Na Zemi sa nachádza takmer 209 miliárd hektolitrov vody viazanej v ľadovcoch. Magazín National Geographic sa pozrel na to, ako by vyzeral svet, keby sa všetky ľadovce zrazu roztopili. Na základe analýzy, podľa ktorej by táto zmena spôsobila zdvihnutie morskej hladiny o takmer 66 metrov, následne vytvoril virtuálnu mapu celého sveta bez ľadovcov. Pre niektoré krajiny a mestá by tento zvrat znamenal definitívny zánik.
Severná Amerika, Južná Amerika a Afrika
Roztopenie ľadovcov by malo za následok radikálne zmeny – nové ohraničenia kontinentov a vznik vnútrozemských morí nevynímajúc. V Severnej Amerike by celé pobrežie Atlantického oceánu vrátane Floridy a regiónu Gulf Coast pri Mexickom zálive zmizlo pod vlnami. Veľká časť Kalifornie by zanikla, vrcholky hôr v San Franciscu by vytvorili zoskupenie malých ostrovov a Kalifornský záliv by sa rozšíril až po San Diego, ktoré by tiež čiastočne zmizlo pod vodou. Milióny Američanov by prišli o strechu nad hlavou, divá zver by stratila svoj biotop.
Južná Amerika by v dôsledku záplav prišla o Buenos Aires, pobrežie Uruguaja a väčšinu Paraguaja. Afrika by v porovnaní s ostatnými kontinentmi neprišla o veľkú časť pevniny, stúpajúca teplota na zemskom povrchu by však väčšinu jej územia urobila neobývateľným. Káhira a Alexandria v Egypte by sa stali súčasťou Stredozemného mora.
Európa bez Holandska
Európa by podľa analýzy prírodovedeckého magazínu prišla o Londýn i Benátky. Celé Holandsko a väčšina územia Dánska by zmizli pod morskou hladinou. Rozširujúce sa Stredozemné more by pravdepodobne pohltilo aj Kaspické a Čierne more.
Ázia, Austráli a Antarktída
V Ázii by pevnina, ktorú teraz obýva 600 miliónov Číňanov, zmizla pod vodou, rovnaký osud by postihol aj Bangladéš so 160 miliónmi obyvateľov a pobrežie Indie. Pohorie Krâvanh v Kambodži by sa zmenilo na súostrovie.
Austrália by prišla o celé pobrežie, kde žije až 80 percent obyvateľstva. Kontinent by získal aj nové vnútrozemské more. Keďže väčšina podložia Antarktidy leží pod morskou hladinou, tento kontinent by sa podľa analýzy stratil úplne.
„Niektorí vedci zastávajú názor, že roztopenie všetkej vody v ľadovcoch by trvalo viac ako 5000 rokov. Ak však budeme do atmosféry naďalej pridávať oxid uhličitý, s veľkou pravdepodobnosťou si vytvoríme planétu bez ľadovcov s priemernou teplotou okolo 27 °C namiesto terajšieho priemeru okolo 14 °C,“ tvrdí redakcia National Geographic.
O koľko rokov budeme používať nové mapy, z ktorých zmiznú všetky ľadovce, však nie je isté. Rýchlosť topenia ľadovcov podľa Agentúry pre ochranu životného prostredia závisí od mnohých faktorov. K tým kľúčovým patrí aj koncentrácia plynov v atmosfére, ktoré spôsobujú skleníkový efekt, prírodné vplyvy ako napríklad sopečná aktivita, ktoré pôsobia na zmenu podnebia, zmeny v oceánskych prúdoch, ktoré pôsobia aj na počasie a v neposlednom rade schopnosť planéty reagovať na tieto zvraty.
Celú virtuálnu mapu nájdete TU.
http://ngm.nationalgeographic.com
