Najstaršie hudobné pamiatky k sviatku Troch kráľov z územia Slovenska pochádzajú zo záveru 12. storočia.
Poukázala na to v tlačovej správe riaditeľka Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV) Hana Urbancová s tým, že prvý historický doklad o trojkráľovom koledovaní je z konca 16. storočia a vzťahuje sa na región Gemera.
Odborníci spojili svoje sily
Urbancová spolu s kolegami vyhodnocovala známe aj novoobjavené hudobné pramene z obdobia od stredoveku po 20. storočie.
Hovorkyňa SAV Katarína Gáliková doplnila, že vo výskume sa spojili odborníci na hudobnú historiografiu a etnomuzikológiu a svoje výsledky prezentovali v novej dvojjazyčnej slovensko-anglickej publikácii Hudba k sviatku Troch kráľov na Slovensku: od stredoveku po 20. storočie.
Pravoslávni veriaci oslávia Vianoce a narodenie Isusa Christa, obrady budú s obmedzeniami
Sviatok Zjavenia Pána (Epifánia, Traja králi) pripadá na 6. januára a uzatvára v západnej kresťanskej tradícii dvojtýždňové obdobie Vianoc.
So sviatkom sa spájajú liturgické obrady viazané na cirkevné prostredie kláštorov a chrámov, ale aj tradičné obchôdzky a koledovanie.
Väčšina kolied sa tradovala ústne
Gáliková uviedla, že obyčaj trojkráľových obchôdzok so spevom špecifických piesní v tradičnom prostredí bola ojedinele zaznamenaná v 19. storočí, a to prevažne ako súčasť divadelných foriem a paradivadelných výstupov.
Väčšinu trojkráľových kolied zdokumentovali v priebehu 20. storočia z ústnej tradície, s presahmi aj do novšieho obdobia.
Vianočné obdobie je najkratším liturgickým obdobím cirkevného roka
Gáliková vysvetlila, že stručná epická forma kánonického textu Evanjelia podľa Matúša o troch mudrcoch z Východu umožňovala príbeh konkretizovať prípadne rozširovať alebo redukovať podľa predstáv a potrieb konkrétneho prostredia a spoločenstva.
Takto upravený príbeh sa interpretoval nielen počas slávenia liturgie v chrámoch, ale cez koledovanie s prvkami divadla, hudby a slovesného umenia spojeného so symbolikou imaginárneho obradového priestoru.
Nový pohľad na trojkráľovú hudbu
Odborníci vo svojej publikácií prinášajú nový pohľad na trojkráľovú hudbu a odhaľujú, ako sa hudba a spev spojené s týmto sviatkom štýlovo a žánrovo menili od konca 12. storočia až po začiatok 21. storočia.
Zároveň zohľadnili chronologickú postupnosť historických prameňov a štyri ťažiskové druhy trojkráľovej hudby: gregoriánsky chorál, kancionálové duchovné piesne, pastorely a koledy.
„Koledová pieseň bola po prvý raz publikovaná v polovici 17. storočia ako súčasť kancionálového repertoáru. Duchovné piesne k sviatku Troch kráľov z tlačených kancionálov dopĺňa repertoár z rukopisných prameňov, ktorý nám dotvára predstavy o speve v chráme, ale aj mimo neho,“ podotkla Urbancová.