Čo je podľa vás hlavným tajomstvom úspechu?
Neexistuje jedno tajomstvo úspechu. Keby bolo, tak by ho poznali všetci. Určité veci sú spoločné. Veci, ktoré spájajú úspešných ľudí a tie, ktoré spájajú neúspešných ľudí. Veci, ktoré vedú k úspechu však nepatria medzi tie, ktoré by sa páčili. Napríklad poctivosť. Za veľkými obchodmi je zbytočné hľadať poctivosť. Niekto povie, že vierou v Boha dosiahne úspech. Veľa ľudí neverí a predsa sú úspešní. Medzi najbohatšími ľuďmi sú dvaja Indovia. Tí dokonca veria vo viacerých bohov. Treba si uvedomiť, že život nie je román. Narodil som sa so svojim postihnutím, ale väčšina ľudí trpiacich tým istým sa dostáva do sociálnej smrti. Ja mám určitú vnútornú motiváciu, ctižiadostivosť, niečo čo ma poháňa vpred, ale to je vrodené. Aj keby som nemal Touretteov syndróm, ale mal by všetky ostatné ľudské vlastnosti, ktoré mám teraz, tak by som bol určite úspešnejší. Mám vnútornú motiváciu a k tomu Touretteov syndróm, ten ma však brzdí.
Ako ste sa v minulosti vyrovnali s vašim postihnutím?
Tiky sťažujú koncentráciu – musíte stále niečo robiť a tým pádom rušíte učiteľa, takže mnohí takí ako ja skončia vo zvláštnych školách. Keď som bol v tretej triede učiteľka odporučila rodičom, aby ma preradili do špeciálnej školy. Navštívil som psychologičku a tá povedala mojej mame, že som síce iný, ale určite by ma neodporúčala do osobitnej školy. Moja choroba spôsobuje to, že sústrediť sa je pre mňa veľmi náročné. Navyše som disgrafik. Keď sme na gymnáziu robili IQ testy, tak som ich nevyplnil. Nebol som schopný za 20 minút prečítať zadanie a vyriešiť rébus. Čím viac sa snažím, tým je to horšie.
Ale aj napriek tomu ste skončili vysokú školu…
Áno, to je pravda. Mám skončené inžinierske štúdium na Technickej univerzite vo Zvolene. Som vyštudovaný drevár, ale to nie je vec, ktorá by mi išla. Poznám sa s dvoma ľuďmi trpiacimi tým istým postihnutím, ktorí majú skončenú vysokú školu. Jeden z nich je lekár.
V takých situáciách je určite dôležitá podpora blízkych.
Tak to je samozrejmosť. Ale napríklad s rodičmi som sa o mojom postihnutí nikdy nerozprával. Brali to tak, že je to normálne. Som najmladší z troch synov a stále ma brali ako normálneho, aj keď vedeli, že som iný. Zvykli si.
Keď sa pozrieme do minulosti, tak napríklad Mozart alebo Charles Dickens mali tiež Touretteov syndróm. Badáte znaky, ktoré by vás spájali?
To je taká zavádzajúca myšlienka. Ako aj to, že ľudia, ktorí majú tento syndróm majú tvorivý talent. Myslím si, že ľudia postihnutí týmto syndróm sú z hľadiska tvorivosti tak isto tvoriví ako normálny človek. Ezoterici mi hovoria, že moje ochorenie je dar, ale mňa brzdí a vyčerpáva. Umelci sú na očiach verejnosti, ale je veľmi veľa ľudí, ktorí majú tento syndróm a sú absolútne neúspešní. Touretteov syndróm nemá vplyv na úspech. Napríklad príbeh človeka, ktorý vyfajčí dve škatuľky cigariet denne a vypije fľašu tvrdého alkoholu, dožije sa 93 rokov. Je to príbeh, ktorí zavádza ale zaujme. Ale to, že väčšina ľudí sa pri tomto počine dožije o 40 rokov menej o tom sa už nehovorí, lebo to nie je príjemné. Tak isto Mozart, Dickens s Touretteovým syndróm boli a sú známi, ale nikto nespomenie trápenie tých neúspešných.
Vďaka čomu ste sa dostali do povedomia verejnosti vy?
To bol taký komplex. Skončil som vysokú školu, bol som neúspešný podnikateľ. Predával som poistky a začalo sa mi dariť. Aj napriek tomu, že mám tiky, chrochtám a smrkám ma môj šéf vyslal, aby som školil iných predajcov. Do povedomia som sa dostal aj vďaka mojim knihám. Napísal som sedem kníh, z ktorých najpredávanejšia je momentálne Debordelizace hlavy. Taktiež sme pripravili štyri diely videoškolenia Inštinkt zabijaka. Spoločne s manželkou sme pripravili pre pracovne vyťažených samoukov CD nosiče Revoluční angličtina a nemčina. Taktiež som členom združenia pacientov Touretteovho syndrómu ATOS v Česku.
Tak teda postupne. Ako sa začala vyvíjať vaša kariéra?
Po skončení štúdia na vysokej škole som si založil firmu na výrobu nábytku. Od začiatku som urobil veľa chýb. Počas svojho podnikania som mal dlhy vyše päť miliónov. Vtedy prišiel za mnou kolega a ponúkol mi prácu predajcu poistiek. Rázne som to odmietol. Po polroku prišiel opäť. Bol som zadlžený a tak som nemal na výber a zmluvu som podpísal. Opäť som bol neúspešný v tom, čo som robil. Začalo ma však zaujímať, ako môže byť poisťovák úspešný. Zaujímal som sa o to viac, študoval som to. Bol to dlhý proces. Neskôr som sa naučil ako požiadať ľudí o peniaze. Naučil som sa pár manipulačných techník čo urobiť preto, aby to, čo ponúkam niekto kúpil. Nazývam to inštinkt zabijaka. Po ponuke požiadať peniaze tak, aby ste dosiahli úspech. Bol som rekordman. Mal som 59 neúspechov, najviac zo všetkých. Pre takú trúbu ako ja ani trúbu nemali. Neskôr ma naučili fígeľ. To, čo som hovoril predtým som rozprával stále, ale na záver som použil manipulačnú techniku. Čím viac som chcel a snažil som sa, tým mi to išlo lepšie.
Ktorá manipulačná technika platí na ľudí najčastejšie?
Každý jeden z nás je iný. Spoločné sú len emócie. Chce to len rozum, odhadnúť ľudí a použiť na nich správnu manipulačnú techniku. Veľa študujem. Mám prečítaných nespočetne veľa kníh o psychológii a hlavne knihy o histórii, pretože ľudia robia to isté. Veci a história sa opakujú. Ja viem, že viem, ale ako to viem, to neviem. Viem, že keď sa pozriem na jedného klienta, tak mu ponúknem viac peňazí, inému dám napríklad viac času na premyslenie.
V čom spočíva myšlienka spomínanej teórie Inštinkt zabijaka?
Je to o nájdení nespravodlivých výhodách a použiť ich vo svoj prospech v správny okamih. Týmto pojmom sú pomenované aj videoškolenia, ktoré sme vydali. Niektorým ľuďom sa však toto slovné spojenie nepáči a tak sme to premenovali na Marketingová psychológia. Videoškolenia majú štyri diely. Príkladom inštinktu zabijaka je osudný okamih. Ľudia sa asi 90 000 hodín venujú tomu, ako dosiahnuť úspech a zarábať peniaze. Potom sú zásadné okamihy, to je asi 10 hodín, keď o všetko prídete. Napríklad, zlé podnikateľské rozhodnutie, svadba, zle uzavretá poistka. Je to o nájdení okamihov, kedy určite zarobíte alebo si poviete, že teraz musím uspieť. Veľa ľudí podpíše poistky rýchlo, aby mali poisťováka z krku a nakoniec zistia, že sú podpoistení. To je príklad zásadného okamihu.
Na Slovensko ste prišli aj preto, aby ste informovali o vašej poslednej verejnej prednáške v Bratislave. Prečo ste sa rozhodli skončiť s vašim verejným vystupovaním?
V roku 2008 som sa rozhodol, že začnem školiť manažérov. Z môjho pohľadu, nie som typickým školiteľom, ktorý v pondelok začne a v piatok skončí. Je to pre mňa dosť nervovo náročné a ja dosť dobré zdravie nemám. Skončím školenie a dva dni ležím. Je to pre mňa vyčerpávajúce. Na druhej strane, snažím sa byť na všetky moje prednášky poctivo pripravený. Každý kto sa príde školiť dostane moju knihu o dosiahnutí úspechu. Na bratislavských Pasienkoch sa 21. mája uskutoční moja posledná verejná prednáška, ktorej sa môže zúčastniť ktokoľvek. A keďže sa bude rozprávať veľa a chcem, aby si ľudia z mojich prednášok aj niečo odniesli, tak nahrávku z tohto podujatia sa návštevníkom pošle.
Zhovárala sa Katarína Gáliková
