BRATISLAVA 24. marca (WEBNOVINY) – Spomienkovými aktivitami na sviečkovú manifestáciu, ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu, si organizátori a verejnosť pripomenú 26. výročie jej konania v Bratislave. Akcie na utorok pripravilo Fórum kresťanských inštitúcií (FKI) aj v spolupráci s Ústavom pamäti národa.
Pri tejto príležitosti udelí predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák Cenu ÚPN kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi. Prvou akciou bude otvorenie Knižnice nenápadných hrdinov v Múzeu zločinov a obetí komunizmu. Po ňom bude nasledovať slávnostné kolokvium Deň zápasu za ľudské práva. Popoludní bude na Hviezdoslavovom námestí verejné zhromaždenie, svätá omša a modlitby veriacich.
Abrhan sa tiež skrýval pred ŠtB
Bratislavská sviečková manifestácia podľa poslanca NR SR Pavla Abrhana (KDH) ukázala, že idea a sloboda sú hodnoty, ktoré dokážu ľudí mobilizovať k neuveriteľným skutkom. Abrhan je priamym účastníkom manifestácie, ktorá sa uskutočnila pred 26 rokmi. Po Nových Zámkoch rozlepoval vtedy letáky o konaní manifestácie. „V noci pred sviečkovou manifestáciou sme vylepili pozývacie plagáty na autobusové zastávky,“ povedal.
Následne sa skrýval pred príslušníkmi Štátnej bezpečnosti v Bratislave, aby ho nezadržali. „Skrýval som sa pred ŠtB. Už dva dni som sa potuloval Bratislavou. Nemohol som ísť do roboty, aby ma nenašli,“ povedal. To, že ho naozaj hľadali eštebáci, mu o niekoľko dní potvrdili v robote kolegovia.
O konaní manifestácie sa dozvedel Abrhan od Františka Mikloška, s ktorým sa stretával. U neho sa zoznámil aj s Jánom Čarnogurským a Antonom Seleckým. „Veľká časť ľudí sa o jej konaní dozvedela z Hlasu Ameriky alebo Slobodnej Európy,“ uviedol.
V deň jej konania išiel Abrhan najskôr do kostola a potom na námestie. „Tu som prvý- a poslednýkrát dostal sprchu vodným delom. Uvedomil som si, aká je to sila a pocítil som, čo je to strach, ale aj odvahu ľudí ho prekonávať,“ uviedol. Abrhan dnes oceňuje, že sviečková manifestácia bola prvé verejné občianske vystúpenie, ktoré nebolo len cirkevným, pretože bolo aj za občianske práva a slobody.
Prejav odporu voči režimu
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.
Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie prišlo približne 2000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá.
Väznili a strážili ľudí
Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Hlavných organizátorov – Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách, biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.
Policajný zásah proti tichej modlitbovej manifestácii vyvolal v demokratickom svete odpor. Správu o bratislavskej udalosti vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda dala uverejniť správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.
