BRATISLAVA 22. októbra (WebNoviny.sk) – Sedemdesiatdeväť percent Slovákov by chcelo zomrieť doma, pričom väčšina z nich by chcela mať na blízku svojich najbližších a skonať bezbolestne, dôstojne a s úctou. O tejto problematike sa však s nikým zatiaľ nerozprávalo až 55 percent ľudí.
Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM/MARK, ktorý v lete pre neziskovú organizáciu Viaticus realizovali na vzorke 811 používateľov internetu vo veku 18 až 65 rokov, 426 lekárov a 111 zdravotných sestier. Výsledky prieskumu predstavili zástupcovia spomínanej organizácie na tlačovej konferencii.
Väčšina zomrelých skoná v nemocnici alebo inom sociálnom zariadení
Väčšina ľudí je presvedčená, že je táto predstava za určitých podmienok uskutočniteľná, ak sa o umierajúceho postará rodina (76 percent). Odborníci Jana Červenáková, Ján Gajdoš a Lucia Kondáš, ktorí sú zakladateľmi spomínanej organizácie Viaticus venujúcej sa problematike umierania a smrti, tvrdia, že aj napriek názoru verejnosti je realita iná. Podľa ich odhadov väčšina zomrelých (64%) skoná v nemocnici alebo inom sociálnom zariadení a nezriedka osamote. Nemocnice sú pri tom na druhej priečke (39 percent) medzi miestami, kde by ľudia zomrieť nechceli. Na prvom mieste sú liečebne pre dlhodobo chorých (54 percent), na treťom zase hospice a sociálne zariadenia (34 percent).
„Na Slovensku ročne zomrie medzi 50 – 52-tisíc ľudí. Keď si zoberiete, že by mal každý dvadsať ľudí na pohrebe, tak je problémom umierania a smrti dotknutá prakticky jedna štvrtina obyvateľstva každoročne,“ zdôraznila na tlačovej konferencii Jana Červenáková. Podľa nich sa sedem z desiatich respondentov a osem z desiatich lekárov nazdáva, že sa o umieraní a smrti dostatočne nehovorí. O svojich prianiach, ako by malo byť o nich postarané v záverečných chvíľach ich života pritom nehovorilo 55 percent opýtaných. Štyridsaťdva percent sa s touto žiadosťou obrátilo na rodinu, pričom o tom skôr hovorili ľudia starší nad 60 rokov. Ako dôvod, prečo sa o umieraní nerozprávajú, respondenti uviedli najmä jej neopodstatnenosť. Dve pätiny mladých si napríklad myslia, že je smrť ešte ďaleko. Ďalšími dôvodmi sú napríklad aj obavy z možného vydesenia okolia a strach, že si smrť môžu privolať.
Rozhovor o smrti s pacientom je nepríjemný
V prieskume sa pýtali aj na komunikáciu lekárov s umierajúcimi a ich rodinami, pričom názory medzi lekármi a zdravotnými sestrami a verejnosťou sa líšia. Zatiaľ čo si 58 percent odborníkov myslí, že je komunikácia s umierajúcimi pacientmi dostatočne citlivá a zrozumiteľná, 49 percent respondentov z bežných ľudí si myslí opak. Lekári a zdravotné sestry však čelia vlastnému strachu z problematiky umierania a smrti. „Až 74 percent lekárov uviedlo, že je nepríjemné hovoriť s pacientom o smrti. Tri pätiny zdravotníkov považujú za ťažké nadviazať vzťah s terminálne chorým človekom a až 38 percent lekárov a sestier neschvaľuje prítomnosť blízkych pri umierajúcom človeku,“ vysvetlila Lucia Kondáš. Okrem toho sa opýtaní vyjadrili aj k oznamovaniu zlých správ, pričom väčšina ľudí (61 percent) by sa chcela o zlej správe dozvedieť sama bez prítomnosti ďalších osôb a aj 40 percent odborníkov považuje za vhodnejšie danú informáciu oznámiť len pacientovi bez prítomnosti druhých ľudí.
Ako však odborníci tvrdia, verejnosť nemá dostatočné informácie. Vyplýva to aj z výskumu, keď napríklad až 72 percent respondentov nevedelo odpovedať, čo znamená paliatívna starostlivosť, teda starostlivosť o pacientov v pokročilom štádiu choroby, ktorá dostupnými prostriedkami zmierňuje príznaky ochorenia. Ako sa vyjadril Ján Gajdoš, téma smrti a umierania je v spoločnosti tabuizovaná. Preto odborníci považujú za dôležité prelomenie strachu a predsudkov, ako aj viaceré dlhodobé, systémové zmeny ako je šírenie osvety, vzdelávanie až po iniciovanie legislatívnych úprav. Medzi prvé kroky organizácie Viaticus patrí spustenie informačného portálu www.zomieranie.sk, ktorý je oddnes dostupný verejnosti.
