GAZA 16. novembra (WEBNOVINY) – Palestínski ozbrojenci vypálili v piatok z Pásma Gazy rakety na izraelský Tel Aviv aj Jeruzalem vôbec prvýkrát v histórii palestínsko-izraelského konfliktu.
Výsledkom najnovšieho konfliktu je zatiaľ 28 mŕtvych Palestínčanov vrátane vysokého predstaviteľa hnutia Ahmada al-Džaabarího, traja mŕtvi občania Izraela a viac ako 270 zranených.
Tel Aviv bol terčom raketového útoku aj vo štvrtok. Jedna strela dopadla do mora, ďalšia na predmestie.
Išlo o prvý raketový útok na Tel Aviv od vojny v Perzskom zálive v roku 1991, keď mesto zasiahli iracké strely Scud. Izraelská protiraketová obrana Iron Dome zachytila 130 striel Hamasu.
Raketové útoky palestínskych radikálov predstavujú „veľmi významný vývoj “ v konflikte medzi Izraelom a Palestínčanmi. Uviedol to líder libanonského Hizballáhu Hassan Nasralláh. „Izrael bol prekvapený z raketových útokov a treba povedať, že tie zasiahli aj jeho hlavné mesto,“ cituje agentúra AFP slová Nasralláha.
Izraelské lietadlá vykonali v piatok ráno niekoľko leteckých útokov v Pásme Gazy ako aj v meste Gaza.
Obrazom: Izrael bombarduje Gazu
Lietadlá zničili budovy ministerstva vnútra využívané na vydávanie a obnovovanie pasov.
Podľa svedkov zasiahnuté boli aj tréningové centrá používané palestínskymi militantnými skupinami. Izraelské armádne zdroje však varujú, že na palestínskej strane sú veľké množstvá zbraní úmyselne uskladňované vo vnútri domov, v ktorých bývajú civilisti.
„Nebudeme tolerovať raketové útoky na civilistov,“ povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok.
Už aj tak vysoké napätie v regióne tak naďalej narastá a minister obrany židovského štátu Ehud Barak vo štvrtok povolal do služby 30-tisíc vojakov v zálohe, ktorí budú pripravení v prípade potreby plniť bojové úlohy.
„Ako ďalšia časť operácie Pilier obrany bolo povolaných 16-tisíc vojakov v zálohe,“ povedal hovorca ministerstva pre agentúru AFP.
„Minister obrany schválil 30-tisíc a my rozhodneme, koľko z nich povoláme,“ povedal pre televíziu Channel 2 brigádny generál Yoav Mordechai a dodal, že „všetky možnosti sú na stole“. Na Izrael od začiatku operácie Pilier obrany bolo z Gazy vystrelených doteraz 400 rakiet.
Kľúčové udalosti najnovšieho konfliktu medzi Izraelom a Hamásom
14. novembra
– Veliteľ ozbrojeného krídla palestínskeho hnutia Hamás Ahmed al-Džabarí zahynul pri izraelskom leteckom útoku v meste Gaza. Izraelská armáda tiež uviedla, že cieľom jej leteckého útoku bol veliteľ vojenského krídla Hamásu al-Džabarí, ktorý bol „priamo zodpovedný za viaceré útoky na Izrael“. Al-Džabarí bol na čele izraelského zoznamu nahľadanejších osôb. Hovorca armády Avital Leibovich uviedol, že nálet bol začiatkom operácie Pilier obrany proti ozbrojeným skupinám operujúcim v Pásme Gazy, ktoré ostreľujú izraelské územie.
– Ozbrojené krídlo Hamásu, Brigády Izzidín al-Kasám už pohrozili odplatou. „Izrael otvoril brány do pekla,“ uviedla skupina vo vyhlásení. Jej bojovníci budú podľa vyhlásenia pokračovať v „ceste odporu“.
– Egypt (prvý arabský štát, ktorý podpísal mierovú dohodu s Izraelom) stiahol svojho veľvyslanca z Tel Avivu.
– Egyptská islamská Strana slobody a spravodlivosti, na čele ktorej stál terajší egyptský prezident Muhammad Mursí, uviedla, že krajina nebude viac tolerovať izraelské útoky na Palestínčanov.
15. novembra
– Útoky izraelskej armády zabili počas náletov na Gazu 11 civilistov. Traja Izraelčania prišli o život, keď raketa odpálená z Pásma Gazy zasiahla juhoizraelské mesto Kirjat Malachi.
– Tisíce Palestínčanov sa zúčastnilo pohrebu lídra Hamásu Ahmeda al-Džabarího.
– Izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že židovský štát vykoná všetky opatrenia, aby zabránil raketovým útokom z Gazy. Hamás vylúčil možnosť prímeria.
– Svet vyzýva Izrael aj Hamás k zdržanlivosti.
– Irán označil konanie Izraela ako „organizovaný terorizmus,“ egyptský prezident Mursí hovorí o „neprijateľnom“ kroku zo strany židovského štátu, Turecko vyhlásilo, že ide o „zločiny proti ľudskosti“.
– Raketa vypálená z Pásma Gazy zasiahla štvrté najväčšie izraelské mesto Rišon le-Cion ležiace približne 15 kilometrov juhovýchodne od Tel Avivu. Raketa nespôsobila nijaké škody ani zranenia. Podľa expertov ide o iránsku raketu Fajr 5 z arzenálu Hamásu s dosahom približne 75 km. Išlo o prvý raketový útok na Tel Aviv od roku 1991.
16. novembra
– Izraelské lietadlá vykonali v piatok ráno niekoľko leteckých útokov v Pásme Gazy ako aj v meste Gaza. „Doteraz zaútočili asi 130 krát,“ povedal Islám Šahwán, hovorca ministerstva vnútra Hamásu. Izraelská armáda potvrdila, že útoky pokračujú a že v noci zo štvrtka na piatok zasiahlo izraelské územie 11 palestínskych rakiet vypálených z Gazy.
– Ďalšia palestínska raketa dopadla v piatok do mora pri Tel Avive. Mestom sa ozval výbuch a sirény oznamujúce raketový útok. Televízne zábery ukazovali, že ľudia bežali k úkrytom, alebo si ľahli na zem. Ozbrojené krídlo Hamásu oznámilo, že na mesto vystrelilo strelu Kasám.
– Izraelský minister obrany Ehud Barak vydal rozkaz k rozmiestneniu tankov a obrnených vozidiel k hraniciam pri Pásme Gazy. Krajina zároveň povolala zo zálohy 16-tisíc vojakov.
– Raketa vystrelená z územia Pásma Gazy dopadla otvorené priestranstvo pri Jeruzaleme.
– Konflikt si za tri dni vyžiadal 28 mŕtvych Palestínčanov, tri obete na strane Izraela a najmenej 270 zranených.
.
.
Izraelsko-egyptské vzťahy po páde režimu Husního Mubaraka
Egypt pod vedením Husního Mubaraka ako prvá arabská krajina podpísala s Izraelom v roku 1979 mierovú dohodu. Ich vzájomné vzťahy sú však od februára 2011 napäté. Prinášame chronológiu kľúčových momentov vo vzťahoch medzi Izraelom a Egyptom po páde režimu Husního Mubaraka.
11. februára – Po masových a krvavých protestoch v krajine padol režim Husního Mubaraka. Dlhoročný líder krajiny sa vzdal svojej moci. Tú prebrala armáda.
12. februára – Vedenie egyptskej armády vyhlásilo, že bude rešpektovať medzinárodné dohody, ktoré sa podpísali počas vlády Mubaraka. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tento krok privítal.
27. apríla – Egyptskí sprostredkovatelia sa snažia o vytvorenie dohody medzi dvomi palestínskymi radikálnymi skupinami Hamás a Fatah.
28. mája – Egypt otvoril hraničný prechod s Gazou, aby uvolnil blokádu zo strany Izraela.
18. augusta – Izraelská polícia počas prestrelky na hraniciach zabila šesť egyptských vojakov. Tento akt vyvolal diplomatickú krízu na Blízkom východe.
9. septembra – Egyptskí radikáli napadli izraelské veľvyslanectvo v Káhire. Pri stretoch s políciou zahynuli tri osoby a ďalších 1000 bolo zranených.
9. apríla – Silná explózia na plynovode pri hraniciach prerušila dodávky egyptského plynu do Izraela a Jordánska. Išlo o 14 útok na plynovod od roku 2011.
30. júna – Islamista Muhammad Mursí slávnostne zložil prezidentskú prísahu.
5. augusta – Neznámi ozbrojenci zabili na hraniciach s Izraelom 16 príslušníkov egyptskej stráže.
7. augusta – Egyptská armáda začína operáciu na Sinaji, aby vypátrala radikálov.
16. novembra – Egyptský prezident Muhammad Mursí odsúdil izraelské útoky na Pásmo Gazy ako „nehanebnú agresiu proti ľudskosti“ a povedal, že Káhira Gazu neopustí. Mursí sa tak vyjadril v prejave po modlitbách v mešite v centre Káhiry. Stalo sa tak krátko po tom, čo izraelské útoky za agresiu označil aj egyptský premiér počas piatkovej návštevy palestínskeho územia. „Káhira Gazu neopustí. Egypt dneskajška, nie je Egypt včerajška a dnešní Arabi nie sú včerajší Arabi,“ zdôraznil Mursí.