Nelegálny obchod s cigaretami v EÚ naďalej rastie. Podľa štúdie spoločnosti KPMG, sa vlaňajšia spotreba pašovaných a falšovaných cigariet medzi obyvateľmi únie vyšplhala na rekordných 35,8 miliardy kusov. Celkovo tak vlani až 8,2 % cigariet pochádzalo z čierneho trhu.
Negatívny trend potvrdil aj údaje Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). V rámci jeho razií bolo vlani v krajinách únie zadržaných 531 miliónov kusov, čo oproti roku 2020 predstavuje nárast o 43%.
Vlády stratili miliardy
KPMG spočítala, že vlády krajín EÚ tak prišli o 11,3 miliardy eur, to je ešte o 900 miliónov viac ako v roku 2021. Ak by sa odhalený objem cigariet predal legálne, mohli by vlády tieto miliardy použiť na podporu ľudí v ťažkých časoch poznačených vysokou infláciou.
Česi uvažujú o regulovanom legálnom trhu s marihuanou, ich plány na boj so závislosťami môžu zasiahnuť aj Slovensko
Namiesto verejných rozpočtov ich však získali organizované skupiny, ktoré z nich financujú aj ďalšie kriminálne aktivity. Výroba nelegálnych cigariet často ide ruka v ruke s otrockou prácou a zneužívaním utečencov v snahe kriminálnych gangov dosiahnuť čo najvyššie zisky.
Organizovaný zločin v srdci únie
Varovným zistením je tiež nárast kriminálnych aktivít priamo vo vnútri EÚ. Pašovanie z Ukrajiny, či Bieloruska je na ústupe a novým trendom je zakladanie nelegálnych výrobní cigariet v schengenskom priestore.
Expert na drogovú politiku: Drogy užívajú ľudia zo všetkých sociálnych vrstiev zo všetkých kútov Slovenska (rozhovor)
„Nelegálne výrobné závody sa čoraz viac presúvajú na západ Európy, aby sa tak priblížili ku koncovým trhom s najvyššími cenami. Krajiny ako Belgicko, Dánsko, Francúzsko a Nemecko sú svedkami nárastu počtu zabavení cigariet a zásahom proti nezákonným prevádzkam,“ uvádza KPMG.
Vlani bolo podľa audítorskej spoločnosti počas razií v 18 krajinách únie odhalených 134 nelegálnych výrobní cigariet. Tento vývoj potvrdil aj Europol, ktorý pre agentúru Reuters uviedol, že minulý rok bol podľa všetkého rekordný v počte nelegálnych tovární, ktoré boli odhalené policajnými zložkami členských štátov.
Najväčším magnetom sú trhy s vysokými cenami
Zaujímavé pritom je, že väčšina členov EÚ ─ 21 z 27 krajín ─ zaznamenala v roku 2022 stabilný alebo klesajúci podiel nelegálnej spotreby cigariet. V krajinách ako Poľsko a Rumunsko dokonca zaznamenali historicky najnižší výskyt nelegálnej spotreby. Slovensko sa stabilne drží na úrovni pod tri percentá.
Pod celkové zhoršenie sa však podpísala najmä situácia vo Francúzsku, ktoré bolo s vysokým odstupom najväčším trhom pre nelegálne cigarety v Európe. Na celkovom objeme sa podieľalo až 47 percentami. Za týmto výsledkom stojí predovšetkým rýchle zvyšovanie daní z tabaku v posledných rokoch.
Cena krabičky cigariet sa tam od roku 2017 po daňových intervenciách vlády zvýšila o polovicu a dosiahla viac ako 10 EUR. Vláda sa týmto krokom v intenciách odporúčaní WHO snažila znížiť vysokú mieru fajčenia, ktorá dosahovala 27 %. Dostavil sa však len minimálny efekt v podobe poklesu o 1,4 percentuálneho bodu.
Naopak, podiel nelegálnych cigariet na celkovej spotrebe narástol podľa KPMG z 13,1 % v roku 2017 na 32 % v roku 2022. Viac ako tretina francúzskych fajčiarov si teda cigarety zaobstaráva na čiernom trhu a vláda zároveň prišla o 7,25 miliardy eur na daniach.
Francúzsko sa stalo najväčším trhom aj pre obzvlášť rizikový tovar, ktorým sú falšované cigarety nejasného pôvodu a nejasným obsahom predávané v krabičkách známych značiek. Francúzsko v sebe skoncentrovalo až 61.5% celkovej spotreby „fejkových cigariet“ v EU 27.
Denník Le Parisien na základe výpovedí zadržaných popisuje, ako kontrolu nad francúzskym trhom prevzala mafia. Novinári podrobne opísali rozsah falšovania, zločineckú štruktúru, obrovské nezákonné príjmy plynúce z cenového rozdielu medzi legálnym produktom a falzifikátmi.
Realita čierneho trhu, spolu s dátami KPMG i európskych úradov teda potvrdzujú priamy súvis medzi rýchlym rastom daní a nárastom nelegálneho obchodu. „Niektorí aktivisti obviňovali tabakové spoločnosti zo zveličovania údajov o nezákonnom trhu, aby im to pomohlo lobovať proti vyšším daniam. Najnovšie údaje však ukazujú, že záchyty nelegálnych cigariet narastajú,“ konštatuje Reuters.
Čo s tým?
Európska komisia teraz stojí pred ťažkou výzvou priniesť nové pravidlá pre zdaňovanie tabakových a súvisiacich výrobkov. Jednou z priorít novej smernice ma byť aj boj proti nelegálnej spotrebe. Kontúry návrhu, ktoré vlani unikli do Financial Times pritom hovorili o plošnom zvýšení minimálnej sadzby spotrebnej na krabičku cigariet v celej EU zo súčasných 1,80 eur až na 3,60 eur. To skôr naznačuje, že by sa prípad Francúzska mohol replikovať na celú EU.
V hodnotení dopadov zavedenia novej smernice sa podľa Financial Times uvádza, že zvýšenie minimálnej spotrebnej dane by malo „silný vplyv na spotrebiteľov a hospodárske subjekty“ v štátoch EÚ s nízkymi cenami, vrátane Bulharska, Slovenska, Poľska a Maďarska. Očakáva sa preto, že daňové ambície Bruselu v čase, keď na obyvateľov únie dopadá bremeno rekordnej inflácie narazia na vlnu odporu predovšetkým z nových členských krajín s nižšími príjmami.
Racionálna cesta
Zvyšovanie daní je jeden z najobľúbenejších nástrojov v politike kontroly tabaku, ktorú aplikujú vlády v celom rade krajín sveta. Situáciu však komplikuje fakt, že prestať s fajčením je ťažké a skúsenosti z praxe s odvykaním hovoria o úspešnosti približne 4 percent. Pri zvýšení ceny nad únosnú hranicu tak fajčiari jednoducho nemajú na výber a zvlášť v časoch vysokej inflácie siahajú po výrobkoch z čierneho trhu.
„Myslím, že to ilustruje situáciu, o ktorej sa medzi odborníkmi na závislosti hovorí stále častejšie a síce, že klasický prístup na boj s fajčením a všeobecne so závislosťami, ktorý je založený na zákazoch, trestaní a obmedzeniach prestáva fungovať. Jeho možnosti sa pomaly vyčerpávajú a pritom nepriniesol príliš uspokojivé výsledky. Je treba pozrieť sa pravde do očí a uvedomiť si, že nikdy nebudeme spoločnosťou bez nerestí a demonizácia závislosti uspokojivé výsledky neprinesie,“ konštatuje klinická psychologička a riaditeľka Občianského združenia OZ Prima, Barbora Kuchárová.
Namiesto radikálneho dvíhania daní sa preto čoraz viac hovorí o potrebe nového diferencovaného prístupu k zdaňovaniu. Keďže, úlohou spotrebných daní by malo byť znižovanie škodlivého správania, výška daní by sa mala líšiť v závislosti od škodlivosti rôznych typov výrobkov. Týmto spôsobom sa dosiahne, že pri pravidelnom zvýšovaní daní na cigarety sa už nebudú musieť fajčiari obracať iba na čierny trh, ale siahnu po alternatíve, čo podporí tak rozpočtové ciele, ako ciele v oblasti ochrany verejného zdravia.
Tento princíp zatiaľ uplatňuje väčšina členských štátov, či však zostane zachovaný nie je známe, určí to až nová smernica EÚ. Niektoré členské krajiny sa ho však nemienia vzdať. Napríklad Česká republika ho má princíp zakotvený aj v programovom vyhlásení vlády a v nedávno prijatom Akčnom pláne na boj so závislosťami. Vláda chce rozdielom v zdanení podporiť prechod fajčiarov z cigariet na menej rizikové alternatívy.
„V oblasti tabakových a nikotínových výrobkov by sa malo hľadať také daňové nastavenie, ktoré bude vo zvýšenej miere zohľadňovať rizikovosť jednotlivých produktov… a ekonomicky tak motivovať fajčiarov k prechodu na menej rizikové alternatívy fajčenia,“ uvádza sa v českom Akčnom pláne. Podobne Praha postupuje aj pri riešení ostatných závislostí.
V oblasti alkoholu by sa mali dane odvíjať od množstva etanolu v nápoji a podobne by sa malo rozlišovať aj medzi rizikami rôznych foriem hazardu.
„Veľmi vítam, že Česko sa plánuje vydať cestou prijímania politík znižujúcich negatívne ujmy. Znižovanie dopytu sa namiesto hrozby prísnych trestov snaží dosiahnuť zdaňovaním na základe škodlivosti a efektívnym financovaním prevencie. Akčný plán sa navyše zaväzuje bojovať aj s nelátkovými závislosťami a závislosťami na legálnych drogách, čím aspoň symbolicky odstraňuje stigmu spojenú s užívaním nelegálnych drog a hlási sa k cieľu ochrany verejného zdravia a ľudských práv,“ kvituje v rozhovore pre agentúru SITA Jakub Popík, odborník na drogovú politiku a zakladateľ občianskeho združenia Harm reduction, ktorý sa na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied venuje problematike sociálnej kontroly užívateľov nelegálnych drog na Slovensku.
Ako dodal, stále viac krajín začína chápať, že prohibícia nielen, že nedosiahne svoj cieľ, ale spôsobuje aj ďalšie negatívne škody v spoločnosti. Preto, čím ďalej, tým viac krajín opúšťa prohibičné nastavenie politík a prijíma legislatívu založenú na princípoch znižovania negatívnej ujmy – harm reduction.