Registrácia
Prihlásenie

Aktuálne správy

SITA.sk

Správy

Ekonomika

Spoločnosť

Šport

Počasie

Video

Horoskopy

Zaujímavosti

Fotogalérie

Magazíny

Skupina SITA

Newsletter

SITA
SITA logo
SITA
Správy
Správy zo sveta Správy zo Slovenska Politika zo Slovenska Politika zo sveta Filantropia Školstvo Vidiek
Ekonomika
Ekonomika zo Slovenska Ekonomika zo Sveta Energetika Financie Zdravotníctvo Doprava Bývanie
Šport
Futbal Hokej Tenis Lyžovanie Ostatné športy
Počasie
Komentáre
Video
Iné
Blog Bývanie Cestovanie Kultúra Zaujímavosti Zdravie Žena Aktuálne správy Rozhovory
Horoskop
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa Vám nemusí zobraziť správne. Odporúčame stiahnuť nový prehliadač tu.

Prezidentské voľby v USA

Zobraziť predchádzajúce
06.03.2024

Nikki Haleyová ukončila svoju prezidentskú kampaň, Trumpa nepodporila

Donald Trump ostáva ako jediný zostávajúci hlavný kandidát.
Nikki Haleyová
06.03.2024

Volebný super utorok v USA prekvapenie nepriniesol, dominovali Biden a Trump

Joe Biden aj Donald Trump naďalej dominujú svojim stranám napriek tomu, že čelia otázkam o ich spôsobilosti, napríklad pre ich vek, aj napriek tomu, že nemajú širokú popularitu medzi všeobecnými voličmi.
Joe Biden, Donald Trump
29.02.2024

Orbán sa chystá do USA, na Floride navštívi Trumpa

Americký exprezident maďarského premiéra, ktorý je podobne pravicový populista, často chváli v jeho prejavoch počas kampane.
Donald Trump, Viktor Orbán
14.02.2024

Trumpove vyjadrenia o Rusku sú poklonou Putinovi, Biden považuje záväzok USA voči NATO za posvätný

Viete si predstaviť, že to povedal bývalý prezident Spojených štátov? Počul to celý svet, poznamenal Biden.
Donald Trump, Joe Biden
13.02.2024

Francúzi obvinili Rusko z vedenia dezinformačnej kampane, falošné správy presahujú rámec vojny na Ukrajine

Podľa Francúzov sa Rusi snažia ovplyvniť eurovoľby aj prezidentské voľby v USA.
Titles on screen in hand with fake news and hoax information 3d illustration
11.02.2024

Trump vyjadreniami o Rusku ohrozil bezpečnosť amerických vojakov a spojencov, kritizuje Stoltenberg

Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung v úvodníku napísal, že „ak sa Donald Trump opäť stane americkým prezidentom, takéto vyhlásenia zvýšia riziko, že Vladimir Putin rozšíri svoju vojnu.
Jens Stoltenberg, Donald Trump
08.02.2024

Americký exprezident Trump nepatrí ku geniálnym biznismenom, je však dobrý herec (video)

Donald Trump podľa Tomáša Klvaňu patrí k tým populistom, ktorých problém mnohokrát tkvie v tom, že síce vyhrajú voľby, ale potom majú veľký problém vládnuť.
Donald Trump
07.02.2024

Putin prerazí našu obranu a len tak ľahko sa nezastaví, varuje Zelenskyj pred obmedzením pomoci od USA

Obmedzenie americkej pomoci spôsobí nové geopolitické usporiadanie, vraví ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Volodymyr Zelenskyj
06.02.2024

Trump nemá imunitu v prípade zasahovania do volieb v roku 2020, rozhodol americký odvolací súd

Trump v daný deň vyzval demonštrantov, aby bojovali ako čert a pokojne pochodovali ku Kapitolu.
Trump
06.02.2024

Trump neudrží myšlienku dlhšie než dve minúty, Biden je na tom lepšie, tvrdí profesor Klvaňa (video)

Podľa Klvaňu bude dôležité, ako Joe Biden zvládne svoju kampaň.
Donald Trump, Joe Biden
05.02.2024

Okno do sveta: Voľby v USA ovplyvnia každého na svete a je frustrujúce, že sa môžeme iba prizerať (video)

Rozhovor s Tomášom Klvaňom, profesorom na New York University in Prague.
Okno do sveta, rozhovor Tomáš Klvaňa
24.01.2024

Trump ovládol primárky v štáte New Hampshire, mohol by sa tak stať nominantom republikánov

V boji o republikánsku nomináciu zostáva aj Nikki Haleyová.
Donald Trump
23.01.2024

Kanadská vláda sa pripravuje na možnosť, že sa Trump opäť dostane do Bieleho domu a s tým súvisiacu neistotu

Väčšine Kanaďanov sa uľavilo, keď Donald Trump prehral vo voľbách v roku 2020 s Joeom Bidenom.
Donald Trump
22.01.2024

DeSantis odstúpil z boja o Biely dom, podporil exprezidenta Trumpa

Popri Trumpovi zostáva v boji o nomináciu niekdajšia veľvyslankyňa USA pri Organizácii Spojených národov Nikki Haley.
Ron DeSantis, guvernér štátu Florida
14.01.2024

Supervolebný rok 2024 privedie k voľbám vyše polovicu svetovej populácie

Svet sa po voľbách v 80 krajinách sveta zmení.
Supervolebný rok 2024
31.12.2023

Severná Kórea vypustí nové špionážne satelity, podľa Kim Čong-una je vojna „nevyhnutná“

Kim okrem toho nariadil armáde, aby sa pripravila na „spacifikovanie celého územia Južnej Kórey“.
Kim Čong-un
22.11.2023

Podľa Putina by mali všetci premýšľať, ako zastaviť tragédiu na Ukrajine. Z nepokračujúcich rokovaní obviňuje Kyjev

Obe strany sa už predtým zapojili do rokovaní, ale dosiahli len malý pokrok, keďže Rusko sa odmietlo vzdať územia, ktoré zabralo na Ukrajine, zatiaľ čo Kyjev chce späť všetky svoje územia.
Vladimir Putin
30.10.2023

Bude Trump opäť prezidentom USA? Má šancu na návrat, hovorí exminister Wlachovský (video)

Donald Trump si stále viac upevňuje pozíciu medzi Republikánmi.
Donald Trump
07.09.2023

Politická reklama na Googli bude musieť uvádzať, či bola vytvorená umelou inteligenciou

V marci bola na sociálnych sieťach zdieľaná falošná fotografia exprezidenta Trumpa, ktorá nepravdivo zobrazovala jeho zatknutie. Obrázok bol vytvorený umelou inteligenciou.
Google
18.07.2023

Trump očakáva, že bude zatknutý v súvislosti s útokom na Kapitol a spochybňovaním výsledkov voľby prezidenta

Trumpa tiež v New Yorku obvinili z falšovania obchodných záznamov v súvislosti s platbami za mlčanie hviezde filmov pre dospelých Stormy Daniels v roku 2016.
Donald Trump
Zobraziť viac

Prezidentské voľby v USA

Prvé prezidentské voľby v USA sa uskutočnili začiatkom roka 1789, necelé dva roky po prijatí ústavy, ktorá dáva základy voľbe hlavy štátu a jeho zástupcu.

>>> Prezidentské voľby 2024 (Trump – Harris)

Už vtedy sa voľby konali na základe špecifického systému nepriamej voľby prostredníctvom Zboru voliteľov, ktorý jednohlasne za hlavu mladých Spojených štátov amerických vybral Georgea Washingtona. Hoci ten sprvu proti kandidatúre namietal, uvádza portál History.com, napokon bol na čele USA dve funkčné obdobia až do roku 1797.

Washingtonovým viceprezidentom sa stal John Adams, ktorého neskôr tiež zvolili za prezidenta. Z takzvaných otcov zakladateľov USA boli ešte prezidentmi Thomas Jefferson a James Madison.

Aféra Watergate

Celkovo sa na čelo Spojených štátov postavilo už 44 prezidentov. Len 43 z nich však zvolili buď za prezidenta alebo viceprezidenta, ktorý sa po smrti hlavy štátu ujal tejto funkcie.

Gerald Ford je jediný prezident aj viceprezident, ktorého nezvolili do funkcie volitelia.

Vyhral už aj kandidát s nižším počtom hlasov. Volebný systém v USA je komplikovaný a kontroverzný

Ako pripomína portál CNN, v roku 1973 ho za viceprezidenta vymenoval prezident Richard Nixon po tom, ako v dôsledku škandálu s daňovými únikmi rezignoval Spiro Agnew.

O rok neskôr, keď Nixon, ako jediný prezident USA, odstúpil z funkcie pre aféru Watergate, sa Ford stal automaticky jeho nástupcom. Vo voľbách v roku 1976 však už svoj mandát neobhájil a prezidentom sa stal Jimmy Carter.

Franklin D. Roosevelt vyhral štyrikrát

Tridsiaty druhý prezident USA Franklin D. Roosevelt je zase jediný, ktorý prezidentské voľby vyhral štyrikrát.

Po prvý raz vyhral voľby v roku 1932 a naposledy v roku 1944. Jeho bezprecedentné štvrté funkčné obdobie však už nedokončil, keďže v apríli 1945 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vtedajší viceprezident Harry S. Truman.

Hoci USA majú 44 prezidentov, súčasný šéf Bieleho domu Donald Trump je v poradí štyridsiaty piaty. Za túto zvláštnosť môže prezident Grover Cleveland, ktorého ako jediného amerického prezidenta zvolili do funkcie vo dvoch voľbách, ktoré nenasledovali po sebe. Tak je 22. a zároveň aj 24. prezidentom USA.

Election Day (volebný deň)

Takzvaný Election Day (volebný deň, pozn. red) amerických prezidentských volieb pripadá na november od roku 1845.

Kongres vtedy stanovil fixný termín – prvý utorok po prvom novembrovom pondelku, v snahe zefektívniť volebný proces a minimalizovať ovplyvnenie celkových výsledkov výsledkami zo štátov, kde sa voľby konali skôr.

Ako uvádza History.com, novembrový termín vychádza z toho, že v čase prijatia konkrétneho termínu väčšina obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve a mnoho ľudí žilo ďaleko od hlasovacích miestností, takže im cestovanie zabralo minimálne deň a potrebovali časovú rezervu.

Preto neprichádzal napríklad do úvahy víkend, lebo v nedeľu boli ľudia v kostole, alebo streda, keď sa konali farmárske trhy. Termín počas neskorej jesene bol tiež výhodný preto, lebo farmári sa už nemuseli starať o úrodu, ale ešte nebolo príliš zima.

Dodatky v ústave o voľbách

Voľba prezidenta a viceprezidenta je zakotvená v americkej ústave od jej vzniku, v druhom článku. Odvtedy toto hlasovanie, rovnako aj ostatné voľby, termín inaugurácie i pôsobenie prezidenta a viceprezidenta upravilo niekoľko dodatkov.

Napríklad už vo volebnom roku 1804 vstúpil do platnosti 12. dodatok ústavy, ktorý upravuje voľbu prezidenta a viceprezidenta zo strany Zboru voliteľov.

Volitelia začali dávať hlasy kandidátom na obe funkcie, predtým hlasovali za dve osoby, ktoré považovali za najvhodnejších kandidátov na prezidenta.

Pätnásty dodatok, ktorý ratifikovali v roku 1870, dáva možnosť voliť každému bez ohľadu na rasu či farbu pleti. Pred voľbami v roku 1920 v Spojených štátoch ratifikovali 19. dodatok ústavy, ktorý dáva právo voliť ženám.

O trinásť rokov neskôr 20. dodatok okrem iného upravil termín slávnostného skladania sľubov viceprezidenta a prezidenta na 20. januára a stanovil podmienky pre prípad, ak v tom čase prezident ešte zvolený nie je alebo zomrel.

Od začiatku 50. rokov 22. dodatok ústavy USA určuje, že jeden prezident môže vo funkcii pôsobiť len dve funkčné obdobia. Hoci to fungovalo mnohé desaťročia predtým, až 25. dodatok z druhej polovice 60. rokov uzákonil nástup viceprezidenta do funkcie hlavy štátu, v prípade, že prezidenta odvolajú, rezignuje alebo zomrie.

Vďaka 26. dodatku ústavy z roku 1971 už majú právo voliť všetci občania od 18 rokov.

USA ešte nemali prezidentku

Spojené štáty americké dosiaľ ešte nemali prezidentku ani viceprezidentku.

Vôbec prvá žena, ktorá kandidovala na post prezidentky, bola v roku 1872 Victoria Woodhullová, hoci, ako pripomína National Geographic, jej kandidatúru obklopujú nejasnosti.

Prvou a dosiaľ jedinou kandidátkou na prezidentku USA veľkej politickej strany je demokratka a bývalá prvá dáma Hillary Clintonová, ktorá sa postavila proti Donaldovi Trumpovi vo voľbách v roku 2016.

V tohtoročných voľbách kandiduje na viceprezidentku za Demokratickú stranu Kamala Harrisová.

Kalifornská senátorka je prvá černošská kandidátka jednej z dvoch veľkých politických strán na tento post, je tiež prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá takto kandiduje, a len treťou nominantkou veľkej strany na viceprezidentku vôbec.

Pred ňou na post viceprezidentky za veľké strany kandidovali len demokratka Geraldine Ferrarová v roku 1984 a republikánka Sarah Palinová v roku 2008. Vôbec prvou ženou, ktorá kandidovala za viceprezidentku bola v roku 1884 Marietta Stowová.

Hlasovanie prostredníctvom pošty

Jednou z veľkých otázok tohtoročných volieb je hlasovanie prostredníctvom pošty.

Súčasný prezident Trump vedie proti tomuto spôsobu voľby, ktorý pre pandémiu nového koronavírusu podporuje čoraz viac štátov, niekoľkomesačnú kampaň a tvrdí, že je zrelý na podvod.

Korene hlasovania prostredníctvom pošty by sa dali nájsť prostredníctvom takzvanej voľby v neprítomnosti, ktorá sa osvedčila počas vojen, poukazuje History.com.

Už počas volieb v roku 1864, keď po druhý raz kandidoval Abraham Lincoln, mohli vojaci bojujúci v občianskej vojne hlasovať prostredníctvom zástupcu alebo vo vojenských táboroch. Do konca 19. storočia zaviedli niektoré štáty možnosť voliť v neprítomnosti civilistom za určených okolností.

Do národného povedomia sa hlasovanie v neprítomnosti znova vrátilo v čase druhej svetovej vojny, keď mohli vojaci hlasovať zo zahraničia. Prvým americkým štátom, ktorý prešiel výlučne na hlasovanie prostredníctvom pošty, bol v roku 2000 Oregon.

Do histórie sa zrejme zapísala aj prvá prezidentská televízna debata Trumpa s Bidenom, ktorá sa v utorok uskutočnila v Ohiu. Chaotická debata sa nezaobišla bez vzájomného, miestami hlučného, prerušovania sa a osočovania, čo komplikovalo nielen prácu moderátorovi debaty, ale miestami odkláňalo pozornosť od toho, aké veľmi rozdielne plány s krajinou účastníci majú.

Televízne debaty kandidátov na prezidenta priniesli voľby z roku 1960. Prvými kandidátmi veľkých strán, ktorí o priazeň voličov súperili aj prostredníctvom diskusie na televíznych obrazovkách, boli John F. Kennedy a Richard Nixon.

Zoznam prezidentov USA

  • Spojeným štátom dosiaľ vládlo 45 prezidentov

1. prezident – George Washington (1789 – 1797)

  • jediný jednohlasne zvolený a nezávislý prezident, bojovník za nezávislosť, hlavný veliteľ vojska amerických kolónií, v roku 1787 predsedal vo Philadelphii konventu, ktorý vypracoval prvú ústavu USA

2. prezident – John Adams (1797 – 1801)

  • pred nástupom do úradu bol prvý viceprezident USA, je prvý prezident, ktorý sídlil v Bielom dome

3. prezident – Thomas Jefferson (1801 – 1809)

  • hlavný autor Deklarácie nezávislosti Spojených štátov, o jeho zvolení rozhodla Snemovňa reprezentantov, počas vlády kúpil od Francúzska územie Louisiany

4. prezident – James Madison (1809 – 1817)

  • zohral významnú rolu pri tvorbe ústavy USA, v roku 1812 vyhlásil vojnu Veľkej Británii

5. prezident – James Monroe (1817 – 1825)

  • autor doktríny o zahraničnej politike známej ako Monroeova doktrína, ktorá varovala európske mocnosti pred ďalšou kolonizáciou alebo zasahovaním do záležitostí na západnej pologuli

6. prezident – John Quincy Adams (1825 – 1829)

  • syn druhého prezidenta Johna Adamsa, zvolila ho Snemovňa reprezentantov, kde ako jediný prezident pôsobil po skončení v úrade hlavy štátu

7. prezident – Andrew Jackson (1829 – 1837)

  • prvý prezident z Demokratickej strany, jediný prezident, ktorý bol vojnový zajatec

8. prezident – Martin Van Buren (1837 – 1841)

  • prvý prezident, ktorý sa narodil ako občan Spojených štátov

9. prezident – William Henry Harrison (1841)

  • najkratšie vládnuci prezident, zomrel po 31 dňoch v úrade

10. prezident – John Tyler (1841 – 1845)

  • prvý viceprezident, ktorý nastúpil do úradu hlavy štátu po smrti predchodcu

11. prezident – James K. Polk (1845 – 1849)

  • za jeho vlády sa Spojené štáty značne rozšírili o územia na juhu a západe

12. prezident – Zachary Taylor (1849 – 1850)

  • prvý prezident, ktorého volili v novembrovom termíne, po roku v úrade zomrel, bojoval v americko-mexickej vojne (1846 – 1848)

13. prezident – Millard Fillmore (1850 – 1853)

  • Taylorov viceprezident, podporil Kompromis z roku 1850, ktorý okrem iného zahŕňa zákon o navrátení všetkých utečených otrokov ich majiteľom

14. prezident – Franklin Pierce (1853 – 1857)

  • je považovaný za jedného z najhorších prezidentov

15. prezident – James Buchanan (1857 – 1861)

  • jediný neženatý prezident USA, posledný prezident pred začiatkom americkej občianskej vojny (1861 -1865)

16. prezident – Abraham Lincoln (1861 – 1865)

  • prvý republikánsky prezident, vládol počas občianskej vojny, jeho úsilie viedlo k zrušeniu otroctva a zjednoteniu Spojených štátov, zomrel po atentáte

17. prezident – Andrew Johnson (1865 – 1869)

  • Lincolnov viceprezident, prvý prezident, ktorý čelil impeachmentu

18. prezident – Ulysses S. Grant (1869 – 1877)

  • bol generál Únie (Severu) v občianskej vojne, iniciátor skorej politiky v oblasti občianskych práv

19. prezident – Rutherford B. Hayes (1877 – 1881)

  • víťaz jedných z najkontroverznejších volieb, usiloval sa obnoviť integritu úradov, o ktorú v predošlých rokoch prišli pre korupciu

20. prezident – James A. Garfield (1881)

  • zomrel po pol roku v úrade v dôsledku atentátu

21. prezident – Chester A. Arthur (1881 – 1885)

  • ako viceprezident sa ujal prezidentského úradu po Garfieldovej smrti

22. a 24. prezident – Grover Cleveland (1885 – 1889 a 1893 – 1897)

  • jediný prezident, ktorý pôsobil v úrade dve funkčné obdobia nenasledujúce po sebe

23. prezident – Benjamin Harrison (1889 – 1893)

  • vnuk 9. prezidenta Williama Henryho Harrisona

25. prezident – William McKinley (1897 – 1901)

  • zomrel v septembri 1901 po smrteľnom postrelení anarchistom

26. prezident – Theodore Roosevelt (1901 – 1909)

  • McKinleyho viceprezident, bol populárny politik, predovšetkým pre boj s korupciou a úspešný bol aj v zahraničnej politike, ako prvý úradujúci prezident vycestoval do zahraničia, je to prvý Američan, ktorý získal Nobelovu cenu za mier

27. prezident – William Howard Taft (1909 – 1913)

  • od roku 1921 bol 10. predsedom Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických

28. prezident – Woodrow Wilson (1913 – 1921)

  • stál na čele USA v prvej svetovej vojne, pomohol založiť Spoločnosť národov, predchodkyňu dnešnej OSN, dostal Nobelovu cenu za mier

29. prezident – Warren G. Harding (1921 – 1923)

  • zomrel po troch rokoch v úrade, po smrti sa prevalila séria škandálov, ktoré narušili vnímanie jeho vlády

30. prezident – Calvin Coolidge (1923 – 1929)

  • Hardingov viceprezident, obnovil dôveru verejnosti v administratívu po škandáloch tej predošlej

31. prezident – Herbert Hoover (1929 – 1933)

  • bol prezident v začiatkoch veľkej hospodárskej krízy, ktorú sa napriek snahám jeho administratívy nepodarilo zmierniť

32. prezident – Franklin D. Roosevelt (1933 – 1945)

  • jediný prezident, ktorého zvolili štyrikrát, v 30. rokoch začal protikrízový program reforiem Nový údel, viedol USA v druhej svetovej vojne, bol prvý prezident inaugurovaný v súčasnom termíne 20. januára

33. prezident – Harry S. Truman (1945 – 1953)

  • ako Rooseveltov viceprezident sa ujal moci po jeho smrti v apríli 1945, nariadil zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, v tzv. Trumanovej doktríne vytýčil postoj USA voči rozpínajúcemu sa komunizmu, zaviedol Marshallov plán pomoci povojnovej Európe, poslal amerických vojakov do kórejskej vojny (1950 – 1953)

34. prezident – Dwight D. Eisenhower (1953 – 1961)

  • počas druhej svetovej vojny bol vrchný veliteľ amerických spojeneckých síl v severnej Afrike a v Európe, v rokoch 1950 – 1952 vrchný veliteľ NATO, prispel k ukončeniu kórejskej vojny prímerím

35. prezident – John F. Kennedy (1961 – 1963)

  • prvý katolík v úrade prezidenta, riešil početné medzinárodné krízy – karibskú krízu, berlínsku blokádu a nezabránil stupňovaniu vojny vo Vietname, 22. novembra 1963 ho počas jazdy v Dallase zavraždili

36. prezident – Lyndon B. Johnson (1963 – 1969)

  • do úradu prezidenta vstúpil ako Kennedyho viceprezident, zakázal segregáciu, zväčšil americkú prítomnosť vo vietnamskej vojne (1955 – 1975)

37. prezident – Richard Nixon (1969 – 1974)

  • stiahol amerických vojakov z Vietnamu, viedol USA, keď Američania ako prví vykročili na Mesiac, jeho vládu však poznačila aféra Watergate, pred spustením procesu impeachmentu ako dosiaľ jediný prezident rezignoval na svoju funkciu

38. prezident – Gerald Ford (1974 – 1977)

  • bol jediný prezident aj viceprezident USA, ktorého do funkcie nezvolili

39. prezident – Jimmy Carter (1977 – 1981)

  • jeho vládu poznačili problémy v USA aj v zahraničí, nepodarilo sa mu vyslobodiť amerických rukojemníkov z Iránu v roku 1980, je najstarší žijúci prezident USA, laureát Nobelovej ceny za mier

40. prezident – Ronald Reagan (1981 – 1989)

  • patril medzi najvýznamnejších amerických prezidentov v 20. storočí, v domácej politike sa preslávil oživením hospodárstva a jeho pôsobenie na medzinárodnej scéne je späté s cieľavedomou antikomunistickou politikou, ktorá v roku 1989 prispela k pádu železnej opony

41. prezident – George H. W. Bush (1989 – 1993)

  • pomohol ukončiť studenú vojnu či zhromaždiť medzinárodné sily, ktoré prinútili Irak stiahnuť sa z Kuvajtu v druhej vojne v Perzskom zálive (1990 – 1991)

42. prezident – Bill Clinton (1993 – 2001)

  • ku kladom jeho úradovania patrí Dohoda z Osla ako pokus o mierové riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu z roku 1993 alebo zmiernenie amerického národného dlhu z obdobia jeho dvoch predchodcov, prestál proces impeachmentu

43. prezident – George W. Bush (2001 – 2009)

  • jeho vládu poznačili teroristické útoky z 11. septembra 2001, vojny v Iraku a Afganistane, väzenské zariadenie v kubánskom zálive Guantánamo či udalosti súvisiace s hurikánom Katrina, syn 41. prezidenta Georgea H. W. Busha

44. prezident – Barack Obama (2009 – 2017)

  • je prvý Afroameričan v úrade prezidenta, zaviedol reformu zdravotnej starostlivosti, dohliadal na oživenie americkej ekonomiky po hospodárskej kríze, ozbrojené sily za jeho vlády chytili a zabili Usámu bin Ládina, získal Nobelovu cenu za mier

45. prezident – Donald Trump (2017 – 2021)

  • Kto je Donald Trump ? (životopis)
  • funkcie sa ujal ako dosiaľ najstarší prezident, bol treťou hlavou štátu, proti ktorej spustili proces impeachmentu, ako prvý úradujúci americký prezident prekročil kórejskú demilitarizovanú zónu a vstúpil na územie Severnej Kórey, pod jeho vedením USA odstúpili od Parížskej dohody o zmene klímy či od jadrovej dohody s Iránom, dostali sa do obchodnej vojny s Čínou a bojovali s krízou spôsobenou pandémiou nového koronavírusu.

46. prezident – Joe Biden (2021 – 2025)

  • Kto je Joe Biden? (životopis)
  • bol najstarším zvoleným prezidentom v dejinách USA. V čase inaugurácie v januári 2021 mal už 78 rokov a bol o sedem rokov starší, ako mal počas prezidentskej prísahy Donald Trump.

Najčítanejšie

1d2d3d7d

TOP 8 hubárskych lokalít na Slovensku, ktoré spájajú turistiku a hubárčenie

Vláda zrušením 6. januára ako dňa pracovného pokoja podľa biskupov porušila zmluvu so Svätou Stolicou

Slovensko je dodatočne majstrom Európy. UEFA priznala partii okolo Panenku triumf na ME 1976

Šimkovičovej ministerstvo podáva na Drličku trestné oznámenie, audit v SND poukázal na vážne pochybenia – VIDEO

Bratislavskú D2 pri Lamači čakajú krátkodobé dopravné obmedzenia, práce budú prebiehať v smere na Česko

ZMOS odmieta navrhovaný konsolidačný balík, tento zásah do financovania nebol predmetom dialógu

Naď a bezpečnostní experti vyvracajú tvrdenia vlády a prezidenta o stave protivzdušnej obrany – VIDEO

Slovenskí snúbenci v chôdzi prekvapili svet. Černý skončil siedmy a Burzalová dvanásta na 35 km - VIDEO

Trump povedal, že jeho trpezlivosť s Putinom sa rýchlo stráca

NATO odštartuje novú odstrašujúcu iniciatívu v reakcii na ruské drony nad Poľskom

Objektívne správy zo Slovenska a zahraničia na sita.sk

Prihláste sa na náš newsletter, aby ste nezmeškali žiadne dôležité správy

SITA

Správy

Ekonomika

Spoločnosť

Šport

Počasie

Video podcasty

  • Správy

  • Slovensko
  • Svet
  • Ficova vláda
  • Komentáre
  • Ekonomika

  • Financie
  • Energetika
  • Doprava
  • Reality
  • Priemysel
  • Potravinárstvo
  • Automobily
  • Technológie
  • Spoločnosť

  • Zdravotníctvo
  • Školstvo
  • Cestovanie
  • Vidiek
  • Klíma
  • Šport

  • Futbal
  • Hokej
  • Tenis
  • Lyžovanie
  • Počasie

  • Počasie na dnes
  • Počasie na zajtra
  • Video podcasty

  • Rozhovory štúdia SITA
  • Okno do sveta
  • Má to Filipa
  • V športovom SITE
  • Autolike
  • Konzervatívna kaviareň
  • Fish & Chips

Sociálne siete

SITA

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu. Na tejto stránke môžu byť umiestnené reklamné odkazy, alebo reklamné produkty.

Sociálne siete

Inzercia Biz | Agentúrne služby Odber spravodajstva Námety na reportáž Kontakt Fakturačné údaje Mapa stránok Podmienky používania Ochrana osobných údajov GDPR - Nastavenie súkromia Odhlásenie z notifikácií