme“.
Potláčané emócie majú psychické aj fyzické dopady
Psychologička upozornila, že človek, ktorý si dlhodobo nedovolí prežívať bolesť, frustráciu či smútok, ich nevymaže – len ich zatlačí hlbšie.„V tele a psychike sa však nič nestratí. Potlačené emócie sa časom menia na únavu, podráždenosť, úzkosť alebo fyzické príznaky – bolesti hlavy, napätie, nespavosť,“ vysvetlila odborníčka.
Navonok tak človek síce môže vyzerať vyrovnane, no vnútri sa mu hromadí napätie, ktoré jedného dňa exploduje, či už to bude vo forme výbuchu, kolapsu alebo pocitu úplného vyhorenia.„Toxicky pozitívny človek tak môže byť skutočne ako časovaná bomba – nie preto, že by bol zlý, ale preto, že si nedovolil byť autentický,“ doplnila psychologička.
Znevažovanie pocitov iných
Toxická pozitivita nie je podľa Bálintovej len vnútorná pasca, ale má aj veľmi reálny vplyv na ľudí okolo nás. „Predstav si, že niekomu dôveruješ, otvoríš sa mu v ťažkej chvíli a on ti odpovie: „Buď vďačný za to, čo máš“. „Pozri sa na to z lepšej stránky“. „Všetko sa deje z nejakého dôvodu“. Takéto frázy môžu znieť ako výsmech, aj keď boli myslené dobre. Minimalizujú tvoju bolesť, znevažujú tvoje pocity. Výsledok? Človek sa uzavrie, prestane hovoriť pravdu a začne pochybovať o vlastnej emocionalite. Cíti sa nepochopený. Nevidený. Neprijatý,“ povedala psychologička s tým, že nie všetko sa dá prekonať úsmevom a nie všetko sa dá vyriešiť vďačnosťou. „Niekedy je jediná správna reakcia: zostať, počúvať a povedať: „chápem, že je to ťažké,“ dodala.
Žiarlivosť: Emócia, ktorá môže ničiť alebo varovať
Skutočná sila tak podľa nej nespočíva v tom, že sa tvárime, že je všetko v poriadku, ale v tom, že si dovolíme cítiť aj negatívne emócie – a dovolíme to aj druhým. „Byť pozitívny nie je zlé. Ale byť násilne pozitívny za každú cenu, to môže byť škodlivé – pre nás aj pre druhých,“ povedala Bálintová, podľa ktorej človek niekedy potrebuje práve opak, a to priestor na smútok, zlosť či sklamanie. „Až keď týmto pocitom dáme miesto, môžeme ich aj spracovať. A až potom sa prirodzene dostaví aj tá ozajstná, nie vynútená, pozitívna emócia: pokoj,“ tvrdí odborníčka.
Toxická pozitivita ubližuje partnerskej komunikácii
Toxicky pozitívny človek môže síce pôsobiť príjemne, usmiato a neustále v dobrej nálade, no v partnerskej komunikácii sa podľa odborníčky ukazuje, aká náročná môže byť takáto dynamika. Tým, že sa takýto človek vyhýba všetkému nepríjemnému či emocionálne náročnému, sa jeho okruh tém prudko zužuje len na ľahké a pekné témy.
„Témy ako smútok, frustrácia, zranenie či konflikty sa buď okamžite otočia do pozitívna, alebo úplne odmietnu. Frázy typu „netreba to riešiť, veď bude dobre“, „nezaoberaj sa tým“ alebo „mysli radšej na niečo pekné“ môžu na prvý pohľad znieť upokojujúco, no v skutočnosti vytvárajú medzi partnermi bariéru,“ upozornila Bálintová.
Vysvetlila, že pre človeka, ktorý sa chce úprimne otvoriť alebo pomenovať problém, môže byť tento prístup zraňujúci – nie preto, že by ten druhý nechcel počúvať, ale preto, že nevie, ako zvládať skutočné emócie. V takomto vzťahu sa tak podľa odoborníčky časom objavuje frustrácia, emocionálne odpojenie a pocit, že partner nesmie byť sám sebou.
„Toxická pozitivita v komunikácii totiž neponúka útechu – ponúka únik. A ak sa vo vzťahu dlhodobo nedá hovoriť o tom, čo partnera ťaží, vzťah stráca svoju hĺbku aj bezpečie,“ uzavrela psychologička.
