- aktualizované 2. júla 2024, 15:54
Každý, kto odmietne primeranú pracovnú ponuku, príde alebo mu bude krátená dávka v hmotnej núdzi. S takýmto legislatívnym návrhom prichádza minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.
Ľudia zneužívajú systém
Ako ďalej uviedol na tlačovej besede, na Slovensku síce evidujeme historicky najnižšiu nezamestnanosť, napriek tomu máme 165-tisíc nezamestnaných a približne 83-tisíc voľných pracovných miest. „Medzi nezamestnanými sú aj ľudia, ktorí nechcú pracovať, ktorí sú leniví a ktorí využívajú, alebo lepšie povedané, zneužívajú systém,“ vyhlásil minister.
Vyššie opatrovateľské príplatky a nový režim odľahčovacej služby. Erik Tomáš predstavil reformu sociálnych služieb (video)
Podľa jeho slov treba v tejto oblasti už konečne urobiť poriadok, alebo sa o to aspoň pokúsiť. „Chceme zamestnať čo najviac ľudí a otvorene priznávam, že chceme do práce dostať čo najviac Rómov,“ pokračoval ďalej Tomáš. Do jesene chce rezort práce pripraviť legislatívny zámer, následne avizuje o návrhu aj politickú aj celospoločenskú diskusiu.
Zmeny v režime prác vo verejnom záujme
Každý jeden zamestnaný Slovák bude podľa ministra prínosom pre štát. Ako priblížil, ich návrh by mal byť podobný modelu, ktorý už funguje pri prácach vo verejnom záujme. „My totiž chceme aby sa ľudia nielen aktivizovali, ale aby sa reálne zamestnali,“ zdôraznil Tomáš.
Ak pritom primeranú pracovnú ponuku nezamestnaný odmietne, odobratie alebo krátenie dávky v hmotnej núdzi bude na obdobie 12 mesiacov, ak však vhodná ponuka nebude, dávku nebude možné odobrať.
Minister taktiež predstavil zmeny v režime prác vo verejnom záujme. Aktuálne je obyvateľ povinný ich vykonať len na území svojej obce, po novom by už mal byť povinný ich vykonať aj na širšom území.
Realitou by taktiež mala byť kategorizácia výšky aktivačného príspevku. Najnižší by mali dostať ľudia, ktorí sa rozhodnú iba pre malé obecne služby, vyšší tí, ktorí sa budu chcieť rekvalifikovať či vzdelávať a najvyšší ti, ktorí sa riadne zamestnajú.
Tomáš zdôraznil, že predpokladom týchto zmien je, aby bolo na trhu dostatok vhodných voľných pracovných pozícií a zároveň, aby sa týkali všetkých regiónov Slovenska. Preto rozbehol rokovania s Úradom vlády SR ako aj s rôznymi ministerstvami.
Návrh vzbudzuje veľa otázok
Podľa podpredsedníčky Progresívneho Slovenska (PS) a Výboru NR SR pre sociálne veci Simony Petrík vzbudzuje návrh ministra práce veľa otázok.
“Minister v tejto chvíli nevie garantovať, či štát vôbec dokáže vygenerovať dostatok pracovných miest, ktoré budú typom práce aj regionálnym rozložením vhodné pre dlhodobo nezamestnaných. Zároveň nepovedal, či si budú môcť uchádzači medzi ponukami vyberať. Veľmi vágne hovoril aj o počte a štruktúre ľudí, ktorých by sa odobratie či krátenie dávky týkalo,” uviedla Petrík.
Zámer nerieši skutočný problém so zamestnanosťou
Zároveň upozornila, že tento návrh môže znamenať zvýšené náklady pre samosprávy, pretože financujú napríklad ošatenie či zdravotné prehliadky ľudí pri aktivačných prácach.
“Ak skutočne príde k nárastu tohto typu pracovných miest, nie je jasné, či budú náklady naďalej niesť obce, alebo ich na seba preberú úrady práce. V PS si preto chceme počkať na konkrétne kontúry návrhu,“ zdôraznila poslankyňa. Je pritom pripravená sadnúť si s ministrom za jeden stôl a jeho návrh konzultovať ešte predtým, ako sa rozbehne legislatívny proces.
Podpredsedníčka sociálneho výboru si taktiež myslí, že zámer nerieši skutočný problém so zamestnanosťou na Slovensku.
“Čelíme masívnemu odlivu kvalifikovaných ľudí kvôli zlým podmienkam, vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu zamestnávateľov aj zamestnancov a prekážkou často býva aj zbytočná administratíva,” uzavrela Petrík.
