BRATISLAVA 24. júna (WEBNOVINY) – Ciele novovznikajúcej vládnej koalície obsiahnuté v programových tézach dávajú dobrý základ pre konsolidovanie a skvalitnenie riadenia verejných financií. Konštatujú to analytici oslovení agentúrou SITA, ktorí však dodávajú, že dôležité budú najmä konkrétne opatrenia. Ambície ako ústavný zákon o vyrovnanom štátnom rozpočte v strednodobom horizonte či o fiškálnom pravidle pre hrubý verejný dlh, podobne ako stransparentňovanie verejných financií a zavedenie pravidiel na obmedzenie schvaľovania návrhov s negatívnym dopadom na verejné financie sú pozitívnym signálom.
„Už z téz je cítiť, že nová vláda nestavia konsolidáciu deficitu verejných financií na vedľajšiu koľaj. Je teda naozaj pravdepodobné, že pokiaľ dôjde k zefektívneniu fungovania štátnej správy, šetreniu, privatizácii a zlepšeniu podmienok pre podnikanie, je dosiahnutie cieľa vyrovnaného rozpočtu v strednodobom horizonte reálne,“ uviedol analytik VÚB banky Martin Lenko. Tézy je možné z hľadiska dlhodobej stratégie vnímať pozitívne aj podľa Michala Mušáka zo Slovenskej sporiteľne. „Mnohé z opatrení znižujú riziká, že verejný dlh sa v budúcnosti vymkne spod kontroly,“ dodal. Za najzaujímavejšie záväzky z programových téz z oblasti verejných financií analytik ČSOB Marek Gábriš označil zákon o vyrovnanom štátnom rozpočte v strednodobom horizonte a zákon o fiškálnom pravidle. „Tu však zrejme bude potrebná širšia zhoda, keďže má ísť o ústavné zákony,“ povedal.
Ekonomickí analytici sa však zároveň zhodujú, že tieto opatrenia samotné na želanú konsolidáciu verejných financií stačiť nebudú. „Bude treba aj škrtanie výdavkov, takže sa uvidí, ako sa konkrétne tejto úlohy vládne strany zhostia,“ konštatoval Gábriš. Michal Mušák zo Slovenskej sporiteľne dodáva, že program je málo konkrétny ohľadne znižovania schodku počas tohto a budúceho roku. „Jedným z mála opatrení v tomto smere je rušenie výnimiek v daňovej oblasti. Úspešnosť konsolidácie verejných financií tak bude závisieť od toho, nakoľko bude vláda schopná zefektívniť výdavky v štátnej správe,“ povedal.
Podľa Martina Lenka z VÚB banky však budú ku konsolidácii deficitov a znižovaniu dlhov jednotlivé štáty Európskej únie, vrátane Slovenska, tlačené aj vonkajšími vplyvmi. Napríklad vytvorením spoločného postupu v tejto oblasti na európskej úrovni, no najmä samotnými finančnými trhmi. „V tomto smere nasadilo pre ostatných latku vysoko Nemecko, ktoré nedávno predstavilo naozaj výrazné škrty verejných výdavkov. Ak budú chcieť ostatné štáty únie udržať s Nemeckom krok, budú musieť v nasledujúcich mesiacoch minimálne preukázať snahu uskutočňovať reformy,“ uviedol Lenko s tým, že v opačnom prípade ich trh potrestá za nečinnosť rastom rizikových prirážok.
Novovznikajúca vláda si okrem konsolidácie a stransparentnenia verejných financií zahrnula do programových téz okrem iného aj nezvyšovanie daňového zaťaženia, nezavádzanie nových daní, zjednotenie výberu daní, odvodov a ciel či preskúmanie možnosti zníženia dane z nafty na minimum požadované Európskou úniou. Zároveň avizuje rušenie výnimiek v zákone o dani z príjmov. Zjednodušiť chce aj administratívu smerom k občanom a firmám napríklad zjednodušením poplatkového systému, zrušením kolkov, zjednodušením daňového priznania a iných výkazov. Do programových téz sa však dostali okrem iného aj opatrenia smerujúce k zefektívneniu hospodárenia samospráv či návrat regulácie hazardných hier do stavu spred roku 2009.
SITA
